SME | 8.12.2006 | rubrika: Názory, polemika | strana: 36 | autor: BALÁZS JARÁBIK

Európa nemôže demokratizovať a "europeizovať" svojho suseda vzdaním sa svojich základných hodnôt

Pred pár dňami bývalý poľský prezident Aleksander Kwasniewski vyzval EÚ na dialóg s bieloruským diktátorom. Chcel tým oceniť Lukašenkov najnovší geopolitický obrat: snahu vyňať Bielorusko z pripraveného štátneho zväzku s Ruskom a udržať ho v priestore medzi Ruskom a EÚ. Pri čítaní Kwasniewského výzvy mi napadla pieseň bieloruských provládnych pop hviezd, ktorou prispeli do Lukašenkovej kampane - "Slúšaj baťku".
"Baťka" (otec) Lukašenko prežíva ťažké dni. Putinovo Rusko mu hrozí zvýšením cien plynu na 200 USD za tisíc m3, teda zhruba na štvornásobok. Ďalšie opatrenia postihnú najvýnosnejší artikel bieloruského exportu na Západ - výrobu spracovaných ropných produktov. Priestor na politický tlak dáva Moskve veľký objem skrytej ruskej podpory bieloruskej ekonomiky, zdedený zo sovietskych čias.
Zmena ruskej politiky voči Bielorusku nie je novinkou. Rusko sa snaží vytĺcť maximálne príjmy za plyn nielen od Európy, ale aj od krajín bývalého Sovietskeho zväzu. Ceny stanovuje selektívne podľa momentálnych politických záujmov. Bielorusko ako posledné doteraz platilo smiešnych 46 dolárov za 1000 m3. Jeho autoritatívny líder sa ukázal ako silný hráč. Lukašenko od začiatku vedel, že garantom bieloruskej nezávislosti a kľúčovým tromfom proti Rusku je podnik Beltransgas a jeho plynovod. Av tejto hre plne využíva možnosť hrozby "točenia kohútikom" - a najnovšie sa v tom usiluje o koordináciu s Ukrajinou.
Kwasniewski sa nemieni odvďačiť režimu za to, že odoláva ruskému tlaku. Oceňuje, že uprednostňuje nezávislosť Bieloruska. Je paradox, že za touto zmenou teraz stojí práve Lukašenko - bývalý "kolchoznik", ktorý svoje prvé voľby pred 12 rokmi vyhral s kampaňou nostalgie za "sojuzom". Zmenu naznačuje aj premenovanie hlasnej tribúny režimu - z denníka "Sovietskaya Belarus" sa stala Belarus Segodnya (jej obsahu sa to nedotklo).
Lukašenko prehodnocuje smerovanie svojho režimu a hľadá spôsoby, ako udržať nezávislé Bielorusko medzi Európou a Ruskom. To je výzva aj pre demokratickú opozíciu: udržanie nezávislosti je spoločný záujem. Opozičný líder Alexander Milinkievič, Lukašenkov protivník z prezidentských volieb, získava čoraz väčšie medzinárodné uznanie. Na budúci týždeň napríklad prevezme v Európskom parlamente Sacharovovu cenu.
Kwasniewského výzva na dialóg únie s Lukašenkom je však nesmierne nebezpečná. Úplne by sa tým zdevalvovala čerstvá ponuka Európskej komisie. Jej balík opatrení proti Bielorusku takisto ponúka režimu dialóg o liberalizácii vzájomného obchodu. Lenže na báze jasných podmienok. Okrem iného požaduje obnovenie občianskych slobôd v krajine a prepustenie 16 politických väzňov. Podľa istých signálov Lukašenkov režim ponuku z Bruselu zvažuje a - v tichosti - niektorým podmienkam začína vychádzať v ústrety. Nedávno prepustil troch politických väzňov a zrejme mieni pokračovať. Nebuďme však naivní - ďalší prezidentský kandidát Alexander Kazulin, ktorý vo väzení už mesiac a pol drží hladovku a schudol o 40 kg, asi prepustený nebude. Na svoju kampaň míňal prostriedky z Ruska a mnohí ho považujú za ruského koňa na trati bieloruskej demokratickej revolúcie. Obavy Lukašenkovho režimu však rastú aj zo straty kontroly nad obyvateľstvom. Paralelne s prepúšťaním väzňov sa pritvrdzujú opatrenia proti opozícii a občianskej spoločnosti. Oficiálna propaganda ešte pritvrdila.
Problémom Kwasnievského je, aby akceptoval dialóg s podmienkami režimu. Minsk pritom už dávno má to, čo od Európy najviac potrebuje - relatívny prístup na jej trhy. Úniu teraz potrebuje politicky na rozšírenie manévrovacieho priestoru voči Putinovi. Záujem Európy - vrátane Slovenska - by mal byť v opatrnej podpore zmeny Lukašenkovho kurzu, ktorý sa premietne aj v domácich pomeroch. Inak jeho režim nebude dôveryhodným partnerom. Európa nemôže demokratizovať a "europeizovať" svojho suseda vzdaním sa svojich základných hodnôt.
Nová mocenská politika Ruska je realitou a Lukašenko naozaj nemusí mať na výber. Európa sa však musí naučiť "slúšať baťku" a zároveň si uvedomovať svoje tromfy. Teda presne tak, ako sa on správa proti Rusku.

Autor je členom Správnej rady bieloruského programu Nadácie Pontis