reakcie osobností zatvorených v klietke

Europoslankyňa Monika Flašíková-Beňová pre médiá uviedla, že politici majú minimálne morálnu povinnosť podporiť odvahu Kubáncov, ktorí sa neboja vzoprieť sa Castrovmu režimu. Naši politici majú podľa jej slov túto povinnosť o to viac, že režim podobný kubánskemu bol nedávno aj u nás. Na toto upozornil aj režisér Juraj Johanides, ktorý pred dvoma rokmi podpísal výzvu Nadácie Pontis na podporu kubánskych politických väzňov. V súčasnosti v Latinskej Amerike už neexistuje krajina, ktorej občianski aktivisti by išli za svoje politické postoje do väzenia na enormne dlhý čas. Kubánskych disidentov odsúdili kubánske súdy až na 28 rokov väzenia. Takýto trest si má odsedieť aj Luis Enrique Ferrer García za členstvo v petičnom projekte Varela, ktorý požaduje slobodu združovania a vyjadrovania, prepustenie politických väzňov, zmenu volebného zákona a povolenie súkromne podnikať. Garcíu si adoptoval poslanec Národnej rady SR Pavol Hrušovský. Počas symbolického pobytu v klietke sa viackrát pokúšal s Garcíom telefonicky skontaktovať, nebol však úspešný. Komunikuje s autorom Varely Osvaldom Payá a vďaka nemu sa mu darí podporovať Garcíovu rodinu. Podobný problém má aj europoslanec Árpád Duka-Zólyomi, ktorý si adoptoval Josého Miguela Martíneza Hernándeza, ktorý je odsúdený na 13 rokov väzenia. Nemá o ňom žiadne správy. Vie iba to, že jeho rodina sa má veľmi zle. Europoslanec Peter Šťastný na Klietku solidarity prišiel, pretože chcel, aby termín politický väzeň úplne zanikol. Je presvedčený, že každé protestné podujatie spôsobí trhlinku v Castrovom režime, ktorý sa napokon zrúti.