SME | 11.12.2009 | rubrika: Publicistika | strana: 27 | autor: Milan Nič

Španielske predsedníctvo Európskej únie chce odmeniť Kubu za vzdorovanie proti jej požiadavkám.

Prvé predsedníctvo Európskej únie podľa Lisabonskej zmluvy pod taktovkou socialistickej vlády v Madride bude okorenené sporom o zmenu spoločnej pozície únie ku Kube. Táto téma nie neznáma ani slovenskej vnútornej politike.

Od januára 2005, po spore ministra Kukana s predsedom parlamentu Hrušovským, bolo vystupovanie Slovenska a našej diplomacie v tomto európskom spore určitým lakmusovým papierikom zodpovednej a solidárnej zahraničnej politiky.

Doteraz, aj napriek návštevám premiéra Fica na kubánskej recepcii, Slovensko a jeho minister zahraničných vecí zastávali v Rade EÚ vyvážené stanovisko, zdôrazňujúce potrebu paralelného dialógu únie s režimom i disidentmi. Spolu s inými členskými štátmi (Nemecko, Švédsko, Česká republika, Holandsko) sme trvali aj na pravidelnom vyhodnotení tzv. spoločnej pozície so silným ľudskoprávnym akcentom.

Španielsko ju chce v prvom polroku 2010 nahradiť bilaterálnym rámcovým dohovorom, v rámci ktorého sa vzťahy s Kubou vyhnú pravidelnému hodnoteniu situácie ľudských práv, tak ako je to vo vzťahu únie s Čínou. Aký bude teraz postoj Slovenska?

Ústretová cesta

Španielsko išlo od roku 2007 vo vzťahoch vlastnou "ústretovou" cestou, do ktorej chce teraz natlačiť celú úniu. Ak za svoje bilaterálne ústupky nedostalo od režimu žiadnu viditeľnú protihodnotu, nie je realistické to očakávať ani na úrovni únie. Vzdáme sa tak poslednej páky na prepustenie ďalšej skupiny politických väzňov z "čiernej jari" 2003, čím sme doteraz normalizáciou vzťahov podmieňovali - naposledy v záveroch Rady EÚ z júna 2009.

Odvtedy režim Raúla Castra postupoval smerom k ešte väčšej centralizácii, militarizácii a - ako Human Rights Watch dokumentovali v správe z polovice novembra - smerom k tvrdším represiám (napríklad 40 ľudí bolo uväznených iba na základe podozrenia, že by mohli spáchať nejaký zločin). Normalizácia vzťahov EÚ-Kuba by teraz bola odmenou Raúlovi za presný opak toho, čo sme od neho požadovali. Ako u nás pred rokom 1989

Takýto krok bude živiť predstavy kubánskeho režimu o tom, že môže diktovať európskym krajinám, čo je a čo nie je prijateľné - napríklad počas návštev predstaviteľov vlád členských krajín únie, ako to dodržiaval španielsky minister zahraničných vecí Moratinos. Zároveň by sme pomohli režimu medzinárodne izolovať disidentov a vystavili mu bianko šek na ďalší tvrdý zásah proti občianskym aktivistom. Tým sa dostávame "full circle" k dilemám, aké museli riešiť západní diplomati a ministri v našej krajine pred rokom 1989. Španielsko tak testuje reakciu ostatných členských krajín únie, aj keď už teraz môžeme pozorovať rastúcu tendenciu takého správania. Belgicko, ktoré prevezme rotujúce predsedníctvo v júli, zaujíma tiež priateľský postoj k režimu Fidela a Raúla Castrovcov.

Stále viac ministrov zahraničia navštevuje Kubu, často však bez stretnutia s disidentmi. Európska komisia sa zachovala podobne - veľmi očividným prejavom bola návšteva Havany Benitou Ferraro-Waldner, odstupujúcou komisárkou pre zahraničné vzťahy, počas tohto leta. Krátko predtým totiž bola na návšteve v Bielorusku, kde vyvinula špeciálne úsilie, aby sa stretla s disidentmi, v Havane ich však ignorovala.

Chyba v kalendári

Fragmentácia európskej politiky nemá význam len pre situáciu disidentov; ovplyvňuje aj predstavu bežných Kubáncov o Európe. 18. marca 2009 som bol v starej Havane svedkom tichého protestu Damas de Blanco, manželiek a príbuzných uväznených disidentov pri príležitosti šiesteho výročia "čiernej jari". Režim proti nim zmobilizoval stovky policajtov. Ten istý večer sa Kubánci dozvedeli z televízie, že Louis Michel, európsky komisár pre rozvoj, je spokojný so smerom vývoja vzájomných vzťahov únie a Kuby.

Počas svojej návštevy sa komisár obľubujúci kubánske cigary stretol so všetkými predstaviteľmi režimu, ale stretnutie s Dámami v bielom odmietol. Neskôr to jeho kabinet označil za ,,chybu v komisárovom kalendári". Ak Španielsko presadí svoje predstavy, komisárom a ministrom nebude treba ani trápne výhovorky. A trápne sa bude cítiť celá Európa, v ktorej mene Európsky parlament udelil Dámam v bielom prestížnu Sacharovovu cenu za slobodu svedomia. Španielsko tak robí z Kuby prvú skúšku zahraničnej politiky Európskej únie podľa Lisabonskej zmluvy. Jedným z jej zámerov bolo práve vytvoriť väčšiu jednotu v otázkach zahraničnej politiky, nie väčšie konflikty a rozdelenia. Je to tiež skúška pre Európsky parlament (a v rámci neho aj pre slovenských europoslancov), ktorý má teraz právomoc uplatniť jeho rozšírené kompetencie v oblasti dohľadu.

***

Doteraz, aj napriek návštevám premiéra Fica na kubánskej recepcii, Slovensko a jeho minister zahraničných vecí zastávali vyvážené stanovisko.

Foto popis| Louis Michel. Španielsky eurokomisár, ktorý má pre Kubu slabosť.
Foto autor| FOTO- SITA/AP

O autorovi| Milan Nič, Autor pracuje v Nadacii Pontis a think tanku European Stability Initiative. Skrátenú verziu textu priniesol bruselský týždenník European Voice