Advokácia a občianska spoločnosť

V Bratislave sa diskutovalo o skúsenostiach mimovládnych organizácií z krajín západného Balkánu.

Počas študijného pobytu na Slovensku sa naši projektoví partneri zúčastnili na konferencii Demokracia a rozvoj. 

V paneli venovanom prostrediu občianskej spoločnosti na západnom Balkáne a perspektívam zapojenia sa do rozvojovej spolupráce nám partneri vysvetlili špecifickú situáciu mimovládnych organizácií pôsobiacich v Kosove, Prištine i v severnom Kosove.

Okrúhly stôl sa zameral na prepojenie mimovládnych organizácií zo západného Balkánu s organizáciami v krajinách EÚ a diskusiu o skúsenostiach a výzvach pri budovaní štruktúr rozvojovej spolupráce a mechanizmov pre advokáciu s národnými vládami a EÚ.

Body do diskusie:

  • Skúsenosti krajín V4 pri budovaní štruktúr a stratégií ORP
  • Stav občianskej spoločnosti na západnom Balkáne a diskusie o ORP
  • Čo sa dá robiť na podporu občianskej spoločnosti a tvorby ORP na západnom Balkáne

Účastníci panela:

Miodrag Milecevic, výkonný riaditeľ NGO AKTIV, Kosovo

Dardan Kryeziu, Civikos, Kosovo

Goran Mitrovic, Association Peoples Parliament, Srbsko

Dorian Jano, Univerzita Marina Barletiho, Albánsko

Ilina Nesik, Balkan Civil Society Network, Macedónsko

Zsuzsanna Végh, Centrum pre štúdium európskych susedov, Maďarsko

Štěpán Šantrůček, Czech Development Agency, Česká republika

Marian Čaučik, eRko, Slovakia

 

Marián Čaučík

Slovenská skúsenosť:

  • Slovenské mimovládne organizácie sa o humanitárnu pomoc a rozvojovú spoluprácu začali zaujímať v 90. rokoch.
  • Občiansky sektor si uvedomil, že rozvojová spolupráca sa bude ako jeden z problémov riešiť v rámci prístupového procesu, a začal komunikovať s MFA. Stalo sa tak ešte pred tým, než vznikol tlak v rámci integračných procesov. Organizácie občianskej spoločnosti tak boli medzi tými, ktorí ovplyvnili a položili základy ORP.
  • Medzinárodné sieťovanie v rámci projektu Trialog bolo kľúčovým faktorom úspechu.
  • Ďalším kľúčovým faktorom bola finančná podpora a podpora budovania kapacít zo strany medzinárodných partnerov, napr. Projektu regionálneho partnerstva, ktorý ponúkol financovanie malých rozvojových projektov a projektov globálneho vzdelávania s partnermi v Rakúsku, na Balkáne a pod., kanadského vládneho programu na podporu budovania mechanizmov a politiky ORP.

Odporúčania:

  • Proaktívne nadväzovanie kontaktov so širokým spektrom mimovládnych organizácií - akademikov, humanitárnych, cirkevných a rozvojových organizácií, a kýmkoľvek s medzinárodným dosahom. Je to dôležité pri budovaní platforiem, regionálnych sietí, stretávanie sa s inými kolegami.
  • Vytvoriť platformu s cieľom stať sa partnerom MFA, potreba byť ambiciózny, advokácia je dôležitá, vybudovať spojenia s multilaterálnymi organizáciami a aktérmi, zapojiť OSN
  • Vytvoriť štruktúry, presadzovať prideľovanie financií a oddelený rozpočet pre organizácie občianskej spoločnosti, nesúťažiť so súkromnými ani štátnymi inštitúciami. 

Zsuzsanna Végh

Jednotlivé krajiny V4 pristúpili k tvorbe ORP veľmi odlišne. Sú medzi nimi dobré príklady, aj nie až tak dobré príklady - napríklad, v Maďarsku ORP neprešla reformou už desaťročie.

Push faktory:

  • Členstvo v EÚ - je dôležité, aby sa tvorba ORP nestala len položkou na zozname, je potrebné, aby existoval dopyt a podpora verejnosti.
  • Záleží na verejnej mienke.
  • V krajinách V4 sa Medzinárodný vyšehradský fond vyvinul organicky, bol výsledkom už existujúcich vzťahov medzi krajinami. Podporil vznik sietí medzi organizáciami, kultúrnu výmenu, bližšiu akademickú spoluprácu, faktory prispievajúce k trvalej udržateľnosti.
  • Západnému Balkánu by obdobný fond veľmi pomohol. Fond západného Balkánu bohužiaľ neponúka hore uvedené možnosti a je do veľkej miery poháňaný zvonka.

Návrhy:

  • Pri vytváraní mechanizmov ORP a regionálnej spolupráce nekopírujte štruktúry a postupy používané v krajinách V4, na Balkáne to možno nebude fungovať.
  • Je dôležité rozlišovať medzi výzvami na výskum, rozvojom, budovaním kapacít, malým podnikaním, sociálnym podnikaním a pod.

 

Štěpán Šantrůček

Organizácie občianskej spoločnosti zohrali vo vývine systému ORP významnú úlohu. Išlo o proces zdola, za ktorým stála humanitárna pomoc na západnom Balkáne v druhej polovici 90. rokov.

V tom čase bola ORP rozdrobená a spravovalo ju niekoľko ministerstiev.

V roku 2010 MFA vytvorilo Politický výbor pre rozvojovú spoluprácu, ktorý pozostával hlavne z predstaviteľov občianskej spoločnosti. Czechaid sa nezapája do tvorby politiky, ale len do jej implementácie, čo je jasným príkladom dobrej praxe.

CzechAid investuje do budovania kapacít organizácií občianskej spoločnosti v Bosne, aby im pomohla naučiť sa rozprávať s vládou o ORP a zakladať fondy do budúcnosti, keď už nebude zahraničnej pomoci.

 

Dorian Jano

Západný Balkán sa zameriava na konsolidáciu demokracie, nie ORP, ani EÚ momentálne na ORP veľmi netlačí.

Prehľad:

  • Neexistuje štruktúrovaná politika, ani v pristupujúcich krajinách. Nejde o prioritu vlády.
  • Ak neexistuje vertikálny tlak, je potrebné hľadať horizontálnych spojencov a pracovať s verejným povedomím.
  • Rozvojová spolupráca v Chorvátsku - do veľkej miery vnímaná ako tvorba pracovných miest. Skúste to riešiť.
  • Čierna Hora - dobrý príklad, ako zapojiť mimovládne organizácie do príprav rokovaní, dobrá advokácia v rozličných kapitolách prístupového procesu
  • Partnerstvá a platformy sú najlepšou cestou, ako sa zviditeľniť v očiach vlády.
  • Najlepší spôsob, ako dostať hlas organizácií občianskej spoločnosti do popredia, sú aktivity ako tieňové správy.
  • Celonárodné/regionálne siete sú najlepšou cestou.

 

Goran Mitrović

Rozvojová spolupráca nepatrí medzi priority Srbska.

Mimovládne organizácie sa snažia vytvárať siete a zapájať sa do nich.

Výzvy:

  • Západný Balkán má skúsenosti s rozvojovou spoluprácou cez nealiančné hnutie (Afrika, Ázia - rozvojové projekty a študentské výmeny).
  • Srbsko ako príjemca ORP spochybňuje efektívnosť využívania takejto pomoci.
  • Veľký tlak na veľmi efektívny a rýchly prístupový proces vedie v niektorých prípadoch k rýchlemu prijímaniu legislatívy, pri ktorom sa nedbá na kvalitu a budovanie podpory.
  • Srbský občianska spoločnosť musí prekonávať prekážky v komunikácii s vládou, ale aj s inštitúciami EÚ.

 

Dragan Kryeziu 

Civikos je kosovská sieť zastrešujúca 200 organizácií, ktorá vytvára vhodné prostredie pre občiansku spoločnosť.

Jej hlavným cieľom je sprostredkovávať a presadzovať spoluprácu medzi organizáciami občianskej spoločnosti a vládou prostredníctvom:

Bola vytvorená rada zložená z predstaviteľov vlády a občianskej spoločnosti a organizácie občianskej spoločnosti budú mať zastúpenie v rôznych komisiách na úrovni ministerstiev.

Pokiaľ ide o rozvojovú pomoc, zo strany vlády neexistuje žiadna iniciatíva, ani plán, aby sa z Kosova stala darcovská krajina.

 

Miodrag Milicević

Situácia je obmedzujúca pre severokosovskú občiansku spoločnosť, ktorá je len na najnižšej úrovni. NGO AKTIV podporuje malé organizácie a občiansku účasť vo všeobecnosti.

Po Bruselskej dohode sa situácia v severnom Kosove pomaly zlepšuje.

Pre politické intervencie bola zriadená Platforma pre analýzu a výskum a advokačné aktivity prebiehajú v partnerstve so sieťami ako Civikos.

Občianska spoločnosť na severe musí presviedčať Prištinu i Belehrad, aby prispievali k rozvoju Bruselskej dohody. V diskusiách musí zaznievať hlas občianskej spoločnosti.

Čo sa týka Západobalkánskeho fondu, je problém s rozdeľovaním prostriedkov.

 

Ilina Nesikj

Priestor pre občiansku spoločnosť sa zmenšuje, obmedzujú sa základné slobody, čo brzdí celý diskurz o rozvojovej spolupráci.

Rokovania s EÚ a podmienky, ktoré stanovila EÚ, sú stále hnacími silami - v nadchádzajúcich rokoch to bude pravdepodobne ešte zaujímavejšie.

Aby sa organizácie občianskej spoločnosti stali partnermi pre rozvojovú pomoc, jediným riešením sú partnerstvá s inými krajinami, napr. krajinami V4.

 

Pre viac informácií o konferencii a pre stiahnutie konferenčnej publikácie, prosím, kliknite sem.  

 

Táto aktivita je súčasťou projektu „ Aktívna občianska spoločnosť: Slovenský fond pre verejnú politiku na Balkáne v severnom Kosovefinancovaného z programu Oficiálnej rozvojovej pomoci SlovakAid.

Súvisiace články

Komentáre

Newsletter

Vložte svoje požadované údaje a vyberte program, z ktorého chcete dostávať novinky a odošlite.

Povinné položky