Ayo Cruz : Ak tancujem s tanečnou partnerkou, chytám rytmus od nej alebo od druhých párov

Ayo od narodenie nepočuje. Tanec patrí medzi jeho najväčšie záľuby, venuje sa mu od svojich 11 rokov.

Tancuješ od 11 rokov. Pamätáš si na moment, keď si si povedal, že sa chceš stať tanečníkom?

Áno, veľmi dobre si ho pamätám. Bol to moment, keď som naplno precítil hudbu. Odmalička som bol veľmi hyperaktívny. Veľa som športoval. Zaujímalo ma všetko, čo sa okolo mňa dialo. Moja mamina sa ku mne vždy správala, ako keby som bol počujúce dieťa. Rovnako ma učila rozprávať, čítať a písať,  kým som ešte nechodil do školy. Chcel som vedieť všetko. Pamätám si moment, keď som išiel prvýkrát do školy. Dal som mamine do ruky blok a pero a chcel som od nej, aby mi dopredu napísala všetko, čo sa v škole budeme učiť.  Mama ma viedla k samostatnosti skutočne, za čo som jej dnes veľmi vďačný.

Ako si spomínaš na svoje detstvo v súvislosti s tancom?

Keď ma mama začala učiť rozprávať, bol som ešte malý. Zároveň ma tiež učila vnímať zvuky a hudbu okolo seba. Hudba sa mi veľmi páčila, dokonca som túžil spievať :) Aj na to našla riešenie, čím sa mi zlepšila intonácia hlasu. Pri bežných detských hrách som s ňou začal tancovať. Stačilo pustiť hudbu naplno, priložila mi ruky k reproduktorom a už som sa mykal.

Veľmi často som v televízii sledoval hudobné programy, kde som doslova odpozeral tanečný prejav moderných spevákov a tanečníkov. A tak sa mi tanec doslova dostal do krvi. Nezmeškal som žiadnu príležitosť, kde som si mohol zatancovať, ako napríklad rodinné stretnutia. Keď som mal 11 rokov, boli sme na úžasnej dovolenke v Dominikánskej republike. Tam je latino tanec na dennom poriadku. Doslova sa a mi splnil môj sen. Tieto tance ma pohltili a na moje veľké šťastie prišiel k nám hneď po dovolenke do školy učiteľ Jimmy, ktorý si nás okamžite získal a začal nás učiť cumbiu.

Ako ťa učil tancovať, keď si nepočul hudbu?

Jednoducho. Vytlieskaval rytmus hudby a podľa toho sme sa naučili kroky. Toto bola pre mňa priorita. Zachytiť správny rytmus skladby. Toto bol najťažší krok. Choreografia a technika tanca nebola taká náročná ako sa naučiť rytmus.

Nepočujúci tanečník má sťaženú situáciu tým, že nepočuje hudbu, jej melódiu. Má ale aj nejakú výhodu oproti počujúcim tanečníkom?

Správne, nepočujúci tanečník ma sťaženú situáciu, pretože nepočuje hudbu. Nemám žiadne výhody oproti počujúcim tanečníkom, práve naopak.

Určite máš veľa priateľov tanečníkov. Sú medzi nimi aj iní nepočujúci?

Naozaj sa teším veľkej priazni tancujúcich priateľov. Sú medzi nimi aj nepočujúci tanečníci. No samozrejme, je ich menej ako tých počujúcich.

Na tvojom webe www.ilovelatino.sk píšeš, že sa venuješ latinsko-americkým a exotickým tancom. Čo si máme predstaviť pod pojmom „exotické tance“?

Exotické tance sú nádherné. Sú to tradične folklórne tance krajín ako India, Hawai a podobne. Ich štýl je svojský a predstavuje kultúru tej ktorej krajiny. Je to podobné ako naše folklórne ľudové tance.

Tanečníci tancujú do rytmu hudby. Ako tancuješ ty, keď hudbu nepočuješ?

Ak tancujem s tanečnou partnerkou, tak chytám rytmus podľa nej. Ďalšia možnosť je, že odpozerám rytmus od druhých párov podľa ich krokov a pohybu tela.

Čo ťa na tanci najviac fascinuje a odkiaľ berieš na tanec energiu?

Zaujímavá otázka. Samotný tanec ma naozaj fascinuje a to najmä kreativita pohybu, vyjadrenia seba samého. A hlavne, ja preciťujem tanec srdcom. To mi dodáva nesmiernu energiu.

Ako reagujú tvoji noví zverenci, keď im povieš že si Nepočujúci. Nezľaknú sa?

Vidím všetky možné reakcie v tvárach ľudí keď zistia, že som nepočujúci. Prekvapenie, údiv, nedôveru a podobne. Mal som veľa príležitostí, keď ma ľudia najprv videli tancovať a až potom sa dozvedeli, že som nepočujúci. Takže najčastejšia reakcia je prekvapenie. :) Nestretol som sa s nikým, kto by sa zľakol toho, že nepočujem:)

Vnímaš to, že nepočuješ ako hendikep pri tancovaní? 

Ako som už povedal na začiatku, bol som vychovávaný ako každé iné dieťa, nerobili sa mi v rodine žiadne ústupky ako hendikepovanému. Takže všetko, vrátane tanca, robím a vnímam akoby som bol zdravý. No niektoré veci, pri ktorých je sluch potrebný a chcem ich vedieť robiť, proste nájdem spôsob, ako sa ich naučiť. Nikdy som v ničom nehľadal prekážku spôsobom “som nepočujúci, tak toto alebo ono neviem, alebo nemôžem robiť”. Preto mi môj hendikep pri tancovaní nevadí, našiel som spôsob ako sa naučiť tancovať a zdokonaľovať sa. Teraz dokonca tanec učím aj počujúcich.

Čo by si robil, ak by si netancoval?

 Venoval by som sa grafike a tvorbe internetových stránok.

 Akým spôsobom si sa dostal k spolupráci s Nadačným fondom Telekom pri Nadácii Pontis?

K spolupráci som sa dostal cez môjho nepočujúceho kamaráta.

 Si jeden z prvých podnikateľov, ktorý spolupracuje s mentorom. Kto je tvoj mentor a čo by si nám o ňom povedal?

Áno, mam mentorku, vola sa Janka Lukáčová. Je to skvelá mentorka, sleduje celé moje podnikanie, osobne sa stretávame raz do týždňa a inak komunikujeme cez chat.

Ayo so svojou mentorkou Janou Lukáčovou

Ako taká spolupráca s mentorom vyzerá v praxi?

Najčastejšia naša téma je analýza môjho podnikania. Venujeme sa marketingu, biznis plánu, klientom a ďalším možnostiam, ako môžeme spoločne zlepšiť moje podnikanie. Taktiež mi dáva rôzne zaujímavé úlohy súvisiace s podnikaním a kontroluje ich plnenie.

Ako sa ti v súčasnosti darí s podnikaním?

V spolupráci s mentorkou som si vytýčil ďalšie ciele, darí sa mi ich úspešne plniť. V súčasnosti máme rozpracované viaceré projekty. Držím sa hlavne toho, že mám ciele a i pri zdravej konkurencii si dovolím povedať, že sa mi darí a verím, že aj bude.

Súvisiace články

Autor: Juraj Récky

Komentáre

Newsletter

Vložte svoje požadované údaje a vyberte program, z ktorého chcete dostávať novinky a odošlite.

Povinné položky