Bernhard Weber: V rozvojovej oblasti by sme mali spolupracovať s biznisom

Nastal čas, aby sa biznis sektor neignoroval vzhľadom na možnosti, ktoré prináša pre globálny rozvoj.

10. august 2012 - Rozvojová spolupráca by sa mala prepojiť viac s aktivitami firiem, aby dochádzalo k zmierneniu globálnej chudoby, tvrdí v rozhovore pre Nadáciu Pontis Bernhard Webber, generálny riaditeľ rakúskej neziskovky ICEP Institut zur Cooperation bei Entwicklungs-Projekten. Firmy podľa neho oblasť rozvojovej spolupráce obchádzali a ignorovali. Nastal čas, aby sa biznis sektor neignoroval vzhľadom na možnosti, ktoré prináša pre globálny rozvoj. Prístup mnohých firiem k spoločnosti a jej problémom sa totiž zmenil.

Čo je cieľom zapájania firiem do rozvojovej spolupráce?

Spoločnosť Coca-Cola predá každý deň milióny fliaš a plechoviek vo viac ako 200 krajinách po celom svete. Inými slovami, Coca-Cola dokáže dosiahnuť a zásobovať najvzdialenejšie miesta na zemi, kde nie je dostatok čistej vody, elektriny či iných výrobkov a služieb. Dokáže to bez akejkoľvek štátnej intervencie. Nepotrebuje Organizáciu Spojených národov, ani žiadne iné vládne zariadenia, politický zásah či akékoľvek verejné peniaze.

Firmy sú strojcami obrovských zmien, nastavujú nové rámce a prinášajú nové stimuly. Vďaka podnikaniu sú inovácie tlačené dopredu, výroba a distribúcia získava nové investície, vytvárajú sa nové pracovné miesta, tovary a služby. To všetko poháňa svet dopredu. Úloha podnikania sa musí ešte viac posilniť, ak chceme dosiahnuť pozitívne výsledky a dosahy v globálnom rozvoji. Všetci sa pýtame sami seba, prečo sú výsledky úsilia v rozvojovej spolupráci tak ťažko uchopiteľné, hoci sa na to vynakladajú miliardy dolárov. Neexistuje na to žiadna priama ani jednoduchá odpoveď, len veľa zložitých pokusov, ako to vysvetliť a zdôvodniť. Jedna vec je však istá. Medzinárodným snahám o rozvoj chýba tlak na dosiahnutie výsledkov. Všetky programy a projekty sa usilujú o najlepšie ciele, projektoví manažéri robia správne veci, ale vyzerá to, že sa v skutočnosti zameriavajú skôr na rozpočty a reporty ako na výsledky.

Podnikatelia by priniesli iný prístup. Uvediem príklad, ktorý tento stav dobre ilustruje. Možno ste počuli o rozpačitej premiére filmu, ktorú hollywoodska hviezda Uma Thurman musela zažiť v marci tohto roku v Londýne. Jej film Materstvo bol po rozsiahlej marketingovej kampani premietaný v jednom jedinom kine, aby sa zachovala jeho exkluzivita. Prišlo len 12 platiacich divákov, zisk bol 88 libier  a počas prvej nedele sa predal len jeden lístok! Vo filmovom priemysle by takáto katastrofa určite vyvolala personálne zmeny. Marketingový tím dostane vyhadzov a režisér môže očakávať veľmi dlhú prestávku, kým získa ďalšiu zákazku, ak vôbec.

Ak by bol film platený z prostriedkov rozvojových fondov a bol by súčasťou osvetovej kampane mimovládnej organizácie o chudobných matkách vo východnej Afrike, režisér by spolu s marketingovým tímom túto katastrofu vyhodnotili tak, že sú nevyhnutné ďalšie filmy tohto druhu, aby sa zvýšilo povedomie ľudí o tejto téme. Koľko programov a projektov v rozvojových krajinách stroskotalo bez toho, aby bol niekto za ne zodpovedný? Táto analógia ukazuje, že rozvojová spolupráca sa drží skôr metodológií než inovatívnych riešení. Uvedomujeme si, že rozvoj orientovaný na dosah nebude fungovať bez podnikania a v mnohých oblastiach ani bez podnikateľských subjektov. Prinajmenšom neprinesie výsledky.

Prečo by sa mali firmy zapájať do rozvojovej spolupráce?

Nie súkromný sektor je ten, čo sa zaoberá rozvojovou spoluprácou. Je topresne naopak. Práve rozvojová spolupráca by mala viac zapájať do svojich aktivít firmy a usilovať sa o spoluprácu s aktivitami biznisu s cieľom zmierniť globálnu chudobu. V oblasti rozvojovej spolupráce sa príliš dlho firmy obchádzali, ignorovali, ak nie priamo považovali za zlo. Nepovažovali sa za súčasť riešenia výzvy globálneho boja proti chudobe. Bolo by zaujímavé diskutovať o dôvodoch, prečo to bolo tak, ale to by značne presiahlo priestor tohto rozhovoru. Samozrejme, že biznis bol súčasťou problému aj v minulosti a niekedy je ešte aj dnes. Aj tak si však myslím, že by bolo absurdné naďalej biznis ignorovať vzhľadom na možnosti, ktoré prináša pre globálny rozvoj. V rozvojovej oblasti by sme preto mali s biznisom spolupracovať. S jeho silnými aj slabými stránkami a praktickými obmedzeniami. Taktiež si treba uvedomiť, že aj spoločenská zodpovednosť firiem sa v posledných rokoch zmenila a zmenil sa tak aj prístup mnohých firiem k spoločnosti a jej problémom.

Obzvlášť náročný aspekt pre podnikateľov pôsobiacich v rozvojovom svete je, že sociálne problémy majú tendenciu prepájať sa s podnikateľskou činnosťou. Nevyvinutá infraštruktúra, politická nestabilita, široko rozšírená chudoba a veľký neformálny sektor majú priamy dosah na kvalitu podnikani a požadujú od podnikania špecifické riešenia, ktoré sú v podstate sociálno-ekonomické.

Ako firmy reagujú na koncept filantropických aktivít v rozvojových krajinách?

Firmy vždy venovali veľké sumy na aktivity, ale len na tie, ktoré považovali za vhodné. Pri pohľade na túto darovaciu prax z pohľadu obrovských procesov racionalizácie, ktoré formovali obzvlášť veľké podniky v posledných 150 rokoch, majú určite v oblasti firemnej spoločenskej angažovanosti stále veľa čo doháňať. Dnes manažéri firiem čoraz viac zahrňujú dary svojich firiem do dlhodobých obchodných stratégií.

Udržateľný rozvoj a obchodné zisky sa nevyhnutne nevylučujú, ale ich zbližovanie prostredníctvom inovačných trhových prístupov nie je vždy ľahké. V súčasnosti sa mnohé spoločnosti aktivizujú v rozvojovom svete, pretože zmierňovanie chudoby sa zdá byť v kurze. Či už je to trend alebo nie, iniciovanie sociálno-ekonomického rozvoja je nesmierne dôležitá a náročná práca...

Celý rozhovor Simony Gembickej s Bernhardom Weberom si prečítate v Newslettri o rozvojovej spolupráci, ktorý sa venuje angažovanosti firiem v rozvojovej spolupráci. V súčasnosti síce angažovanosť firiem v rozvojovej spolupráci nie je príliš veľká, Slovensko sa však už snaží podnikateľov do rozvojovej spolupráce efektívne zapájať. Dôvodom, prečo je biznis je rozvojovú spoluprácu dôležitý, sme sa preto venovali aj v našom ďalšom newslettri o rozvojovej spolupráci, v ktorom môžete nájsť príspevok aj o tom, ako sa zapájajú firmy do rozvojovej spolupráce v Rakúsku, Dánsku, Veľkej Británii a vo Švédsku.  Riaditeľ Nadácie Integra Allan Bussard prináša pohľad na zapojenie biznisu do rozvojového sveta z vlastných skúseností, keďže v africkej Keni založil fabriku na výrobu makadamiových orieškov.

Ďalšie newslettre nájdete na webe Nadácie Pontis v sekcii Čo sme urobili

Nadácia Pontis vydáva newsletter o rozvojovej spolupráci v rámci projektu Vzdelanie prináša zmenu!, ktorý finančne podporila Európska únia z prostriedkov EuropeAid.

Autor: Simona

Komentáre

Newsletter

Vložte svoje požadované údaje a vyberte program, z ktorého chcete dostávať novinky a odošlite.

Povinné položky