Eszter Vitorino: Reportovaním firma lepšie spozná samu seba

Eszter Vitorino predstavila už štvrtú verziu smerníc reportovania - GRI G4 na CEE CSR Summit-e 2013 v Bratislave.

Eszter Vitorino

Eszter Vitorino (SK/NL) má na starosti vzťahy s vládami a štátnymi inštitúciami v Global Reporting Initiative – organizácii, ktorá sa venuje reportovaniu trvalo udržateľného rozvoja. S Eszter, ktorá predstavila už štvrtú verziu najpoužívanejších smerníc reportovania - GRI G4 v máji na CEE CSR Summit-e 2013 v Bratislave, sme sa rozprávali o výhodách reportovania.

Prečo firmy potrebujú reportovať svoje zodpovedné podnikanie? Nie sú určité veci nemerateľné?

Firmy reportujú o finančných ukazovateľoch, avšak tieto výkazy bez informácií o dopade na životné prostredie a ľudí nedávajú celkový obraz o aktivitách firiem. Zainteresované osoby (stakeholders) sa čoraz častejšie pýtajú nielen na to, koľko firma vyprodukuje a zarobí, ale napríklad aj na to, ako sa správa k zamestnancom. Reportovanie pripraví firmy, aby boli schopné na tieto otázky odpovedať. Áno, sú témy, ktoré sú veľmi komplexné a nedajú sa vyjadriť v číslach, určite však platí, že reportovaním firma lepšie spozná samu seba – svoje riziká aj nové podnikateľské príležitosti. Vďaka reportovaniu môže aj ušetriť – ako náhle totiž začne merať náklady na vodu či elektrinu, zistí, že s týmito zdrojmi by mohla zachádzať aj šetrnejšie, vďaka jednoduchým opatreniam.

Akú má nefinančné reportovanie tradíciu?

Reportovanie o nefinančných ukazovateľoch začalo zhruba pred 15 rokmi. V roku 1989 totiž havária ropného tankera spoločnosti Exxon Valdez spôsobila ekologickú katastrofu a ľudia sa začali pýtať, kto je zodpovedný za nápravu škody. Ale tiež na to, aká vlastne bola škoda – bola to iba strata niekoľko stotisíc barelov ropy, alebo aj dopad na ekosystém mora a okolité obyvateľstvo? Práve vtedy sa od veľkých firiem začalo vyžadovať, aby transparentne poskytovali informácie o svojich aktivitách a dopadoch na svoje okolie.

Koľko firiem v súčasnosti takto sleduje svoj dopad na spoločnosť?

V súčasnosti je to približne 4 500 firiem vo svete, čo je v porovnaní s celkovým počtom firiem (medzinárodných firiem je až 80 000) málo. Európa je síce na vrchole rebríčka, ale firmy v Spojených štátoch, Brazílii, Indii, Južnej Afrike a Číne sa tiež čoraz viac venujú tejto téme. V niektorých štátoch je reportovanie dokonca povinné pre veľké firmy (Dánsko, Francúzsko) alebo spoločnosti, ktoré sú vo vlastníctve štátu (Švédsko). Legislatívnu povinnosť reportovať pripravuje aj Európska únia (pozri rámček).

Na Slovensku zatiaľ reportuje len niekoľko málo firiem. Sú nové štandardy GRI G4 vhodné aj pre nováčikov?

Rozhodne áno. Firmy sa obávajú svojho prvého reportovacieho cyklu – nevedia, čo tam majú zahrnúť alebo ako overiť správnosť údajov. Najnovší reportingový rámec G4 je voľne prístupný na web stránke www.globalreporting.org. Pozostáva z dvoch dokumentov, ktoré podrobne popisujú všetky kroky reportovania – od prvého nápadu, cez konzultáciu so zainteresovanými osobami a výber najdôležitejších tém, na ktoré sa má firma zamerať, až po detailný popis ukazovateľov a zberu dát. G4 zjednodušuje proces reportovania najmä tým, že pomáha identifikovať sféry dopadu firmy. To znamená, že namiesto toho, aby firma reportovala o množstve indikátorov (50+), má sa zamerať len na najdôležitejšie sféry svojho dopadu a v tých oblastiach identifikovať ukazovatele, na ktoré vykáže dáta.

Kedy budú môcť firmy po prvýkrát reálne reportovať podľa GRI G4?

Keďže smernice GRI G4 sú už voľne dostupné, firmy môžu vydať svoj prvý report na základe G4 už aj do konca roka 2013. Záleží na tom, aká bude doba reportovania, koľko informácií chce firma vykázať a či má pripravený systém na zber dát. Firmy, ktoré doteraz reportovali na základe G3 a G3.1 majú čas do decembra 2015, aby prešli na nový systém. Ak správne aplikovali doterajšie princípy reportovania, zmeny pre nich budú mať len marginálny dopad.

Ivana Kullová 

Reporting v Európskej únii bude povinný 

S cieľom posilniť transparentnosť v podnikateľskej sfére podala Európska komisia v apríli 2013 legislatívny návrh, aby veľké firmy v EÚ reportovali o svojom dopade na spoločnosť. V súčasnosti sa čaká na prerokovanie návrhu v Európskom parlamente a v Rade ministrov. Po tom, čo obe inštitúcie schvália návrh v konečnej podobe, budú mať členské štáty dva roky na to, aby smernicu prevzali do národnej legislatívy.

  • návrh sa týka spoločností nad 500 zamestnancov – stačí, ak bude reportovať materská spoločnosť;

  • firmy budú musieť pripojiť k svojej výročnej správe aj relevantné nefinančné informácietýkajúce sa stratégií, rizík a dosiahnutých výsledkov v environmentálnej a sociálno-zamestnaneckej oblasti, v oblasti dodržiavania ľudských práv, boja proti korupcii a podplácaniu, ako aj v oblasti presadzovania diverzity v rámci vedenia spoločností;

  • komisia firmám ponecháva dostatočnú miera flexibility, takže sa budú môcť rozhodnúť o forme zverejnenia (samostatná správa alebo údaje pripojené k finančnej správe) a zvoliť si smernice podľa svojho uváženia (okrem GRI napr. UN Global Compact, ISO 26 000 a pod.);

  • návrh zahŕňa prístup „report or explain“ – ak sa firma rozhodne nepripojiť konkrétne informácie z environmentálnej, sociálnej či ekonomickej sféry dopadu jej podnikania, musí vysvetliť dôvod. 

 

Súvisiace články

Komentáre

Newsletter

Vložte svoje požadované údaje a vyberte program, z ktorého chcete dostávať novinky a odošlite.

Povinné položky