Fero Pauliny: Šancu na získanie ocenenia by mal mať ktokoľvek, aj neznámy človek z vidieka

Ocenenie Biela vrana, ktoré každoročne odovzdáva Aliancie Fair-play a VIA IURIS, už majú aj v Tunisku.

Fero Pauliny pracuje v Aliancii Fair-play 8 rokov a venuje sa oceneniu Biela vrana, ktoré od udeľujú Aliancia Fair-play a VIA IURIS za spoločensky prínosný a odvážny občiansky čin. Získavajú ho ľudia, ktorí preukázali občiansku odvahu a potlačili osobné záujmy v mene verejného prínosu, hodnôt či princípov. Fero Pauliny okrem toho zastrešuje protikorupčné podujatia, naháňa politikov, aby zverejňovali svoj majetok a komunikuje na webe. Pred 4 rokmi inšpiroval zástupcov mimovládnej organizácie I Watch, ktorí začali ocenenie podľa vzoru Bielej vrany udeľovať aj v Tunisku. Skupina mladých Tunisanov z I Watch prišla na Slovensko na študijnú cestu v rámci projektu Nadácie Pontis Budovanie partnerstiev pre demokraciu v Tunisku.

Odkedy a prečo sa udeľuje ocenenie Biela vrana?

Ocenenie vzniklo z pocitu, že veľa ľudí robí na Slovensku dobré veci, z ktorých ťaží celá spoločnosť – odhaľujú korupciu, bojujú proti skládkam, chránia stromy či zabraňujú zneužívaniu moci. Žiaľ, neraz na svoje principiálne činy doplatia – stratia prácu, čelia ohováraniu a podobne. A okolie sa im často otočí chrbtom. Cítili sme, že ak o takýchto odvážnych ľudí prídeme, doplatíme na to všetci. Preto sa ich snažíme nájsť, poďakovať im a pomôcť.

Biela vrana vznikla v lete 2008, ale nápad žil v hlavách pár ľudí už dlhšie. Od sformulovania jasnej myšlienky do udeľovania ocenenia prešlo len pár mesiacov, možno dokonca týždňov. Na začiatku to bolo maličké ocenenie, ktoré sa udeľovalo v malom stane na festivale Pohoda a zúčastnilo sa ho možno 50 ľudí. Postupne sa rozrástlo na veľké kultúrno-spoločenské podujatie. Slávnostné odovzdávanie ocenenia sa od 2. ročníka koná vždy 17. novembra na výročie Nežnej revolúcie.

Aký spoločenský význam má ocenenie ako Biela vrana?

Okrem toho, že pomáha konkrétnym Bielym vranám, verím, že inšpiruje ľudí, ktorí sú v podobnej situácii a hľadajú odvahu postaviť sa nespravodlivosti. Ukazujeme ľuďom, že správať sa slušne a odvážne je normálne.

Existuje na Slovensku zákon, ktorý by takýmto ľuďom pomáhal?

Od  tohto roka existuje na Slovensku zákon o ochrane whistleblowerov (oznamovateľov nekalých praktík a korupcie). Na jeho príprave sme sa cez pracovnú skupinu podieľali čiastočne aj my. Som zvedavý, ako bude fungovať v praxi. Na Slovensku máme veľa dobrých zákonov, ale realita je v porovnaní s vyspelými krajinami oveľa smutnejšia. Inde často stačí pár viet, u nás v mnohých prípadoch nepomôže ani 20-stranový zákon.

Aliancia Fair-play disponuje množstvom cenných skúseností s prácou s whistleblowermi. Má Slovensko čo ponúknuť aj iným krajinám, napríklad ktoré prechádzajú tranzíciou?

Samozrejme. Myslím, že je našou občianskou zodpovednosťou ponúknuť pomoc a know-how aj menej vyspelým krajinám. Príkladom môže byť práve Tunisko a mimovládna organizácia I Watch, s ktorou sme sa stretli vďaka projektu Nadácie Pontis. I Watch sa inšpiroval Bielou vranou a podobné oceňovanie začali realizovať aj doma v Tunisku.

Skupina Tunisanov z organizácie I Watch mala u vás v Aliancii Fair-play pred 4 rokmi školenie, počas ktorého ste im porozprávali o ocenení Biela vrana. Čakali ste, že to bude mať na nich taký veľký vplyv? 

Vôbec som to nečakal. O ocenení som rozprával možno 10 minút, padli dve či tri otázky a Tunisania si od nás kúpili pár tričiek s logom Bielej vrany. Myslel som si, že tým to skončilo. Neskôr som sa dozvedel, že oceňovanie začali udeľovať aj doma. Tento rok sa u nich uskutočnil už tretí ročník.  Bol som prekvapený, ako sa to rozbehlo.

Začiatkom roka si sa zúčastnil oceňovania Whistleblower of the Year v Tunisku. Cítil si  rozdiel medzi slovenskou Bielou vranou a tuniským Whistleblower of the Year?

Áno, takmer vo všetkom. Tunisko ma iný kultúrno-náboženský a politický kontext, ktorý je podľa mňa do istej miery cítiť aj v oceňovaní. Odovzdávanie cien vyzerá viac ako odborná konferencia, menej ako kultúrny večer pre širokú verejnosť. Veľa som sa s nimi o tom rozprával a spomínali mi, že budúci rok možno skúsia zapojiť populárnych športovcov, ktorí by sa v budúcnosti stali ambasádormi ocenenia Whistleblower of the Year a tým by toto ocenenie viac spopularizovali.

Akým spôsobom ľudia získavajú ocenenie v Tunisku?

Myslím, že hlasovaním cez noviny a webové stránky. My sme sa pri Bielej vrane od začiatku vydali inou cestou –  o laureátoch rozhodovala porota, teraz už len Rada Bielej vrany. Myslíme si totiž, že ocenenie by nemalo byt súťažou. Tuniský prístup má však tiež niečo do seba. Upozorňoval som ich však, že ak v ich krajine zohráva nemalú úlohu ideologický a náboženský kontext, môže sa ľahko pretaviť aj do hlasovania. Zdá sa mi, že sa potom môže ľahko stať, že ocenenie nezíska ten, kto podľa ľudí urobil niečo najviac hodné ocenenia, ale ten, kto je im hodnotovo najbližšie.

Kolegov z I Watch som tiež upozornil, aby do hlasovania nevyberali len najznámejších bojovníkov proti najväčšej korupcii. Verím, že šancu na získanie ocenenia by mal mať ktokoľvek. Aj neznámy človek z vidieka, ktorý upozorní na miestne mocenské väzby. Inak si bežní ľudia môžu myslieť, že boj proti korupcii sa ich netýka a radi ho prenechajú profesionálnym aktivistom.

I Watch je mladá organizácia, ktorá sa sformovala počas Jasmínovej revolúcie a ktorú tvoria prevažne mladí ľudia s cieľom dohliadať na transparentnosť, politickú zodpovednosť a boj proti korupcii v krajine. 

 

Čítajte viac o projekte v Tunisku v Pontis Digeste.

Autor: Simona Gembická

Komentáre

Newsletter

Vložte svoje požadované údaje a vyberte program, z ktorého chcete dostávať novinky a odošlite.

Povinné položky