Na druhom mieste súťaže o najlepšiu esej na tému rozvojovej spolupráce sa umiestnila Katarína Antalová. V septembri absolvovala stáž na Stálej misii SR pri OSN v Ženeve, kde sa zúčastňovala Zasadnutia Rady OSN pre ľudské práva. Keďže sa 24-ročná študentka zaujíma práve o tému ľudských práv, stáž veľmi oceňuje. 

Ako prebiehala tvoja stáž v Ženeve?

Moja septembrová stáž sa kryla s obdobím, kedy prebiehalo Zasadnutie Rady OSN pre ľudské práva (HRC). Tri týždne som chodila na zasadnutia, z ktorých som písala správy pre slovenské Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí. Veľmi sa mi páčilo, že hneď prvý týždeň sa so mnou stretol aj pán veľvyslanec Fedor Rosocha, aby sme prediskutovali, akým témam by som sa chcela počas stáže na Stálom zastúpení venovať. Odpovedala som, že najviac sa zaujímam práve o ľudské práva. Na konci stáže som sa stretla s pánom veľvyslancom ešte raz, aby sme zhodnotili, či bola stáž pre mňa prínosná a čo by sa dalo zlepšiť do budúcna pre ďalších stážistov. Veľmi som ocenila jeho ústretový prístup, pretože nie vždy je zvykom, aby veľvyslanci a aj ostatní delegáti takto so stážistami otvorene a priamo komunikovali. Pre mňa bolo veľmi dôležité, že som mala spätnú väzbu na moju prácu a to, ako písanie správ pre ministerstvo vylepšiť. Aj vďaka tomu bola pre mňa stáž veľmi prínosná. 

Dennodenne si navštevovala Zasadnutie Rady OSN pre ľudské práva. Akým témam si mala možnosť sa venovať?

Sledovať plenárne zasadnutia bolo veľmi zaujímavé z toho pohľadu, že sa tam rieši skutočne celé spektrum ľudsko-právnych tém od práv žien, cez vodu a sanitáciu, situáciu ľudských práv v rôznych krajinách sveta či práva pôvodného obyvateľstva. Je to ideálna príležitosť dozvedieť sa z „každého rožku trošku“ a získať všeobecný prehľad o tematike ľudských práv. Popri plenárke je súčasťou HRC aj množstvo „side events“, ktoré organizujú stále zastúpenia a mimovládne organizácie na rôzne témy. Ja som sa venovala predovšetkým písaniu správ z plenárneho zasadnutia a zúčastňovala som sa tých podujatiach, ktoré boli pre Slovensko zaujímavé – predovšetkým ohľadom situácie Rómov a súčasnej krízy na Ukrajine. Veľmi zaujímavé bolo pre nestranného pozorovateľa sledovať budovanie koalícií krajín v HRC, ktoré sa navzájom podporujú – jasne tu rozoznať viaceré štiepne línie, predovšetkým medzi západoeurópskymi  a arabskými krajinami či tzv. Like-minded group. Druhá strana mince je, že z procedurálnych dôvodov boli panely a interaktívne dialógy veľmi rozsiahle a náročné na čas – téma obsahom na 15 minút sa preto často natiahla na trojhodinový panel, keďže bolo potrebné vypočuť všetkých záujemcov o prejav a tiež sa veľa času stráca zdvorilostnými prejavmi.

Ako si sama spomenula, najviac  sa zaujímaš o ľudsko-právne témy. Získala si počas stáže rozsiahlejšie  vedomosti v tejto téme? Je to téma, ktorej sa chceš venovať aj v budúcnosti?

Za mesiac stáže sa nedá ísť veľmi do hĺbky konkrétnej témy. Ako som spomínala, HRC má skutočne rozsiahlu agendu, takže skôr išlo o získanie prehľadu o ľudských právach, resp. zistiť či je to niečo, čomu by som sa chcela venovať aj v budúcnosti. Osobne by som sa rada ľudským právam venovala aj v budúcnosti, ale musím povedať, že asi skôr takým, ktoré majú reálny a bezprostredný zmysel, ako práva utečencov, migrantov či situácii v konfliktných zónach. Takéto témy sa týkajú nás všetkých a nepodliehajú natoľko kultúrnym interpretáciám ako napr. práva rodiny. Vo svete je obrovská kultúrna diverzita, ktorá sa prelína aj do ľudských práv a neviem či snahy o nejaké uniformné definície nie sú skôr na škodu ako úžitok veci. Kultúrna senzitivita je jadrom ľudských práv a na niektorých definíciách sa asi nikdy nezhodneme. 

Mala si možnosť nahliadnuť do medzinárodného diania priamo z vnútra OSN. Čo si myslíš o tvrdení, že OSN je len zbytočná byrokratická inštitúcia?

Niečo na tom bude. Základné rozhodovacie právomocí sú totiž na národnej úrovni. Ak sa má niečo reálne vo svete zmeniť, tak sa to musí zmeniť najskôr na národnej úrovni. Aj keď sa prijme  nejaká rezolúcia, nie je právne záväzná a nie je na to sankčný mechanizmus. OSN je podľa môjho názoru skôr o výmene informácií a „sharing best practise“, o zhode, že je potreba to zlepšiť, ale politická vôľa na národnej úrovni, tak to je asi alfa a omega.

Mala si pomerne dlhý pracovný čas, ako to bolo s voľným časom? Ako si ho trávila?

Voľného času som skutočne nemala veľa. Cez víkendy som sa snažila predovšetkým spoznať čo najviac Ženevu a okolie, ktoré je krásne. Stretávala som sa tiež so stážistami z iných krajín, takže na spoločenský život sa skutočne nemôžem sťažovať. Dôležité miesto samozrejme vždy patrí športu. Každý deň som sa snažila ísť aspoň na prechádzku alebo si na polhodinku zabehať, čo je mimochodom tiež výborný spôsob ako spoznať svoje okolie. 

V lete si ukončila magisterské štúdium Európskych štúdií na Masarykovej univerzite v Brne. Aké máš plány  teraz?

Momentálne si hľadám prácu alebo stáž v mojom odbore, či už na Slovensku alebo v zahraničí.  Do budúcna tiež nevylučujem, že ešte budem pokračovať v štúdiu na PhD úrovni alebo si spravím špecializovaného magistra v zahraničí.

Piaty ročník súťaže o najlepšiu esej na tému rozvojovej spolupráce je organizovaná v rámci projektu Nadácie Pontis Globálna univerzita II: Podpora diskurzu rozvojového vzdelávania na vysokých školách, ktorý finančne podporila Slovenská agentúra pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu (SAMRS) z prostriedkov SlovakAid.