Mladý študent rečnil v pléne v OSN v Ženeve

Michal Fiabáne, víťaz súťaže o najlešiu esej na tému rozvojovej spolupráce, sa vrátil z trojtýždňovej stáže v Stálej misii SR pri OSN v Ženeve.

18. júl 2012 - Michal Fiabáne, víťaz súťaže o najlešiu esej na tému rozvojovej spolupráce, sa vrátil z trojtýždňovej  stáže v Stálej misii SR pri OSN v Ženeve. Žilinčan dokonca rečnil  za Slovensko v pléne Rady OSN pre ľudské práva pred 150 delegátmi z celého sveta. V súčasnosti študuje politický marketing na Masarykovej univerzite v Brne. Stáž ho tiež inšpirovala, čomu sa chce po škole venovať.

Ako si sa dostal k tomu, že si v pléne OSN čítal vyhlásenie Slovenskej republiky? Poverujú takouto úlohou stážistov bežne?

Určite to nie je bežná vec pre stážistov. Okrem mňa čítali prejavy v pléne za svoju krajinu iba austrálski stážisti. Ale napríklad za Slovinsko sedeli vedľa nás diplomati a dokonca ani oni ich nečítali. Ich vyhlásenie prišiel prečítať vždy samotný slovinský veľvyslanec. Takže pre mňa to bol určite zážitok prečítať to za Slovensko. Keď som mal prejav prvýkrát, bola to tak trošku z núdze cnosť. Nikto tam za Slovensko totiž nemohol byť, pretože náš diplomat musel byť v danej chvíli fyzicky inde. Asi päť minút predtým si ma zavolal z pléna na chodbu, aby som mu prečítal prvé dve vety, aby zistil aká je moja angličtina. Potom mi povolil predniesť vyhlásenie v mene Slovenska. Na začiatku som samozrejme mal trému, veď predsa len tam sedí 150 ľudí z celého sveta, ktorí viac-menej počúvajú. Akonáhle som však začal hovoriť, opadlo to zo mňa a ku koncu som si to už aj celkom užíval.

Mnohí ľudia nevedia, ako vlastne funguje Stále misia SR pri  OSN.

Medzi stálymi misiami, ktoré pôsobia pri organizáciách ako je OSN a misiami v jednotlivých krajinách je dosť veľký rozdiel. V  prípade Ženevy ide o multilaterálnu misiu, pretože funguje v medzinárodnom prostredí a pokrýva veľmi širokú agendu. Stála misia SR pri OSN má delegátov, veľvyslancov a diplomatov pre každú oblasť, či už sú to ľudské práva, Svetová zdravotnícka organizácia a podobne. Funguje to asi tak, že diplomatov je tam asi päť alebo šesť, pričom každý z nich má pomerne širokú agendu. Samozrejme väčšie krajiny to majú trošku inak, pretože ich misie sú oveľa väčšie ako naša. Väčšina zamestnancov misie sú administratívni zamestnanci, ale tiež pozostáva z celého spektra pracovníkov od šoférov až po kuchárov. Môj priamy nadriadený bol chargé d'affaires, zástupca veľvyslanca, 1. tajomník Stálej misie a zároveň to bol človek, ktorý má na starosti oblasť ľudských práv – Branislav Lysák.

Ako vyzeral tvoj bežný pracovný deň v OSN?

Bežný pracovný deň bol vždy zahájený koordinačným stretnutím všetkých krajín Európskej únie. Gro mojej  práce spočívalo v tom, že som sedel na samotnom plenárnom zasadnutí, ktoré prebiehalo od rána od desiatej do šiestej hodiny večera s nejakou prestávkou uprostred. Paralelne prebiehali aj neformálne stretnutia k jednotlivým rezolúciám, ktoré sa pripravovali alebo aj koordinačné stretnutia EÚ. Tie prebiehali dva až trikrát denne. Na týchto stretnutiach musel vždy niekto zastupovať Slovensko a sledovať čo sa deje, poprípade písať poznámky. Mojou úlohou bolo zaznamenať, čo sa udialo a posunúť túto informáciu môjmu nadriadenému, ak tam nemohol fyzicky byť. Okrem toho moja práca spočívala v písaní reportov a správ pre naše  ministerstvo zahraničných vecí o tom, čo sa v daný deň udialo. Pripravoval som tiež vyhlásenia Slovenska v pléne k témam, o ktoré sa naša krajina zaujíma a tiež som dve z nich predniesol v pléne.

Stáže si sa zúčastnil aj vďaka tomu, že si sa zapojil do súťaže o najlepšiu esej a vyhral si ju. Zaujala ťa súťaž len kvôli stáži v OSN?

Keďže som na bakalárskom stupni štúdia študoval medzinárodné vzťahy, viem ako približne fungujú zastupiteľské úrady. Stáže pri OSN sú jedny z najprestížnejších, takže výhra bola pre mňa veľkou motiváciou. Samozrejme, aj keby som vyhral stáž na Ministerstve zahraničných vecí SR, či v Nadácii Pontis, tiež by som bol veľmi rád. OSN je však OSN.

Bol si už niekedy v minulosti na podobnej stáži?

Pracoval som desať mesiacov v kancelárii primátora v Žiline, ale na  zahraničnej stáži som ešte nebol. V auguste sa však chystám na stáž na Veľvyslanectvo SR v Dánsku, kde som sa dostal trošku neštandardným spôsobom. Napísal som na veľvyslanectvo e-mail, že by som chcel prísť na stáž na veľvyslanectvo a nemali by so mnou žiadne starosti, pretože žijem v Kodani, mám tam ubytovanie a rád by som im s niečím pomohol.  Pre mňa by to bola zaujímavá skúsenosť a oni by tým tiež iba získali. O dva týždne na to, ako som im to navrhol, sa mi ozvali, že sa mám prísť ukázať.

 

Čo sa ti najviac páčilo na stáži v OSN?

Keďže som mal možnosť rozprávať sa aj s ostatnými stážistami z iných krajín, zistil som, čo robia a aká je ich náplň práce. V porovnaní s nimi, som mal vyslovene možnosť vidieť všetko, byť všade tam, kde náš diplomat nemohol byť. Na stážistu som mal netypické množstvo zodpovedností a to sa mi páčilo najviac.

Zažil si aj nejaké náročnejšie chvíle?

Najťažší bol pre mňa deň, kedy sa nám nakopili tri vyhlásenia a náš diplomat, pán Lysák, musel byť na rôznych koordinačných stretnutiach. Narýchlo som musel napísať a pripraviť podklady pre dve z nich a pričom niektoré boli aj na také témy, ktorým som sa v živote nevenoval. Musel som si preto prečítať všetky predošlé vyhlásenia a zistiť si, aké rezolúcie sú pripravené, nejakým spôsobom to zohľadniť a dať dokopy text. Môj nadriadený tento text následne už len skontroloval, či je použiteľný a poslal ho na ministerstvo na odobrenie . Keď som mu tieto vyhlásenia odovzdával, nebol som si istý, či je to použiteľné, čas nás tlačil a práve preto to bol pre mňa najťažší moment.

Mal si počas stáže aj voľný čas? Ako si ho trávil?

Do Ženevy som prišiel priamo z Kodane, kde som bol na výmennom študijnom pobyte na Erazme. Prvý týždeň som sa preto trošku spamätával z rozlúčky s priateľmi, ktorých už tak skoro neuvidím a vôbec som neriešil voľný čas, chodil som iba do práce. Ku koncu prvého týždňa som sa však zoznámil so stážistami z iných krajín a z rôznych neziskoviek. S nimi sme potom spoločne chodili večer na pivo  a cez deň na obedy, obidva víkendy sme si spoločne spravili výlety do okolia (napr. slávny jazzový festival v Montreux a túra na Saléve – vrch s výhľadom na Ženevu). Inak každý pracovný deň  nejakým spôsobom súvisel s OSN, pretože sa tam robilo od rána do večera. Čiže, aj keď bolo voľno, vždy sme sa pohybovali v priestoroch Paláca národov, relaxovanie sa teda prelínalo s prácou.

Ako by si celkovo zhodnotil svoje krátke pôsobenie v Ženeve? Dalo ti to niečo?

Určite. Mal som možnosť robiť veci, ku ktorým by som sa inak nedostal, iba ak by som niekedy v budúcnosti robil v diplomacii. Ešte dôležitejšie však bolo vidieť ako zvnútra funguje OSN a zistiť koľko je pravdy na tom, že je to neefektívna organizácia ako sa často hovorí. Bolo veľmi poučné, zistiť ako to celé funguje, ako tie krajiny medzi sebou dospejú k jednotlivým výsledkom. Pre študenta má súťaž veľký význam a určite by som ju odporučil aj iným. Každý z môjho okruhu známych by chcel absolovovať takúto stáž. Je skvelé, že ju Nadácia Pontis robí a keby sa dalo, určite by som aj rozšíril túto možnosť, aby ju vyhral nielen jeden študent, ale viacerí.

Čomu by si sa chcel venovať v budúcnosti, keď dokončíš školu?

Trošku ma v tomto smere inšpirovala práve stáž v OSN, pretože som stretol veľa ľudí, ktorí pracovali pre rôzne neziskovky. Keď človek sedí v pléne OSN medzi štátmi a ľudmi, ktorí zastupujú štátne misie, je to často o procedúrach a o slovíčkach. Keď tam však príde nejaký zástupca mimovládnej organizácie s osobným príbehom z druhej strany, človek si uvedomí tú obrovskú dieru, ako vzdialená je niekedy politika realite. Mimovládky robia v teréne medzi ľudmi to, o čom sa v OSN bavia na systémovej úrovni. Obe úrovne sú samozrejme nepostrádateľné. Pre mňa to bol každopádne popud k tomu, aby som po štúdiách išiel robiť niekam do terénu aspoň na tri roky.

Tretí ročník súťaže o najlepšiu esej na tému rozvojovej spolupráce zorganizovala Nadácia Pontis v spolupráci s Ministerstvom zahraničných vecí SR v rámci projektu Odborne o rozvojových témach, ktorý finančne podporila Slovenská SlovakAid. Zapojilo sa do 55 študentov a eseje hodnotilo 14 členov odbornej komisie zo štátnej správy, médií, akademického prostredia a mimovládnych organizácií, ktoré sa venujú rozvojovým témam. Víťaz si svoj diplom podpísaný ministrom zahraničných vecí Miroslavom Lajčákom prevzal od riaditeľky odboru rozvojovej a humanitárnej spolupráce Karly Wursterovej počas Medzinárodnej vedeckej konferencie Rozvoj a demokracia.

Autor: Simona

Komentáre

Newsletter

Vložte svoje požadované údaje a vyberte program, z ktorého chcete dostávať novinky a odošlite.

Povinné položky