Trenčín je najtransparentnejší, veľa žúp má rezervy

Najlepšie hodnotenej samospráve pomohlo v hodnotení zverejňovanie dokumentov na webe.

Slovensko ako právny štát. Fond pre transparentné Slovensko chce odstrániť korupciu Fond v rámci Nadácie Pontis už podporil 27 projektov. Chce verejnú kontrolu aj presadenie systémových zmien. Nielen rétorické cvičenia kandidátov, ale aj reálne čísla môžu voličom pomôcť v rozhodovaní pred víkendovými župnými voľbami. O tom, ako efektívne a otvorene s finančnými prostriedkami jednotlivé župy hospodária, sa mohli Slováci presvedčiť v rebríčku transparentnosti žúp, ktorý vypracovala Transparency International Slovensko s podporou nadácie Pontis.
Na čelo z poslednej priečky Najotvorenejšia župa je podľa výsledkov trenčianska. Vďaka zverejňovaniu videozáznamov z rokovaní zastupiteľstiev či zavedeniu etických kódexov od posledného rebríčka kraj poskočil o viac než tridsať percent. Župa na čele s Jaroslavom Baškom sa tak prvýkrát neocitla na jeho chvoste.
Za novú pozíciu vďačí zverejňovaniu dokumentov na stránke župy. Zriadili sekciu „Otvorená župa“, kam pridávajú záznamy z rokovaní zastupiteľstiev, priebeh a výsledky verejných obchodných súťaží na predaj a prenájom majetku, zoznamy pridelených dotácií aj majetkové priznania politikov. „Úrad odštartoval aj projekt participatívneho rozpočtu, v ktorom si obyvatelia kraja hlasovaním sami rozhodujú, ktoré občianske projekty na zvýšenie kvality života v komunite župa finančne podporí,“ zdôvodnila agentúra umiestnenie kraja na prvej priečke.
Zatiaľ čo trenčianska župa pod vedením novozvoleného župana vystúpila na čelo rebríčka, Banskobystrický kraj prvýkrát klesol z prvej priečky na piatu. „Banskobystrický župný úrad prestal zverejňovať zápisnice z obchodných verejných súťaží na predaj alebo prenájom majetku, pozície vedúcich oddelení a referentov obsadzoval cez výberové konania len výnimočne,“ uviedli v Transparency International dôvody na pokles. Problémom bolo aj zneužívanie župných novín a Facebooku na propagáciu župana a očierňovanie jeho oponentov.
Na poslednej priečke skončil Košický kraj na čele s predsedom Zdenkom Trebuľom. Za jeho umiestnenie podľa agentúry môžu slabé výsledky verejnej účasti na rozhodovaní či dopravnej politiky.
Transparency International Slovensko patrí medzi organizácie a projekty podporované Fondom pre transparentné Slovensko, ktorý vznikol v rámci Nadácie Pontis. Je to spoločná iniciatíva firiem, ktoré sa snažia na Slovensku zvýšiť transparentnosť a rozvíjať podnikateľské prostredie. V roku 2012 ju založilo sedem firiem, dnes má 23 členov – medzi nimi sú napríklad Slovenské elektrárne, Slovenská sporiteľňa či Profesia.
Spoločná iniciatíva firiem „Dosah Fondu pre transparentné Slovensko je po piatich rokoch fungovania významný a s výsledkami spolupráce sme spokojní. Investície do podporených organizácií doteraz preukázateľne pomohli ušetriť niekoľko stoviek miliónov eur z verejných zdrojov a naštartovali nevyhnutné zmeny,“ uviedla manažérka Fondu Radana Deščíková. Podporili podľa nej zmeny v sudcovských zákonoch a prispeli k sprehľadneniu biznisu cez schránkové firmy.
Transparentnosť sa podľa nich spája s otvorenými inštitúciami a jednotlivcami, ktorí sú ochotní zverejňovať informácie a vyvodiť zodpovednosť pri pochybeniach. „Dôvera v takto nastavené inštitúcie sa prejavuje v celej spoločnosti a posilňuje demokraciu, čo je v súčasnosti mimoriadne dôležité,“ dodala Deščíková
Fond finančne aj nefinančne podporuje viacero projektov. Medzi nimi je aj Red Flags od Slovensko.Digital – projekt zameraný na systematické hodnotenie kvality štátnych IT projektov pomocou skóre. Zapojiť chcú čo najviac nezávislých odborníkov. Prostredníctvom grantového programu Pre transparentné regióny 2017 fond taktiež sumou 30-tisíc eur podporil 8 organizácií, ktoré pripravujú projekty zamerané na znižovanie úrovne korupcie a transparentné nakladanie s verejnými zdrojmi na regionálnej a lokálnej úrovni.
Na politizáciu mestských firiem sa zameral Inštitút SGI. Skúmali, koľko poslancov začalo po komunálnych voľbách pracovať v mestských firmách. Z celkovo 1 312 poslancov začalo po komunálnych voľbách v roku 2014 až 360 pôsobiť v mestských firmách. Takmer 80 z nich zasadlo priamo do vedenia.
„Verejnosť si mestské firmy často spája s netransparentnosťou, politickými obchodmi či s dohadzovaním lukratívnych pozícií osobám spriazneným s vedením mesta. Keďže nie je možné jednoducho zistiť iné prepojenia, v analýze sme sa zamerali primárne na to, do akej miery sú politici priamo zapojení do riadenia a vnútornej kontroly mestských firiem,“ povedala o výskume analytička inštitútu Veronika Prachárová.

Zdroj: hnonline.sk

Komentáre

Newsletter

Vložte svoje požadované údaje a vyberte program, z ktorého chcete dostávať novinky a odošlite.

Povinné položky