Kedysi tam sídlilo Leninovo múzeum, dnes tam hrajú divadlo aj ľudia bez domova. Priestory Pisztoryho paláca na Štefánikovej ulici v Bratislave boli dlhú dobu uzavreté verejnosti. Jeho ľavé krídlo sa zmenilo na divadelný priestor pre Divadlo bez domova.

Upravili si priestor a dnes v ňom hrajú

V Divadle bez domova hrajú ľudia žijúci na ulici, telesne postihnutá mládež a mladí ľudia so sociálne znevýhodnených rodín, ale aj ľudia so psychiatrickou diagnózou, po výkone trestu a ďalší, ktorých spoločnosť často prehliada. V rámci projektu LaborA, ktorý podporil Nadačný fond Slovenských elektrární v Nadácii Pontis, si herci a herečky z Divadla bez domova svojpomocne upravili divadelný priestor v Pisztoryho paláci, aby v ňom mohli hrať svoje predstavenia pre ľudí.

Októbrová premiéra hry Bábka

Presne deväť mesiacov trvalo hercom a herečkám Divadla bez domova nacvičenie novej hry Bábka. A prečo Bábka? „Na začiatku bola iba bábka v životnej veľkosti. Bez výrazu tváre, bez charakteru. Neskôr sme bábke dali meno. Postava Frankyho, ako ho volajú herci a herečky, začala v divadelnom priestore ožívať,“ vysvetľuje Patrik Krebs, principál Divadla bez domova.

Ľudia, ktorí stratili domov, žijú medzi nami. „Málokto ich vidí, alebo chce vidieť. Keď si ich aj všimneme, je to len preto, lebo začujeme akýsi hlas oslovujúci nás: Nekúpite si Notabene? Áno. Ide o ľudí bez strechy nad hlavou, o ľudí žijúcich na ulici, na pokraji spoločnosti, takzvaných „bezdomovcov“, ktorí nám dokážu, že nie sú všetci rovnakí,“ hovorí P. Krebs.

LaborA je dlhodobý dramaterapeutický proces, ktorý zahŕňa aj terapiu prácou. Okrem toho, že herci a herečky z Divadla bez domova vlastnou prácou prispeli k tomu, že sa aspoň do menšej časti priestorov Pisztoryho paláca vrátil život, na pravidelných skúškach sa venujú aj divadelno – terapeutickým cvičeniam. Cieľom divadla je prispieť k zlepšeniu sociálnych zručností hercov a herečiek, celého tímu a nakoniec zasiahnuť aj publikum. Ľudia v hľadisku sa tak vzdelávajú zaujímavým a nenásilným spôsobom.

Námetom hier sú vlastné príbehy

Herci a herečky z Divadla bez domova si prvýkrát v Pisztoryho paláci zahrali v marci tohto roku. Prišli s hrou Zázračné dieťa, ktorý vychádzal z námetu knihy herečky z Divadla bez domova a spisovateľky Jely Medveckej Matuškovičovej. Je to osobná spoveď ženy, ktorá trpí ťažkou psychiatrickou diagnózou. Tá spôsobila, že jej vzťahy s rodinou stroskotali a Jela sa stala invalidnou dôchodkyňou. Jela neskôr skončila na ulici. Príbeh zachytáva aj jej detstvo v starej slovenskej intelektuálnej rodine Medveckých, prepuknutie choroby a pobyty na psychiatrii počas totality, kde zažila neľudský prístup zo strany lekárov. Knihu Zázračné dieťa, z ktorej sa predalo 5000 výtlačkov a vydala sa aj dotlač, si môžete kúpiť len u predajcov časopisu Nota Bene.

Dávajú im ďalší zmysel

 „Dlhoročná práca na divadelných projektoch nám ukázala riziká, ale najmä cesty, ako môžu sociálne vylúčení ľudia spolupracovať a navzájom si pomáhať. Môžu vytvoriť niečo hodnotné, čo môže radikálne zmeniť ich životný postoj aj sociálnu situáciu,“ vysvetľuje Patrik Krebs. Z ľudí bez domova sa stávajú asistenti ťažko postihnutým kolegom – hercom a tí pre ľudí bez domova poskytujú sociálne väzby, dôveru a ľudský vzťah, ktorý sa im často nedostáva.

Priestory Pisztoryho paláca vlastní mestská časť Staré mesto a tá ich Divadlu bez domova a ďalším trom neziskovým organizáciam zatiaľ krátkodobo prenajíma.

Viac informácii o divadle a program nájdete na www.divadlobezdomova.sk