Všetko, čo v Kosove nefunguje, sa ospravedlňuje Európskou úniou

Aké sú reálne potreby obyvateľov Kosova a sú v súlade s predstavami medzinárodného spoločenstva?

S Andreou Cox diskutovali Jana Poljaková, Eliška Sláviková a Andrea Najvirtová (zľava).

V rokoch 2009 až 2012 prišlo do Kosova prostredníctvom bilaterálnych, multilaterálnych aj privátnych donorov 2,6 miliardy USD. Napriek tomu sú Kosovčania s HDP  7 600 USD per capita v roku 2013 stále najchudobnejšími v Európe. Nezamestnanosť dosahuje 45 % a šedá ekonomika naďalej prekvitá. Na tieto otázky dnes hľadali odpoveď účastníci odborných raňajok, ktoré organizovala Nadácia Pontis. Reflektujú programy medzinárodných donorov a členských štátov DAC skutočné problémy obyvateľov Kosova? Na tieto otázky dnes hľadali odpoveď účastníci odborných raňajok, ktoré organizovala Nadácia Pontis.

Európska únia je všadeprítomná

Jedným zo základných problémov Kosova, prečo v tejto krajine veci nefungujú, je fakt, že medzinárodné spoločenstvo neodovzdalo Kosovčanom za svoju krajinu zodpovednosť. Nestotožnili sa tak s riadením vecí verejných a chýba vnútorná motivácia. „V dôsledku toho je Európska únia v Kosove prítomná všade a všetko, čo tam nefunguje, sa tým ospravedlňuje. Témy a priority  Kosova sa tvoria v Bruseli, nie v Kosove, čiže dostatočne nereflektujú potreby Kosovčanov. To sa samozrejme odráža v spoločnosti,“ vysvetlila Eliška Sláviková, externá expertka Inštitútu pre európsku politiku EUROPEUM.

Potenciál je v mladých ľuďoch

Všetci diskutujúci sa zhodli, že Kosovo má absolútny potenciál v mladých ľuďoch. Ako uviedla Andrea Najvirtová, odborníčka na ľudské a menšinové práva, ktorá 4 roky pôsobila ako projektová manažérka v Európskom centre pre otázky menšín (European Centre for Minority Issues) v Prištine, „momentálne vedú Kosovo ľudia, ktorí nemajú víziu. Mladí Kosovčania by mohli situáciu zmeniť.“ Eliška Sláviková ocenila napríklad odvahu študentov, ktorí vo februári 2014 demonštrovali za odstúpenie vedenia univerzity pretože zistili, že pre získanie svojich akademických titulov falšovali vedecké práce. Profesori Prištinskej univerzity využívali vo svojich vedeckých správach necitované zdroje a uvádzali citácie svojich prác v neexistujúcich internetových odborných časopisoch. V poslednom čase je však čoraz viac cítiť, že aj Kosovčania požadujú od svojich politikov, aby platili účty za svoj spôsob vládnutia.

Vzdelávací systém je nedostatočný

Práve vzdelávací systém je v Kosove veľmi slabý. Myslí si to Andrea Najvirtová, ktorá zdôraznila, že do vzdelávania išli len 4 % celkového objemu rozvojovej pomoci. „Veľa vecí v Kosove nefunguje práve kvôli nízkej úrovni vzdelávania,“ uviedla Najvirtová. Opačný názor prezentovala Eliška Sláviková, ktorá si myslí, že medzinárodné spoločenstvo dlhodobo investuje značné prostriedky do oblastí, v ktorých nie sú vidieť jasné výsledky. Poukázala napríklad na Eulex v Kosove, na prevádzku ktorého bolo v roku 2011 potrebných 1,4 miliardy eur, no aj napriek tomu vymožiteľnosť práva na severe Kosova prakticky neexistuje. „V Kosove neexistuje prirodzenosť fungovania vecí, napríklad inštitúcií. Mnohé inštitúcie, ministerstvá, odbory sa prekrývajú v agende, no nikto reálne nekoná v praxi. Nemôžeme od bežných Kosovčanov očakávať, že budú dodržiavať zákon, keď ho nedodržiavajú  ani ľudia na najvyššej úrovni,“ vysvetlila Sláviková.

Politika sa v Kosove rieši dennodenne

Bežný život Kosovčanov je sprevádzaný politikou. „Na severe Kosova ľudia jednoducho žijú politikou a nefunguje im kultúrny či spoločenský život, nemajú športoviská, kiná, divadlá.  Je len veľmi málo príležitostí pre bežný život tak, ako sme naň zvyknutí my,“ povedala Jana Poljaková, ktorá v Kosove manažuje projekt zameraný na zlepšenie postavenie organizácií občianskej spoločnosti a poukázala tým na každodenné problémy obyvateľov.

Krajina je stále roztrieštená na Sever a Juh

Na severe krajiny je iný svet, ktorý sa v prvom rade zaujíma len o to, aby ostal nezávislý od juhu. Aj z tohto dôvodu je veľmi náročné plánovať udržateľný rast. Ľudia sa tam do ničoho nechcú púšťať kvôli nestabilite, ktorá v regióne  prevláda. Neriešenie štatútu severu Kosova má katastrofálne dôsledky na rozvoj oblasti a jej výhľad. Vymožiteľnosť práva je na severe krajiny nulová. Za ostatných 6 mesiacov sa v Mitrovici konali  už 4. kolá volieb starostu, čo tiež neprispieva k stabilite oblasti. Napriek obrovskému množstvu finančných zdrojov pre Kosovo, v teréne peniaze nie sú dostupné a sektorálne politiky nie sú jednoducho rozvíjané. Do sektora dodávka vody a sanitácia išlo v rokoch 2010 – 2013 až 23 % objemu zahraničnej pomoci, avšak v na severe Kosova je situácia katastrofická,“ uviedla Andrea Cox, programová manažérka Nadácie Pontis. Až 65 % celkovej populácie žije v oblastiach s problémami s kanalizáciou, pričom väčšina vody nie je nijako upravovaná.

Diskutujúci sa zhodli, že budúcnosť Kosova je v mladých ľuďoch, pričom ako nositeľky tém sú jednoznačne ženy, ktoré sú otvorenejšie a prístupné novým informáciám. Riešenie nefungujúceho systému navrhla na záver odborných raňajok Eliška Sláviková. „Medzinárodné spoločenstvo už roky leje do Kosova značné množstvo peňazí, no nikto nevie, aký je finálny stav, t.j. cieľová stanica je neidentifikovateľná. Malo by preto prestať na pár rokov dávať peniaze do sektorov, ktoré neukazujú žiadne výsledky a naopak, investovať do sektorov, ktoré prinesú zisk a Kosovo niekam posunú, napríklad do infraštruktúry či rozvíjaniu obchodných vzťahov.“

Odborné raňajky sa konali v rámci projektu Vyšehradsko-balkánsky fond verejnej politiky: program pre mladých výskumných pracovníkov, ktorý je financovaný zo zdrojov Medzinárodného vyšehradského fondu.

Komentáre

Newsletter

Vložte svoje požadované údaje a vyberte program, z ktorého chcete dostávať novinky a odošlite.

Povinné položky