otázky a odpovede o rozvojovej pomoci

 

Čo je to vzdelávanie o rozvojovej pomoci?
Vzdelávanie o rozvojovej pomoci je vzdelávanie o otázkach rozvoja, ľudských právach, spravodlivosti a uvedomeniu si príslušnosti k celosvetovému občianstvu. Prezentuje dimenziu medzinárodného rozvoja a ľudských práv vo vzdelávaní. Je to vzdelávací proces, ktorého cieľom je zvýšenie povedomia o rýchlo sa meniacom svete, v ktorom žijeme a ktorý je plný vnútorných závislostí a nerovností. Snaží sa primäť ľudí k analyzovaniu, reflektovaniu a k účasti na sociálnom, kultúrnom, politickom a ekonomickom rozvoji tak na miestnej ako aj na globálnej úrovni.
Rozvojové vzdelávanie šíri informácie o rozvojovej pomoci, formuje postoje a hodnoty, rozvíja schopnosti a pozitívne mení správanie s cieľom napomôcť stať sa zodpovednými občanmi, ktorí sa zasadzujú za rozvoj celej spoločnosti a sú solidárni s ľuďmi v núdzi.

Čo je rozvojová pomoc?
Rozvojová pomoc sú aktivity a činnosti, ktoré sú zamerané na podporu trvalo udržateľného rozvoja v rozvojových krajinách. Sú to aktivity a činnosti rozvinutých krajín, ktoré podporujú ekonomický a spoločenský rast v rozvojových krajinách. Krajiny rozvojovú pomoc poskytujú ako oficiálnu rozvojovú pomoc. Patrí do nej aj realizovanie projektov a programov v podobe dvojstrannej, trojstrannej a mnohostrannej spolupráce a humanitárnej pomoci. Okrem oficiálnej rozvojovej pomoci sú rozvojovou pomocou aj všetky iné aktivity mimovládnych organizácií s rovnakým cieľom, určené pre rozvojové krajiny.  

Ako vznikla rozvojová pomoc?
Rozvojová pomoc vznikla pôvodne ako pomoc koloniálnych mocností pri rozvoji svojich koloniálnych krajín. Viac informácií o historických etapách vývoja rozvojovej pomoci nájdete v dokumente Krátka história rozvojovej pomoci.

Čo je to rozvojová krajina?
Existuje viacero definícií rozvojovej krajiny. Odvíjajú sa od rôznych metodík merania rozvoja krajiny a ich následného porovnávania. Pri porovnávaní rozvoja krajín sa zvyknú merať rôzne tzv. štatistické indexy. Napríklad HDP príjem na obyvateľa, dĺžka dožitia, miera gramotnosti a iné. OSN používa na meranie sledovanie indexu ľudského rozvoja.
Podľa Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD) je rozvojovou krajinou taká krajina, ktorá je uznaná za krajinu oprávnenú na príjem oficiálnej rozvojovej pomoci. Iné medzinárodné inštitúcie majú svoje vlastné definície rozvojovej krajiny. Svetová banka pojmom rozvojová krajina označuje krajiny s nízkymi a strednými príjmami, ktoré hodnotí podľa hrubého domáceho príjmu na obyvateľa. Pre potreby oficiálnej rozvojovej pomoci sa používa zoznam rozvojových krajín, ktorý pripravuje OECD. Od zoznamu Svetovej banky sa odlišuje tým, že zo zoznamu sú vylúčené členské krajiny G8, členské krajiny Európskej únie a krajiny, ktoré majú stanovený dátum prijatia za členskú krajinu EÚ. Aktuálny zoznam rozvojových krajín OECD nájdete tu. 

Prečo poskytujeme rozvojovú pomoc?
Hlavným motívom poskytovania rozvojovej pomoci je spoluzodpovednosť rozvinutých krajín za globálny rozvoj a solidarita s ľuďmi v núdzi. Slovenská republika je členom OECD – organizácie združujúcej 30 najvyspelejších krajín sveta a členskou krajinou Európskej únie. Slovensko tak prevzalo na seba záväzok prevziať spoločnú zodpovednosť za globálny rozvoj založený na hodnotách európskej demokracie a dosahovať bezpečnosť a stabilitu vo svete. Slovensko by malo mať záujem byť súčasťou donorskej komunity, pričom môže zužitkovať svojimi jedinečnými skúsenosťami s rozvojovým a tranzičným procesom vo všetkých oblastiach spoločnosti - politickej a ekonomickej oblasti, oblasti inštitucionálneho rozvoja. Tieto skúsenosti dávajú Slovensku unikátne postavenie v medzinárodnej komunite donorov. Významným pozitívnym dôsledkom poskytovania rozvojovej pomoci je posilnenie ekonomických väzieb medzi donorskou krajinou a prijímateľom rozvojovej pomoci. Rozvojová pomoc teda môže viesť aj k rozšíreniu ekonomickej spolupráce.

Aké formy má rozvojová pomoc?
Rozvojová pomoc by sme v prvom rade mohli rozdeliť podľa zdroja prostriedkov na: rozvojovú pomoc krajín, ktorú poskytujú krajiny zo svojich štátnych rozpočtov a  rozvojovú pomoc iných donorov – je hradená z iných zdrojov ako štátny rozpočet krajín, napríklad zo zdrojov medzinárodných organizácií ako je Svetová Banka alebo ide o charitatívny typ rozvojovej pomoci, do ktorej prispievajú individuálni darcovia napr. formou zbierok.
Špeciálnou kategóriou rozvojovej pomoci je oficiálna rozvojová pomoc (Official Development Assistance, ODA). Krajiny združené v Organizácii pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD) sa zaviazali poskytovať istý objem rozvojovej pomoci nerozvinutým krajinám. Vytvorili program oficiálnej rozvojovej pomoci, v ktorom na poskytovanie takejto pomoci existujú isté záväzné kritériá a pravidlá, ktoré sa sledujú nielen štatisticky.
Humanitárna pomoc je pomoc, ktorú poskytujú krajiny alebo mimovládne organizácie iným krajinám v prípade vážnych katastrof a konfliktov. Na rozdiel od rozvojovej pomoci rieši konkrétne krízové situácie v krátkodobom výhľade.
Zahraničná pomoc je termín, ktorý používajú krajiny na všetky typy pomoci určenej pre iné, cudzie krajiny. Okrem rozvojovej pomoci, oficiálnej rozvojovej pomoci a humanitárnej pomoci, niektoré krajiny zvyknú do tejto oblasti zaraďovať aj vojenskú zahraničnú pomoc.

Čo je to ODA?
ODA je oficiálna rozvojová pomoc (Official Development Aid), ktoré poskytujú rozvinuté krajiny rozvojovým krajinám. Je to program poskytovania rozvojovej pomoci krajín združených v Organizácii pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD), ktoré sa zaviazali poskytovať istý objem rozvojovej pomoci nerozvinutým krajinám. Na poskytovanie ODA existujú záväzné kritériá a pravidlá, ktoré sa sledujú nielen štatisticky. Výbor pre rozvojovú pomoc OECD vydáva zoznam krajín, ktoré sú oprávnené na prijímanie ODA.

Čo je humanitárna pomoc?
Je to pomoc, ktorú poskytujú krajiny alebo mimovládne organizácie iným krajinám v prípade vážnych katastrof a konfliktov. Na rozdiel od rozvojovej pomoci rieši konkrétne krízové situácie v krátkodobom výhľade. Poskytuje sa formou záchranných akcií, v podobe materiálnej pomoci, či finančným príspevkom organizáciám, ktoré zabezpečujú pomoc.

Čo sú to Miléniové ciele?
Miléniové ciele sú akýmsi 8 bodovým programov krajín sveta, ktoré sa zaviazali naplniť do roku 2015. Ide o nasledovné ciele:
1. Odstrániť extrémnu chudobu a hlad.
2. Dosiahnuť univerzálne základné vzdelanie.
3. Podporiť rodovú rovnosť a posilniť postavenie žien.
4. Znížiť detskú úmrtnosť.
5. Zlepšiť zdravie matiek.
6. Bojovať proti HIV/AIDS, malárii a ďalším chorobám.
7. Zabezpečiť environmentálnu udržateľnosť.
8. Rozvíjať globálne partnerstvo pre rozvoj.

Na Miléniových cieľoch sa krajiny zhodli na summite OSN v septembri 2000. K ôsmym cieľom sa dohodli aj na konkrétnych zámeroch a ukazovateľoch, podľa ktorých budú napĺňanie cieľov monitorovať. Viac informácií o zámeroch a ukazovateľoch Miléniových rozvojových cieľoch nájdete v tomto dokumente.

Čo je to Slovak Aid?
Slovak Aid je názov slovenského programu oficiálnej rozvojovej pomoci. S poskytovaním ODA Slovenská republika začala už v roku 1999. Súčasnú podobu získal program v roku 2003, kedy bola prijatá prvá Strednodobá koncepcia oficiálnej rozvojovej pomoci SR na roky 2003-2008. Slovensko poskytuje Oficiálnu rozvojovú pomoc na základe Zákona o oficiálnej rozvojovej pomoci SR. 

Čo je to SAMRS?
SAMRS – Slovenská agentúra pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu je agentúrou, ktorá pripravuje a realizuje činnosti súvisiace s poskytovaním oficiálnej rozvojovej pomoci Slovenska. Je zriadená Ministerstvom zahraničných vecí SR. Realizuje najmä dvojstrannú a trojstrannú oficiálnu rozvojovú pomoc. Zmluvne spolupracuje aj so zahraničnými inštitúciami, ktoré pôsobia v oblasti oficiálnej rozvojovej pomoci. SAMRS riadi a kontroluje realizáciu programov a projektov dvojstrannej oficiálnej rozvojovej pomoci, projektov humanitárnej pomoci a obnovy a projektov rozvojového vzdelávania.  Viac informácii o činnosti SAMSR nájdete vo výročnej správe za rok 2007.

Ktorým krajinám poskytuje Slovensko oficiálnu rozvojovú pomoc?
O tom, ktorým krajinám Slovensko poskytuje oficiálnu rozvojovú pomoc rozhoduje vláda, ktorá na návrh Ministerstva zahraničných vecí SR schvaľuje strednodobú koncepciu ODA a národné plány ODA na jednotlivé roky. Pri výber krajín kam Slovensko nasmeruje ODA sa zohľadňujú tri skupiny kritérií: politicko-ekonomické kritériá (koherencia so zahraničnou politikou SR, možnosť využitia skúseností Slovenska v danej krajine, ekonomická a obchodná spolupráca), logistické kritéria (prítomnosť zastupiteľského úradu, infraštruktúra na zabezpečenie implementácie projektov, doterajšie aktivity mimovládnych organizácií, expertov a súkromných firiem v krajine, historická previazanosť krajina so Slovenskom), kritériá medzinárodnej donorskej komunity (úroveň sociálneho a ekonomického rozvoja, urgentnosť potreby pomoci, právny stav, úroveň demokracie).
Slovensko doteraz implementuje ODA v týchto 16 krajinách: Afganistan, Albánsko, Bielorusko, Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Kazachstan, Keňa, Kirgizsko, Macedónsko, Mongolsko, Mozambik, Srbsko, Sudán, Tadžikistan, Ukrajina a Uzbekistan.

Kto je najväčším donorom ODA?
Štatistiku o objemoch poskytnutých prostriedkov na oficiálnu rozvojovú pomoc sleduje OECD. Pri hodnotení, kto je najväčším donorom ODA sa dá pozrieť dvoma spôsobmi: podľa reálnych čísel alebo prerátaním na percentá hrubého národného príjmu (HNP). Podľa reálnych čísel najväčšiu sumu na ODA v roku 2007 vynaložili USA – spolu 21,75 miliárd USD. Táto suma však predstavuje len 0,16% HNP krajiny.  Podľa kritéria percenta hrubého národného príjmu bolo v roku 2007 najväčšou donorskou krajinou ODA Nórsko. V roku 2007 vynaložilo na ODA 0,95% HNP, čo v reálnych číslach predstavuje 3,727 miliárd USD. Štatistiky OECD nájdete tu.

Aké aktivity robí Slovensko v ODA?
Oficiálna rozvojová pomoc zahŕňa najmä tieto formy realizácie ODA:

  • grantová činnosť;
  • poskytovanie finančných príspevkov;
  • odpúšťanie štátnych dlhov;
  • rozvojové programy a rozvojové projekty;
  • vysielanie expertov a dobrovoľníkov;
  • poskytovanie poznatkov a skúseností;
  • vzdelávanie o rozvojovej pomoci;
  • humanitárna pomoc.

Aký objem financií poskytuje Slovensko v rámci ODA?
Podľa www.slovakaid.sk v roku 2002 bol objem slovenskej ODA 257 mil. Sk čo predstavovalo 0,024% HDP, v roku 2005 slovenská ODA dosiahla 1 740 mil. Sk (0,12% HDP). V roku 2006 objem slovenskej ODA mierne poklesol na 1 638 mil. Sk (0,103% HDP). Nárast objemu pomoci bol však spôsobený predovšetkým nárastom multilaterálnej pomoci (príspevok do EÚ a ďalších medzinárodných organizácií), odpustením dlhov rozvojovým štátom a skvalitnením štatistického výkazníctva. Objem bilaterálneho pomoci v rámci slovenskej ODA, ktorá sa realizuje prostredníctvom projektov slovenských subjektov sa v priebehu rokov 2003 – 2006 nezmenil (160 mil. SK). V roku 2007 bolo na bilaterálne projekty vyčlenených 168 mil. Sk. Slovenská republika sa zaviazala kontinuálne zvyšovať objem prostriedkov poskytnutých na ODA na podiel 0,17 % HDP do roku 2010 a 0,33 % HDP do roku 2015, čo predstavuje približne 3,2 mld. Sk, respektíve 7,8 mld. Sk.

 

Máte otázku o rozvojovej pomoci a nenašli ste
na našich webových stránkach na ňu odpoveď?
Máte tipy na zlepšenia a doplnenia
informácií o rozvojovej pomoci?

Napíšte nám na adresu infoservis@nadaciapontis.sk.
My sa pokúsime nájsť odpoveď, ktorú zverejníme na tomto mieste.
Vaše otázky pomôžu zlepšiť program vzdelávania o rozvojovej pomoci. Ďakujeme!