Slovník pojmov

Všetko A B C D E F G H I J K L M N O P R S T U V X Z

Absolútna chudoba

Stav charakterizovaný vážnym nedostatkom v uspokojovaní základných ľudských potrieb vrátane jedla, nezávadnej pitnej vody, hygienických zariadení, zdravia, bývania, vzdelania a informácií. Takýto typ chudoby nezávisí len od výšky príjmu, ale aj od prístupu k sociálnemu zabezpečeniu.

Adaptácia

Sociálna adaptácia znamená prispôsobovanie sa pod vplyvom meniacich sa vonkajších podmienok, prispôsobenie sa organizmu, jedinca, ľudí zmeneným sociálnym podmienkam alebo situáciám. V sociálnom kontexte predstavuje akt správania a prispôsobovania sa trvalým alebo meniacim sa podmienkam prostrediu ako celku alebo požiadavkám spoločnosti v ktorej jednotlivec žije. Sociálna adaptácia predpokladá rozlišovanie medzi subjektívnymi predstavami – fantázia a vonkajšími vnemami – percepcia. Je to vlastne nachádzanie si miesta v skupine či komunite v zmenených podmienkach.

Akceptácia

(v sociálnej práci) Postoj k človeku a tým pádom aj ku klientovi sociálnych služieb, ktorý stavia na hodnote každej ľudskej bytosti a na jej dôstojnosti. Pri akceptujúcom postoji pracovník vníma klienta a reaguje na neho ako na bytosť so všetkými pozitívnymi a negatívnymi kvalitami.
(Matoušek, s. 21, 2008 )

Apartheid

Systém rasovej diskriminácie, vzájomné oddelenie života jednotlivých rás v Juhoafrickej republike, rasová odlúčenosť.
(Milo, 2005)

Asimilácia

(lat. assimilatio – prispôsobenie) Proces, ktorým je nejaká skupina začleňovaná do väčšej skupiny. Proces prispôsobovania sa a splývania jednej sociálnej skupiny s inou. Napríklad prisťahovalci, ktorí žijú dlhú dobu medzi príslušníkmi inej národnosti/etnickej skupiny. Cieľom asimilácie je splynutie správania. Je to dlhodobý proces, ktorý prebieha v niekoľkých generáciách. Pritom asimilácia nie je totožná s akulturáciou. (Strieženec, s. 22, 1996)

Bezpečnosť

Ľudská bezpečnosť je koncept zameraný na bezpečnosť jednotlivca v kontraste s tradičným vnímaním bezpečnosti, ktorá vychádza z ponímania štátu podľa Maxa Webera. Štát je podľa tejto definície entitou, ktorá má monopol na použitie sily na danom území (Weber,1946). Bezpečnosť je tak vnímaná ako bezpečnosť vnútri týchto štátov. Hrozbou pre bezpečnosť je tak čokoľvek čo tento monopol naruší, či už je to ohrozenie zvonka alebo zvnútra štátu. Toto vnímanie bezpečnosti sa v súčasnosti aj z hľadiska vyššie opísaných zmien v charaktere bezpečnostného prostredia ako takého javí ako nedostatočné.
Ľudská bezpečnosť ako koncept spochybňuje privilegovanosť tradičného ponímania bezpečnosti, a preferuje individuálne skúsenosti a deprivácie. Zjednodušene možno povedať, že: “tradičný koncept štátnej bezpečnosti je nevyhnutná, ale nie dostatočná podmienka ľudského blahobytu”.
(Newman,2010, s.79)

Charita

1.Dobročinnosť. Východiskovou zásadou charitatívnej činnosti je láska k blížnemu. Existuje celý rad rôznych spolkov s charitatívnym zameraním (duchovné, stavovské, náboženské, podporné spolky), ktoré vyvíjajú dobročinnú činnosť v starostlivosti o chudobných a sociálne odkázaných.
(Stieženec, s. 74, 1996)
2.(z lat. caritat-, caritas) Kresťanská láska k blížnemu prejavujúc sa pomocou poskytovanou ľuďom v núdzi. Katolícka cirkev použila toto slovo k označeniu svojej novodobej inštitúcie poskytujúcej sociálnu starostlivosť.
(Matoušek, s. 73, 2008)

Charta

Listina, ktorá obsahuje významný právny, sociálny, politický akt. Označenie, dokumentu závažného vnútroštátneho (ústavného) alebo medzinárodného významu. Medzi najznámejšie charty patria: Charta OSN, Európska sociálna charta, Charta 77 a pod.
(Strieženec, s. 75, 1996)

Charta základných práv EÚ

Dokument prijatý v roku 2000 vychádzajúci zo 6 prioritných hodnôt, ktorými sú dôstojnosť, sloboda, rovnosť, solidarita, občianske práva a spravodlivosť. Konkrétnejšie ide o právo na rovnosť občanov v politickom živote, rešpekt k ich súkromiu, právo vyjadrovať názory v médiách, na slobodu svedomia, na slobodu združovania, právo voliť, právo na diplomatickú ochranu, právo podávať petície Európskemu parlamentu a obracať sa na európskeho ombudsmana, právo na združovanie v odboroch, na štrajk a na minimálnu mzdu, právo na pracovnú integráciu pre občanov s postihnutím. Zvláštne práva detí a starých ľudí, právo na prístup k zdravotníckym službám a na sociálne zabezpečenie, právo na ochranu osobných údajov a na prístup k ústredným dokumentom a práva spojené s bioetikou.
(Matoušek, s. 73, 2008)

Chudoba

Sociálny status človeka vyznačujúci sa hmotným nedostatkom. Spájaná je prevažne s rozvojovými krajinami, v ktorých nie sú zabezpečené základné podmienky pre dôstojný život a uspokojenie základných potrieb. Ide o jeden z najťažšie riešiteľných problémov. Vyznačuje sa hmotnou núdzou, nedostatkom potravín, pitnej vody, šatstva, slabou základnou zdravotnou u starostlivosťou, zlým prístupom ku vzdelaniu a tragickou situáciou okolo obydlia. Dôsledky chudoby sú chronický hlad, podvýživa, nedostatočná imunita, nevzdelanosť, infekčné choroby či vysoká detská úmrtnosť. Je tiež stavom, kedy sú životné podmienky človeka v rozpore so základnými ľudskými právami.

Deforestácia

Odlesňovanie. Patrí medzi hlavné témy v degradácii životného prostredia nielen priamo v dotknutých krajinách, ale takisto aj v globálnej perspektíve už niekoľko desiatok rokov. Stupeň medzinárodnej pozornosti k odlesňovaniu je úmerný úlohe lesov v globálnych, národných aj miestnych ekosystémoch.
(Marcoux, 2000)
S pokračujúcou deforestáciou môže dôjsť aj k migrácii obyvateľstva, keď zlyhajú základné podporné časti ekosystému. Ak v takej oblasti už existuje sezónna alebo cirkulačná migrácia, tak sa môže stať, že sa zmení sa permanentnú v momente, kedy náklady migrácie návratu presiahnu hodnotu udržiavania životnej úrovne v miestnych podmienkach.

Demokracia

Doslovne: vláda ľudu ako forma politického zriadenia štátu. Menšina sa v demokracii podriaďuje väčšine podľa sústavy princípov umožňujúcich uplatnenie vôle väčšiny. V novoveku sú to predovšetkým voľby, ktoré rozhodujú o zložení vlády, zákonodarného zboru, prípadne ďalších orgánov štátu.
(Matoušek, s. 41, 2008)

Detská práca

Práca, ktorá dieťa oberá o jeho detstvo, potenciál a dôstojnosť a tým pádom porušuje základné práva detí podľa platného Dohovoru o právach dieťaťa (právo na detstvo, hru, zdravie, vzdelanie, lásku, kultúrny, sociálny a osobný rozvoj).
Vzťahuje sa na prácu ktorá je pre deti:
‐ nebezpečná z hľadiska mentálneho, fyzického, sociálneho alebo morálneho
‐ bráni im v školskej dochádzke a porušuje tým právo na vzdelanie (berie im možnosť školu navštevovať, núti ich opúšťať školu predčasne, núti ich kombinovať školskú dochádzku s neprimerane vysokým pracovným zaťažením mimo školu).
Za extrémne nebezpečné formy detskej práce sa považuje samotná práca alebo pracovné podmienky, ktoré ohrozujú ich zdravie po fyzickej, mentálnej a morálnej stránke. K najťažším formám detskej práce sa okrem tých nebezpečných radí aj otroctvo, detská prostitúcia a pornografia a využívanie detí v nezákonných aktivitách (produkcia a pašovanie drog, zakázaný obchod).
http://www.unicef.sk/files/spd/detska-praca-zakladne-fakty-pre-ucitelov.pdf

Dezertifikácia

Definovaná Rámcovým dohovorom OSN o boji s dezertifikáciou (UNCCD) ako „degradácia krajiny v arídnych, semiarídnych a suchých subhumídmych oblastiach, ktorá vyplýva z viacerých faktorov vrátane variability podnebia a aktivít človeka“.
(United Nations, 1994 in Milan et al., 2010)

Diskriminácia

Znevýhodňovanie alebo obmedzovanie jednotlivca alebo skupiny osôb, ktoré sa deje z dôvodu ich pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, veku, sexuálnej orientácie, viery, náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, majetku, rodu alebo iného postavenia. Diskrimináciou je každé neopodstatnené nerovnaké zaobchádzanie s ľuďmi zo strany štátu alebo iných ľudí, ktorí majú istú moc, právomoci alebo sa pohybujú v prostrediach, kde sú ľudia jeden od druhého istým spôsobom závislí.
http://www.diskriminacia.sk/?q=a_dictionary

Dobrovoľníctvo

Vo vzťahu k občianskej spoločnosti a tretiemu sektoru ho možno vnímať v dvoch rovinách. Na jednej strane občianska spoločnosť a tretí sektor predstavujú priestor, v ktorom sa dobrovoľnícke aktivity realizujú. Na druhej strane občianska spoločnosť a tretí sektor by nemohli fungovať bez toho, aby ľudia nemali víziu a chuť robiť niečo v prospech iných, svojej komunity, či celej spoločnosti. Altruizmus je tak pevným základom občianskych aktivít.
(Brozmanová-Gregorová, A., 2009)
Dobrovoľníctvo sa v súčasnosti vyznačuje vo svete rôznymi formami. Je silno ovplyvnené históriou, politikou, kultúrou a náboženstvom regiónu, v ktorom sa rozvíja, a preto existujú aj rôzne náhľady na jeho definovanie. V posledných rokoch sa vo väčšine krajín uplatňuje vymedzenie dobrovoľníctva na základe troch charakteristík:
- dobrovoľníctvo je aktivita, ktorá nie je vykonávaná primárne pre finančný zisk, i keď dobrovoľnícke aktivity môžu zahŕňať náhradu nákladov spojených s ich výkonom
- dobrovoľnícke aktivity sú vykonávané dobrovoľne, na základe individuálnej, slobodnej vôle
- dobrovoľnícke aktivity prinášajú profit inému človeku ako dobrovoľníkovi/dobrovoľníčke alebo sú prospešné spoločnosti vo všeobecnosti, pričom sa samozrejme uznáva, že dobrovoľníctvo prináša signifikantný zisk aj pre samotného dobrovoľníka/dobrovoľníčku.
(Measuring volunteering: A praktical Toolkit, 2011)

Môžeme konštatovať, že za dobrovoľníctvo sa považuje aktivita, ktorá je vykonávaná dobrovoľne, na základe slobodnej vôle. Diskutovanou v súvislosti s týmto kritériom je najmä miera slobodnej vôle, respektíve dobrovoľnosti a na druhej strane miera povinnosti.
(Brozmanová – Gregorová, A., 2012)

Centrálny štatistický úrad United Kingdom definuje dobrovoľnícku aktivitu ako „akúkoľvek aktivitu, v rámci ktorej človek trávi svoj čas, nie je za ňu platený a zároveň vykonáva niečo, čo má za cieľ blaho (pomoc a podporu) iného človeka alebo skupiny ľudí okrem blízkych príbuzných alebo zlepšovanie prírodného prostredia.
(Low, Butt, Paine, Smith, 2007)

Dobrovoľník

(latinsky voluntarius = ochotný, naklonený) Človek, ktorý dáva zo svojho osobného času, energie, vedomostí a schopností v prospech činnosti, za ktorú nedostane finančnú odmenu, no získava osobnostný a profesionálny rast, dobrý pocit, niekedy nové priateľstvá a životné skúsenosti.
http://www.dobrovolnictvo.sk/clanok-13-10/Dolezitie_pojmy.html

Ekonomika

Časť spoločenského života, ktorá je spätá s ekonomickou činnosťou a jej cieľom je uspokojiť potreby spoločnosti, zaoberá sa každodenným procesom manipulácie s kapitálom.
http://www.euroekonom.sk/download2/ekonomika/Ekonomia-a-ekonomika-2000.pdf

Emocionálna inteligencia

Schopnosť poznať a ovládať vlastné emócie aj emócie ostatných ľudí. Od tejto schopnosti závisí, do akej miery sa jedinec presadí so svojimi schopnosťami a zručnosťami v určitom sociálnom prostredí. Zahŕňa také kvality ako je chápanie vlastných citov, schopnosť vcítiť sa do iných ľudí a riadiť city tak, aby sa zlepšila kvalita života. Na rozdiel od IQ teda môžeme o EQ povedať, že je jedným zo základov úspešnosti a spokojnosti človeka v jeho živote. Okrem schopností, ktoré sú určené IQ (rozmýšľať, skúšať, rozhodovať sa na základe logiky...), potrebujeme pre bežné i špecifické fungovanie osobnosti aj tie, ktoré spadajú pod emocionálnu inteligenciu (v zásade bleskové, a preto aj nepresné rozhodnutia, ktoré sa nám však zdajú absolútne správne).
Dargová, Čonková (2002, s. 95) uvádzajú, že emocionálna inteligencia odzrkadľuje plynulý prechod od sebapoznania, sebaovládania cez empatiu k svetu druhých. Je cestou od seba k iným, teda od personalizácie k socializácii.
Seipelová (podľa Von Kanitz, 2008) popisuje emocionálne inteligentných ľudí ako osoby, ktoré dokážu zladiť svoje pocity s myšlienkami, čo znamená, že svoje pocity vnímajú a vyjadrujú v jednotlivých situáciách rôzne a na základe toho prispôsobujú svoje myslenie a rozhodovanie. Emocionálne inteligentní ľudia sú schopní vnímať u seba a iných emocionálne procesy a primerane s nimi zaobchádzať, ďalej sú schopní emocionálne stavy predvídať a využiť ich pre myšlienkové a rozhodovacie pochody.

Enkulturácia

Ide o proces, v ktorom si osvojujeme kultúru svojich rodičov a učíme sa jej rozumieť. Je súčasťou širšieho procesu socializácie. Zahŕňa postupné chápanie kultúrnych znakov, rituálov a postupné osvojovanie si spôsobov správania a hodnotových hierarchií. Prebieha v procese výchovy a učenia sa v rodine, v partnerských skupinách, skole a prostredníctvom médií na základe pozorovania. Prejavuje sa hlavne ako osvojovanie si spôsobov správania starších generácií.
(Mistrík, 2006)

Newsletter

Vložte svoje požadované údaje a vyberte program, z ktorého chcete dostávať novinky a odošlite.

Povinné položky