Hlasujte za SLOVENKU roka 2018

V desiatom ročníku ankety Slovenka roka spoznávame ďalšie úspešné Slovenky, ktoré sú nominované v ôsmich kategóriách.

SME HLASOM NAŠICH DETÍ 

„Verím, že ak sa rodiny, v ktorých vyrastajú deti s akýmkoľvek znevýhodnením, spoja, vytvoria rodičovskú silu, ktorá dokáže uskutočniť zmenu.“ O tom je presvedčená Mgr. JANA LOWINSKI, štatutárna zástupkyňa združenia Platforma rodín detí so zdravotným znevýhodnením. 

„Kto iný by mal byť hlasom môjho Lea, ak nie ja, jeho mama?!“ Takto si matka sedemročného syna so zdravotným znevýhodnením sama odpovedá na otázku, prečo sa vlastne začala občiansky angažovať. Bola to však i skúsenosť, že aj zdravotne znevýhodnené deti sa môžu vzdelávať a dajú sa pre ne vytvoriť podmienky, v ktorých dokážu fungovať plnohodnotne spolu so zdravými rovesníkmi. Vďaka manželovi žije so svojou rodinou striedavo na Slovensku a v Nemecku a malý Leo tam navštevoval materskú školu. Nemuseli hľadať zariadenie,kde by sa ujali chlapčeka so zdravotným znevýhodnením. Zapísali ho do škôlky najbližšej k ich bydlisku – a bolo celkom prirodzené, že je materiálne aj personálne uspôsobená na to, aby ju mohlo takéto dieťa navštevovať. 
„Ak to ide v zahraničí, prečo to nie je samozrejmé aj u nás?“ hovorila si Jana Lowinski a pustila sa do zápasu o vytváranie lepších podmienok pre deti so znevýhodnením, ich vzdelávanie a dôstojný život ich rodín. „Vďaka znevýhodneniu môjho syna som sa začala učiť, ako napĺňať jeho potreby. Vďaka nášmu spoločnému životu v inakosti som nadobúdala zručnosť i prax, ktoré som potom chcela zdieľať s ďalšími rodičmi. Vďaka súdržnosti rodičovskej komunity, ktorá vznikala pri práci prvých poskytovateľov včasnej intervencie, sme potom dokázali spoločne pomenovať naše potreby a cez ne sa začala naša rodičovsko-občianska aktivita,“ rozpráva o ceste k Platforme rodín, ktorú dnes vedie. Silu vytrvať v tejto neľahkej misii čerpá z vlastností vypestovaných v profesionálnom športe, ktorému sa kedysi venovala, aj zo skúseností z kariéry personálnej manažérky, ktorou bola pred narodením synčeka. Naučila sa nevzdávať, ak sa niečo nepodarí na prvý raz a nebojí sa rizika, pretože horšie je báť sa následkov, ak sa neurobí nič. V tejto dobrovoľnej práci sa našla, lebo jej vrátila možnosť vlastnej realizácie popri starostlivosti o synčeka. 
„Náš rodičovský občiansky aktivizmus sme začali a ešte stále robíme doslova v našich kuchyniach, pri našich deťoch. Jedna z nás píše práve návrh správy pre Výbor OSN, druhá popri tom nakŕmi cez sondu svojho syna, tretia paralelne cez telefón radí plačúcej mamičke, ktorej dieťa prišlo na úrade práce o všetky kompenzácie kvôli prekročeniu príjmu spoločne posudzovaných členov ich domácnosti,“ opisuje drobnú prácu, ktorej cieľom je uznanie prirodzenej dôstojnosti detí so zdravotným znevýhodnením na Slovensku. Platforma rodín sa usiluje o účinnejšie presadzovanie včasnej podpory rodinám, v ktorých vyrastá dieťa so zdravotným znevýhodnením, najmä čo sa týka dostupnosti zdravotnej starostlivosti, komplexnej stimulácie vývinu a spoločného vzdelávania všetkých detí bez nálepkovania. Jana Lowinski aktuálne pracuje spoločne s ďalšími členmi Platformy na pokračovaní projektu Nič o nás bez nás, v rámci ktorého koncom januára predostreli verejnosti webovú stránku www. HlasRodin.sk. HUMOR MÁ LIEČIVÚ SILU 

„Považujem za dôležité žiť v súlade so svojím vnútorným presvedčením, tak ma to učili moji rodičia. Až teraz, v zrelom veku, som to pochopila,“ tvrdí pediatrička MUDr. KATARÍNA ŠIMOVIČOVÁ, ktorá je predsedníčkou OZ ČERVENÝ NOS Clowndoctors. 

Už viac ako tridsať rokov pôsobí ako detská lekárka a vždy má veľkú radosť, keď nej do ambulancie príde jej bývalý pacient alebo pacientka prihlásiť do starostlivosti svoje novonarodené dieťa. „Je to mimoriadne hrejivý pocit, pretože si vážim ich dôveru a mám radosť, keď ich po rokoch znovu vidím ako šťastných rodičov. Pediatria je ťažký odbor medicíny, ale deti dávajú človeku stále akúsi až vesmírnu silu,” hovorí. O zdravotnú starostlivosť o deti sa vždy zaujímala aj počas svojich dovoleniek v zahraničí a už v čase hlbokého socializmu sa stretla so zdravotnými klaunmi na detských lôžkových oddeleniach. Videla ich vystúpenia a kolegovia lekári jej rozprávali, ako sa imo mnoho lepšie pracuje s deťmi, ktoré sú v dobrej nálade, ľahšie znášajú rôzne zákroky aj celý liečebný proces. V tom čase sa však na našich detských oddeleniach nesmel zdržiavať ani rodič – nie to ešte nejaký šašo… Až po roku 1989 sa postupne podarilo realizovať návštevy klaunov aj u nás. Začala s tým Detská fakultná nemocnica s poliklinikou v Bratislave a postupne sa rozšírili návštevy zdravotných klaunov do nemocníc po celom Slovensku. Celú agendu zabezpečuje Občianske združenie ČERVENÝ NOS Clowndoctors, ktorého je MUDr. Šimovičová predsedníčkou. Tejto aktivite sa venuje vo svojom voľnom čase, popri práci v detskej ambulancii. „Je to pre mňa vlastne relax, pretože sa odlišuje od mojej profesionálnej práce,“ vysvetľuje. „Zoznámila som sa s mnohými úprimne zapálenými ľuďmi, ktorí pracujú veľmi obetavo v zázemí združenia, s mladými vtipom sršiacimi hercami, ktorí študujú klaunské umenie mimo svojich iných hereckých činností. Máme šesťdesiat klaunov, ktorí ročne vykonajú asi dvesto návštev v nemocniciach alebo aj v seniorských centrách. Každoročne sa zúčastňujem na ich celoslovenskom stretnutí, ktoré zahŕňa tvrdé celodenné tréningy zamerané na klaunské zručnosti, ale aj teoretické prednášky z rôznych medicínskych oblastí či psychológie. Popri tvrdej práci majú stále veľa pozitívnej energie, ktorú rozdávajú okolo seba a zabávajú okolie. Sú to všetko vzácni ľudia.“ Doktorka Šimovičová sa priznáva k „úchylke“: v práci ťažko odoláva výzvam, ak ide o niečo zaujímavé a zmysluplné. Môže ísť o čisto medicínske projekty, alebo o čas venovaný plánom, ako získať pre občianske združenie podporu na financovanie jej aktivít. Pri tejto práci zistila, že na Slovensku je nesmierne veľa dobrých a obetavých ľudí, ktorým nie je ľahostajný osud chorých detí a aktívne sa zaujímajú o to, ako môžu pomôcť. „Som šťastná, že môžem byť súčasťou takéhoto projektu a nesmierne vďačná všetkým, ktorí ho podporujú,” hovorí. „Pôsobenie v občianskom združení mi prinieslo úplne iný pohľad na ľudskú dušu, na obetavosť pre dobrú vec, ale aj na silu humoru a smiechu v liečebnom procese.“ Má dobrý pocit z toho, že s manželom vychovali dve úspešné deti a už sa tešia z dvoch vnučiek. „Rada ich rozmaznávam, pretože na svoje deti som bola náročná, ale teraz ako stará mama si to môžem dovoliť. Dovolenky s nimi vo Vysokých alebo v Nízkych Tatrách sú premňa mimoriadne radostné chvíle.“ USILOVAŤ SA O LEPŠÍ SVET MÁ ZMYSEL 

V mojej práci nevidno vždy okamžitý výsledok. Chce to obrovskú vnútornú silu, optimizmus, ale aj manažérsky prístup veriť, že na konci bude spoločenská zmena,“ hovorí LENKA SUROTCHAK, výkonná riaditeľka Nadácie Pontis. So svojím tímom pracuje na projektoch, ktoré robia túto krajinu lepšou, láskavejšou, zelenšou, solidárnejšou, vzdelanejšou. 

„Toto nie je práca na osemhodinový pracovný úväzok. Je to poslanie, ktoré si úplne všetko. Každú voľnú myšlienku, chvíľku, chce to obrovské nasadenie a energiu,“ konštatuje riaditeľka nadácie, ktorá je okrem toho aj mamou dvoch detí a veľakrát ju práca berie najmä im. Preto sa usiluje vtiahnuť ich do nej a cez pomoc iným ich učiť solidarite, citlivosti voči rozmanitosti, ale aj viere, že má zmysel usilovať sa o lepší svet. Deti, ktorým teraz mama občas chýba, budú raz určite pyšné na to, že pod jej vedením sa podarilo vybudovať silnú slovenskú nadáciu, ktorá prispela k veľkým pozitívnym zmenám. Vyhľadáva a podporuje sociálne inovácie a sociálnych inovátorov, spája tých najdôležitejších ľudí, firmy, inštitúcie a mimo vládne organizácie k tomu, aby sa dosiahli pozitívne zmeny vo vzdelávaní, v boji proti korupcii a chudobe. „Na Slovensku sme prispeli k vybudovaniu občianskej spoločnosti. Sme najsilnejším hlasom pre zodpovedné podnikanie na Slovensku – vybudovali sme firemné združenie Business Leaders Forum. Zastrešuje takmer stotisíc zamestnancov, štyridsať firiem, ktoré dbajú na svojich zamestnancov, zákazníkov, planétu a pomáhajú riešiť problémy tejto krajiny,“ hovorí s hrdosťou Lenka Surotchak. „Za dvadsať rokov sme získali a venovali mimovládnym organizáciám, školám aj postihnutým deťom a ich rodinám viac ako dvadsať miliónov eur. Zdroje pochádzali väčšinou zo Slovenska, od firiem, ktoré tu podnikajú.“ Verejnosť možno nevie o tom, že za takými projektmi ako Dobrá krajina, oceňovaním zodpovedne podnikajúcich firiem Via Bona Slovakia, projektom Srdce pre deti či každoročným programom Naše mesto, ktoré je najväčším dobrovoľníckym podujatím v strednej Európe, stojí Nadácia Pontis. V súčasnosti je jej riaditeľka najviac hrdá na dva projekty: Fond pre transparentné Slovensko, ktorý spojil firmy s cieľom bojovať proti korupcii, podporiť organizácie, ktoré hľadia politikom na prsty a odkrývajú kauzy v dopravných tendroch, zdravotníctve, pomáhajú novinárom v boji s oligarchickými a mafiánskymi skupinami za statočnú, profesionálnu, odpolitizovanú políciu, justíciu, prokuratúru. Zmyslom projektu Generácia 3.0 je zas vízia, aby každý na Slovensku mal šancu naplniť svoj životný potenciál amal k tomu postoje, vedomosti a zručnosti 21. storočia. Nadácia sa usiluje o to, aby sa inovatívne vzdelávacie prístupy dostali do systému vzdelávania schváleného a podporovaného ministerstvom školstva. To, čo Lenku Surotchak pri tejto práci drží, sú úžasní ľudia. Kolegovia, ale aj ľudia vo firmách a v štátnej správe. „Sú to ľudia, ktorým ide o reálnu zmenu, o zlepšenie života v tejto krajine. Do toho dávajú svoje životy, financie, svoj talent a čas,“ hovorí. „Pomáhami, keď stretávam ľudí, ktorí v živote veľa dosiahli svojou prácou, ľudskosťou a schopnosťou podeliť sa s ostatnými o svoju múdrosť a dary.“ 

Zdroj: Slovenka

Komentáre

Newsletter

Vložte svoje požadované údaje a vyberte program, z ktorého chcete dostávať novinky a odošlite.

Povinné položky