A ešte menej takých, ktoré im ich prenajímajú za symbolickú sumu. Takou je hydináreň HSH z Veľkého Zálužia pri Nitre, ktorá stojí za značkou Kráľovské kura.

Podnik s dvesto pracovníkmi má vypracovaný široký program benefitov, ktorým prekonáva aj väčšinu nadnárodných korporácií. Dôvod je pritom prostý. „Zakladatelia firmy v sebe majú silné sociálne cítenie, nevnímajú podnikanie len ako prostriedok na tvorbu zisku, ale pozerajú sa naň v širšom spoločenskom kontexte,“ hovorí Timotej Husár, syn zakladateľa a obchodný zástupca spoločnosti.

K domom pribudli aj byty
S výstavbou prvých piatich rodinných domov začali v HSH ešte v deväťdesiatych rokoch. Majitelia takto riešili problém zamestnancov, ktorí chceli zostať robiť vo firme, no mali problém s bývaním. Buď nemali kde bývať, alebo pre nich bolo komplikované dochádzať do podniku. Firma preto kúpila pozemky vo Veľkom Záluží neďaleko bitúnku a za vlastné prostriedky postavila zástavbu rodinných domov s vlastnou záhradou. Využívať ich môžu zamestnanci firmy s rodinami. Mesačný prenájom je sto eur. Trhové ceny v regióne sa pritom pohybujú na úrovni šesťsto až sedemsto eur. „Nie je to pre nás ziskový projekt, vnímame to ako investíciu do ľudí,“ tvrdí T. Husár.

Hydinári už postavili 25 rodinných domov, v ktorých momentálne býva devätnásť rodín. Minulý rok, navyše, začala firma rekonštruovať niekdajšiu administratívnu budovu na poľnohospodárskom družstve vo Veľkom Záluží. Vlani dokončila nadstavbu a v tomto roku sa pustila do obnovy druhého poschodia. Pribúdajú tam najmä jedno- a dvojizbové byty. „Potrebovali sme menšie byty. Dnes je trend bývania v bytoch, vyšli sme preto zamestnancom v ústrety,“ dopĺňa T. Husár. O tom, kto byt alebo dom dostane, rozhodujú majitelia firmy. Doteraz vyhoveli všetkým žiadostiam.

Nízka fluktuácia
Nie všetky výhody sa však vo firme stretli s úspechom. HSH po prelome milénia postavila vlastnú drevenicu pri obci Vyhne, ktorú ponúkala pracovníkom na týždeň zadarmo na dovolenku. Súčasťou bola aj strava. Prvý rok ešte mali ľudia záujem, no ten postupne upadal, objavili sa aj nespokojné hlasy. Podnik preto tento benefit prestal poskytovať a drevenicu dnes využíva ako penzión na komerčné účely.

Zamestnanecké výhody v HSH pribúdajú postupne podľa toho, o čo je medzi ľuďmi záujem. Dôležitý je preto neformálny vzťah medzi pracovníkmi a majiteľmi firmy postavený na otvorenosti, aby sa ľudia nebáli povedať svoj názor. „Stále sa snažíme dávať ľuďom niečo navyše, aby mali väčšiu motiváciu podať lepší výkon a cítili sa dobre,“ ozrejmuje T. Husár s tým, že samotná práca nie je ľahká. Ľudia robia od rána od piatej v dvanásťstupňových teplotách.
Aj vďaka benefitom je fluktuácia vo firme len päť percent ročne, čo je výnimočne nízke číslo. Pre HSH je to dôležité najmä v aktuálnej situácii, keď v Nitre stavia svoj závod štvrtá automobilka Jaguar Land Rover a spolu s ňou prichádzajú alebo rozširujú kapacity ďalší dodávatelia. Záujem o ľudí bude preto enormný, a to aj o tých menej kvalifikovaných.

Platy v agrosektore sa pritom pohybujú pod hranicou priemernej mzdy. HSH však zamestnancom ponúka ako benefit trinásty plat v závislosti od hospodárskeho výsledku firmy. Nikto v podniku zároveň nepoberá minimálnu mzdu. K ďalším výhodám patria aj raňajky s obedom za jedno euro, rodičom školopovinných detí zase podnik prispieva na nákup školských pomôcok. „Zamestnancom poskytujeme aj pôžičky, máme zriadenú vlastnú nadáciu, cez ktorú prispievame na pooperačné rehabilitácie alebo zdravotné pomôcky pre našich pracovníkov,“ vyratúva T. Husár. Aj preto firma dostala ocenenie Via Bona Slovakia Nadácie Pontis v kategórii Skvelý zamestnávateľ.

Odlíšiť sa kvalitou
HSH je najmenšou z trojice domácich hydinární, na svojom konte má však viacero prvenstiev. Už od svojho vzniku v roku 1992 používala ako jediná na Slovensku technológiu chladenia vzduchom namiesto vtedy tradičného chladenia vodou. V začiatkoch bola kapacita hydinárne len dvetisíc kurčiat denne. Postupne sa rozrastala a dnes dokáže denne spracovať až tridsaťtisíc kusov hydiny. Momentálne nejde na plný výkon. „Nikdy sme sa nesnažili ísť cestou kvantity. Boli sme prví, ktorí na Slovensku začali s welfare chovom. Chceli sme sa odlíšiť a ponúknuť kvalitu,“ spomína T. Husár.

Podnik zakladal jeho otec Timotej spolu s Jozefom Halvelandom. Začínali na zelenej lúke len s jednou malou budovou. K nej postupne pristavili bitúnok a po piatich rokoch pridali výrobu produktov z hydiny ako šunky, párky, nátierky alebo klobásy.

Zmena nastala po vstupe Slovenska do EÚ, keď do krajiny začala prúdiť lacná hydina zo zahraničia. „Ľudia na Slovensku neboli vychovávaní k lokálpatriotizmu. Preto ich nákupné správanie silno ovplyvňovala cena, nie kvalita či pôvod,“ zdôrazňuje T. Husár.

Welfare kura
HSH sa nepustili do cenového boja s lacným dovozom zo zahraničia. Nemali záujem konkurovať nákladom farmárov z Poľska či Brazílie. Rozhodli sa preto, že pôjdu inou cestou. Od roku 2010 prešli na welfare chov kureniec, ktorý má prísnejšie štandardy ako ten klasický. „Naše kura má vytvorené kráľovské podmienky, nie je stresované, má viac priestoru, nedopujeme ho rastovými hormónmi ani antibiotikami, na kŕmenie nepoužívame mäsokostnú či rybokostnú múčku,“ vysvetľuje T. Husár.

Keďže HSH potrebuje mať pod kontrolou životné podmienky zvierat, firma má aj vlastné chovy a z nich berie 90 percent hydiny. Welfare štandardy sú prísne na životný priestor kurčiat, preto podnik disponuje takmer pol stovkou hál. V jednej je pätnásť- až dvadsaťtisíc kureniec.

Šéfkuchári ako klienti
Takýto výber sa hydinárom z HSH oplatil. Dopyt postupne rástol, čo podľa T. Husára cítiť najmä v posledných dvoch rokoch. Dôvodom je väčší záujem ľudí o domáce produkty, kvalitné potraviny a zdravé stravovanie. Tento trend svojou edukačnou činnosťou pozitívne podporila aj Únia hydinárov Slovenska. Naopak, ľudia vnímali aj škandály spojené s nekvalitnými dovážanými potravinami.

Nie vždy sa však vyššia kvalita stretáva so záujmom spotrebiteľov. Pred dvoma rokmi pridali v HSH do portfólia aj šunky a párky bez takzvaných „éčok“. Ide o látky, ktoré sa do potravín pridávajú na zvýraznenie chuti, arómy a farby, ale aj na ich stabilizovanie a predĺženie trvanlivosti. Namiesto toho nitrianski hydinári siahli po kombuche alebo šťave z višní. Na pomerne konzervatívnom slovenskom trhu sa to neuchytilo. Istú rolu zrejme zohrala vyššia cena, no išlo najmä o špecifické produkty, ktoré ľudia nečakali v mäsiarstve, ale skôr v bioobchode. 

Stará dobrá ručná práca
HSH dodáva svoje výrobky do niektorých obchodných reťazcov ako Kaufland, Coop Jednota, Tesco či Billa. Popritom si však firma vybudovala aj sieť vlastných obchodov najmä na západnom a strednom Slovensku. V reťazcoch predá polovicu produkcie, zvyšok sa delí medzi vlastné predajne, malé obchody a silnú pozíciu majú aj hotely a reštaurácie. K stálym zákazníkom podniku patria aj známi šéfkuchári Marián Filo či Jaroslav Žídek.

Okrem welfare chovu hrá v prospech nitrianskych hydinárov aj fakt, že ako jediní na Slovensku neporciujú hydinu strojovo, ale ručne. „Ručne porciované diely sa kvalitatívne nedajú porovnať so strojovo deleným kurčaťom,“ hovorí T. Husár s tým, že ručná výroba im umožňuje robiť aj rôzne špeciality ako kuracie supreme. Ide o časť kuracích pŕs oddelenú od zvyšku zvieraťa bez kože a kostí.

Najmä špičkové reštaurácie majú záujem aj o sezónne produkty podniku z Veľkého Zálužia, akými sú napríklad kurčatá Nitria. Od marca do novembra, podľa poveternostných podmienok, sa chovajú na lúke, kde sa kŕmia trávou. Za tri mesiace takéhoto chovu váži kura až do päť kilogramov. „Mäso je potom vláknité a má úplne inú štruktúru ako mäso kurčiat, ktoré sa bežne dajú zohnať v obchodoch,“ opisuje T. Husár špecialitu ich podniku.

Spokojný zamestnanec v práci menej absentuje
Firmy si čoraz viac uvedomujú potrebu zaujímať sa o pracovníkov a ich spokojnosť.
Podľa programového riaditeľa Nadácie Pontis Michala Kiššu je to logický trend. Na trhu je totiž čoraz menej vhodných ľudí, firmy sa predbiehajú v tom, aby ich získali a udržali si ich. „Platí, že spokojnejší zamestnanec je vernejší a motivovanejší. Takíto ľudia v práci menej absentujú. Firma si tak okrem iného ušetrí čas pri hľadaní a zaškoľovaní nových pracovníkov.“

Pritom rast ústretovosti voči zamestnancom neplatí len pre najväčšie nadnárodné firmy, ktoré preberajú benefity od svojich zahraničných matiek. Ako hodnotí M. Kišša, v rámci oceňovania zodpovedných firiem Via Bona vidia, že tento trend rastie aj medzi stredne veľkými firmami. Vlani napríklad zo 70 navrhnutých príbehov išlo len v trinástich prípadoch o veľké firmy. Platí, že smer v tejto oblasti udáva hlavne šéf spoločnosti. Či je naklonený podpore a v akom rozsahu.

V menších firmách je situácia, prirodzene, komplikovanejšia pre obmedzené finančné možnosti. „Podnikatelia sa musia rozhodnúť, čo chcú podporiť,“ opisuje M. Kišša a dodáva, že si potrebujú v zásade vybrať, či budú podporovať zamestnancov, životné prostredie alebo inú na nich prepojenú oblasť. Oceňovanou zamestnaneckou výhodou je aj flexibilný pracovný čas, ak si to firma môže dovoliť. „Ocenia ho najmä matky. Ženám na materskej dobre padne, ak aj počas rodičovskej dovolenky dostávajú informácie o tom, čo sa vo firme deje,“ dopĺňa M. Kišša.

Veľkým problémom sú predškolské zariadenia. Vybudovať podnikovú škôlku je však značne finančne aj administratívne náročné. „Poznám spoločnosť, ktorá to vyriešila dohodou s blízkou škôlkou. Zabezpečila autobus, ktorý potom priamo spred firmy zvážal deti zamestnancov do škôlky a späť. Ušetrila tým zamestnancom čas a starosti.“

Spoľahnúť sa len na motiváciu cez mzdu je krátkodobé riešenie, i keď z prieskumov medzi zamestnancami vychádza platový rast ako vysoko hodnotená požiadavka. „Zvýšenie mzdy si zamestnanec uvedomuje tri, štyri mesiace, potom však tento efekt pominie,“ vysvetľuje M. Kišša.

Celý článok: http://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2016/cislo-29/hydinari-ktori-pre-svojich-ludi-stavaju-domy.html