Róbert Šarina: Vyjadrovacie možnosti posunkového jazyka sú fascinujúce

Keď sa narodil jeho mladší brat a zistili, že Palo nepočuje, nepočujúca babka povedala: „Nevadí, že nepočuje, hlavne, že je zdravý.“

Photo by www.facebook.com/MartinHaburajPhotographer ; Attribution-NonCommercial-NoDerivs 2.0 Generic

Ako si sa dostal k profesionálnemu tlmočeniu slovenského posunkového jazyka?

Narodil som sa do sveta Nepočujúcich. Môj otec a brat sú nepočujúci. Odmalička som sa doma prirodzene učil posunkový jazyk. Neskôr som vyštudoval špeciálnu pedagogiku sluchovo postihnutých a slovenský jazyk. Veľmi ma ovplyvnila aj moja mamka, ktorá je tiež tlmočníčka posunkového jazyka.

Je ťažké tlmočiť reč nepočujúcich počujúcim a naopak?

Nie je to ľahké, problémom sú najmä špecifické oblasti, v ktorých je problém s posunkami. Veľmi často sa tlmočník musí vynájsť aj bez odborných posunkov, lebo neexistujú. Ťažké je simultánne tlmočenie (tlmočník počúva rečníka a paralelne jeho prejav prekladá - pozn.aut.), kde nie je čas dovysvetľovať niektoré pojmy.

Nedávno sa konal v Bratislave TEDx konferencia, kde si hovoril o svete Nepočujúcich. Tvoju prednášku si ľudia veľmi chválili. Čím ich podľa teba zaujala?

Osobne som už dávno postrehol veľký rozdiel medzi predstavou počujúcich ľudí o živote Nepočujúcich a medzi ich skutočnými životmi. Hoci žijú medzi nami, komunikačná bariéra nám neumožňuje nadviazať s nimi lepší kontakt a spoznať ich skutočné problémy.

Slovenský jazyk a slovenský posunkový jazyk treba vnímať ako dva odlišné jazyky. Slovenský posunkový jazyk, ani žiadny iný posunkový jazyk, nie je možné zapísať. Existuje len posunkovaná forma jazyka. Slovenský jazyk v písomnej podobe určite nie je zápisom slovenského posunkového jazyka. Slovenský posunkový jazyk, ktorý používajú Nepočujúci má odlišnú gramatiku ako slovenčina. V slovenskom posunkovom jazyku sa neskloňuje, nečasuje, rod aj čas sa vyjadruje inak ako v slovenčine. Jednotlivé posunky sú akoby v neurčitku. Preto majú Nepočujúci ľudia obrovský problém porozumieť klasickému písenému textu v slovenčine.

Tieto informácie, boli asi veľmi prekvapujúce aj pre účastníkov konferencie TEDx Bratislava a mnoho z nich mi neskôr potvrdilo, že si to predtým nikdy neuvedomovali.

Róbert Šarina ako rečník na bratislavskom TEDx hovoril o svete Nepočujúcich.

Ako podľa teba vnímajú Nepočujúci ľudia svoje postihnutie? 

Veľké začiatočné písmeno používajú Nepočujúci na celom svete ako znak hrdosti na svoj stav. Nepočujúci sú pyšní na svoj jazyk a svoju kultúru. Dalo by sa teda povedať že slovo Nepočujúci označuje používateľov posunkového jazyka, hlásiacich sa ku kultúre a komunite Nepočujúcich.

V kultovom filme o Nepočujúcich s názvom Bohom zabudnuté deti povedala v jednej scéne Nepočujúca hlavná hrdinka, že by chcela mať dve nepočujúce deti. Z pohľadu počujúcich ľudí je nepredstaviteľná myšlienka chcieť mať nepočujúce dieťa. U Nepočujúcich nie je.

Skúsme však zmeniť uhol pohľadu. Pozrime sa na Nepočujúcich ako na národ - ja chcem mať potomka Slováka, Maďar Maďara a Nepočujúci Nepočujúceho.

Vnímanie sluchového postihnutia nepočujúcimi ľuďmi je odlišné od nášho. Keď sa narodil môj mladší brat a zistili sme že nepočuje, naša nepočujúca babka povedala: „Nevadí, že nepočuje, hlavne, že je zdravý.“ V tejto vete je to vyjadrené najlepšie.

Pri babičke ešte ostanem. Babka bola vdova. Raz sa jej podarilo ísť na dovolenku k moru. Čo myslíte, s kým išla? Vybrala si svojho nepočujúceho zaťa, môjho otca. Svoje dve počujúce dcéry nevzala. Povedala, že si výborne rozumejú, lebo je tiež Nepočujúci.

Posunky sú zaujímavé aj pre mnohé deti.

Keď sa stretnú dvaja Nepočujúci, o čom sa najčastejšie rozprávajú?

Ak sa nepoznajú, tak sa určite opýtaju, kde ten druhý chodil do školy. Keďže na Slovensku máme len tri školy pre Nepočujúcich, tak je pravdepodobné, že hoci sa nepoznajú, nájdu určite spoločných známych. Určite sa porozprávajú o tom, kde dotyčný chodí do klubu Nepočujúcich. A potom bežné veci ako práca rodina, starosti aj radosti.

Vedia na seba aj „kričať“ alebo si vynadať?

Áno, samozrejme. Kričia aj nadávajú, ale dokážu byť aj veľmi milí a galantní. Posunkový jazyk poskytuje také možnosti vyjadrenia, ktoré hovorený jazyk nepozná a nepočujúci ľudia ich dokážu naplno využiť (smiech). 

Čím podľa teba fascinuje počujúcich svet ľudí so sluchovým postihnutím?

Krása a vyjadrovacie možnosti posunkového jazyka sú fascinujúce. Je to nádherný jazyk. Keď ho človek ovláda a prenikne do všetkých jeho zákutí, otvorí mu úplne novú dimenziu komunikácie. Osobne si myslím, že výskum posunkových jazykov bude v najbližších rokoch to, čo posunie súčasné vnímané hranice lingvistiky.

Mňa osobne fascinuje postoj Nepočujúcich k životu. Mnoho počujúcich ľudí by si z nich mohlo brať príklad. Súdržnosť komunity Nepočujúcich po celom svete a ich radosť z vlastnej kultúry je príkladná.

Mali by sa počujúci učiť posunkový jazyk?

Ja si myslím, že učenie cudzích jazykov búra hranice medzi ľuďmi. Tu je dôležité, že naučiť sa posunkový jazyk počujúcim človekom je síce náročné, ale omnoho ľahšie, ako keby sa hovorený jazyk učili Nepočujúci.

Róbert Šarina učí posunkový jazyk aj predajcov Slovek Telekomu.

S bratom Pavlom ste založili sieť rýchleho občerstvenia Deaf Kebab. V čom sa váš slovenský „McDonald“ líši od ostatných kebabov?

Naša sieť Deaf Kebab je jedinečný projekt, v ktorom využívame šikovnosť a srdečnosť nepočujúcich zamestnancov. Okrem chutného jedla ponúkame aj možnosť naučiť sa zopár posunkov, alebo vyskúšať si objednať v posunkovej reči.

Náš koncept urobil z nevýhody výhodu a možno práve to je kľučom k úspechu. Pomáhame zákazníkom dobre sa najesť a zamestnancom pracovať v kolektíve, kde sluchové postihnutie nie je nevýhoda. A samozrejme, robíme najväčší kebab v meste (smiech).

Bratia Šarinovci podnikajú so svojou vlastnou značkou Deaf Kebab.

Kde všade ste už otvorili svoje prevádzky a koľkých ľudí zamestnávate?

Prevádzky máme vo Veľkom Krtíši, Prešove, Krupine, Detve, Zvolene a v Poltári. V lete pripravujeme na otvorenie ešte Nové Zámky, Vráble, Rožňavu a Slovenské Ďarmoty. Veríme, že v septembri oslávime Medzinárodný deň nepočujúcich s desiatimi prevádzkami.

V našich prevádzkach pracuje desať nepočujúcich zamestnancov, približne rovnaký počet počujúcich zamestnancov a ešte niekoľko brigádnikov.

Keď k vám príde zákazník, ktorý nevie posunkovať, ako si u vás objedná veľký kebab s kečupom, tatárskou omáčkou a bez cibule?

Možností je viac. Objednávku možno urobiť cez počujúceho zamestnanca, ale naši zákazníci sa veľmi často snažia dohovoriť priamo s Nepočujúcimi. Pomôckou môžu byť obrázky, na ktoré možno ukázať. A naši verní zákazníci sa už svoju obľúbenú objednávku naučili posunkovať.

V Deaf Kebabe sa okrem dobrého jedľa naučíte aj základy posunkového jazyka.

Aké sú vaše ďalšie plány s Deaf Kebabom?

Chceli by sme otvoriť prevádzku v každom meste na Slovensku. To je obchodný plán. Pre mňa osobne je dôležitejší plán ukázať celému Slovensku šikovnosť a dobrosrdečnosť nepočujúcich ľudí. Ukázať, že keď sa chce, ľudia sa vždy dohovoria a komunikácia s Nepočujúcim môže byť veľmi milá a čarovná.

Čomu sa venuješ, keď práve netlmočíš?

Veľa času mi popri Kebabe neostáva. Vo voľnom čase mám rád leňošenie a varenie.

Už dlhodobo spolupracuješ s Nadačným fondom Telekom pri Nadácii Pontis. Ako sa to všetko začalo?

Pred mnohými rokmi som popri štúdiu pracoval ako tlmočník v Asociácii nepočujúcich Slovenska a tu som sa dostal k spolupráci so spoločnosťou EuroTel, neskôr sa k spolupráci pridala Nadácia Pontis. Spoločne sme vytvorili mnoho skvelých projektov. A mňa osobne veľmi teší, že niekto začal počúvať aj Nepočujúcich.

Si lektorom našich kurzov posunkového jazyka v krajských mestách. Je o ne záujem? Aké sú dôvody ľudí, ktorí na ne chodia?

Záujem je naozaj vysoký. Ľudia chodia z rôznych dôvodov. Často je to príbuzenský vzťah s Nepočujúcim. Veľkou skupinou sú ľudia, ktorí prichádzajú do kontaktu s Nepočujúcimi v práci a taktiež študenti.

Kurzy posunkového jazyka budú aj tento rok v 8 krajských mestách Slovenska.

Každoročne tlmočíš aj kurzy pre začínajúcich nepočujúcich podnikateľov. Čím sú pre nich zaujímavé? Čo sa na nich začínajúci podnikatelia so sluchovým postihnutím môžu naučiť?

Pre Nepočujúcich je absolútne skvelé, že kurzy sú v posunkovom jazyku. Nikde inde nemajú príležitosť komunikovať a získavať informácie pre svoje podnikanie takouto prirodzenou cestou. Začínajúci podnikatelia sa naučia množstvo vecí ktoré sú pre nich dôležité a z môjho pohľadu je veľmi dôležité, že sa naučia prezentovať seba a svoj biznis.

S nepočujúcimi podnikateľmi si často v kontakte. Je pre nich ťažké začať podnikať? S akými problémami sa najčastejšie stretávajú?

Ich základný problém sa prejavuje v samotnom podnikaní. Je tam veľká informačná a komunikačná bariéra. Mnohí majú problém s oslovovaním zákazníkov a následnou komunikáciou. Zložitá je pre nich aj komunikácia s úradmi a štátnou a verejnou správou. Na Slovensku je okrem toho aj nedostatok kvalifikovaných tlmočníkov. Ale to nie sú problémy len nepočujúcich podnikateľov, ale celej skupiny ľudí so sluchovým postihnutím.

Súvisiace články

Autor: Juraj Récky, Soňa Cepková

Komentáre

Newsletter

Vložte svoje požadované údaje a vyberte program, z ktorého chcete dostávať novinky a odošlite.

Povinné položky