Martin z Budúcnosti INAK: Darmo vychovám robotov, ktorí budú vedieť programovať, ak nebudú mať v sebe ľudskosť

Martin, mohol by si nám povedať, odkiaľ si a čomu sa venuješ?

Som zo Zvolena a pracovne pôsobím v združení Slatinka, ktoré sa venuje ochrane životného prostredia, konkrétne ochrane vôd. Mojou úlohou v tomto združení je hlavne environmentálna výchova – chodím po základných školách, na 1. aj 2. stupeň, občas aj na stredné školy.

Združenie Slatinka ma odchovalo, som v ňom už viac ako 5 rokov a s deťmi som začal pracovať hneď od úvodu. Zaškolila ma do toho naša odchádzajúca dobrovoľníčka, s ktorou som bol párkrát v školskom klube, a potom som po nej prebral vzdelávaciu štafetu.

Práci s mládežou sa ale venujem aj v organizácii Green Foundation, s ktorou spolupracujem na programe Roots & Shoots, kde mám v tomto školskom roku pod palcom 7 škôl z Banskobystrického kraja. Ide o projektové vyučovanie, počas ktorého skupina detí vedená učiteľom pracuje na odstránení problému vo svojom okolí. Následne musia deti svoj verejnoprospešný projekt obhájiť pred komisiou. Ak sa to podarí, Green Foundation ich podporí sumou 400 eur a ony sa môžu pustiť do realizácie.

Prezraď nám ešte niečo o svojich záľubách.

Odmalička mám rád prírodu, vyštudoval som ekológiu a som veľký turista. Chodím po horách v zime aj lete. Mám rád aj raketové športy, napríklad pingpong (súťažne za Sliač) a tiež beach volejbal. Som taký multišportový, v ničom nie som profík, ale do všetkého sa rád zapojím a celkom mi to ide. Rád chodievam aj na kolieskové korčule – potme a s čelovkou na hlave, aby som sa vyhol preplnenému chodníku. Rád si tiež prečítam dobrú knižku s kresťanskou filozofiou.

Si zo Zvolena, takže aký je tvoj vzťah k tomuto mestu?

Je to najväčšie mesto, aké znesiem pre svoj život. Láka ma totiž viac dedinské prostredie. Zvolen je ale mesto, ktoré viem tolerovať, aby som sa v ňom cítil príjemne. Okolo Zvolena je veľa možností, kam ísť do prírody a to považujem za veľké plus. Neďaleko paneláku mám les, kam chodím rád behávať.

Ako vnímaš deti a mladých v tvojom regióne? Aké majú potreby?

Viac-menej sú súčasné deti rovnaké, ako som bol ja. Mení sa len doba, v ktorej žijú. Deti chcú pohyb, ale potrebujú mať bezpečný priestor, kde ho vykonávať. Parkujúce autá na ihriskách a trávnikoch ho ale neposkytujú. V Slatinke napríklad organizujeme počas roka niekoľko viacdenných pobytov, na ktoré chodia deti vo veku 11 – 16 rokov. Nevytvárame im žiaden špeciálny program. K dispozícii majú suchý záchod, nemajú tam sprchu, tečúcu vodu ani wifi, napriek tomu sa tam cítia dobre a rady sa k nám vracajú. Sčasti je to spôsobené aj peknou prírodou, ktorú okolie Slatinky ponúka. Menšie deti vnímajú prírodu ešte intenzívnejšie. Nedávno som bol na prechádzke lesom s jednou prváckou triedou zo ZŠ Námestie mládeže. Deti sa v lese šantili, lozili, skúmali… Bolo na nich vidieť, že sú šťastné. Príroda je pre dieťa hodnota, ktorá sa nemení, a deti by jej mali dostávať čo najviac.

Nuž a hlbšie potreby detí, ktoré vnímam, sú pocit dôvery, lásky, pochopenia od dospelého, ktorý je pre ne dôležitý, aby k nim pristupoval človek férovo, aby sa cítili príjemne a mali sa na koho obrátiť a boli vypočuté.

Martin s deťmi v trnavskom centre.

Prečo je teda Budúcnosť INAK potrebná aj vo Zvolene?

Vo Zvolene bude centrum Budúcnosti INAK na 1tke ZŠ (pozn. Základná škola Petra Jilemnického 1). Je to špecifická škola, ktorá je spádovou oblasťou pre deti spod Pustého hradu, čiže pomer detí zo sociálne znevýhodneného prostredia je tu vyšší ako na iných školách. Kvôli tomu vidím potrebu otvoriť program práve na tejto škole.  Som si však istý, že Budúcnosť INAK by bola prínosom na každej jednej škole, a to nielen vo Zvolene.

V čom vidíš pridanú hodnotu programu?

Myslím si, že pridanou hodnotou je hlavne dlhodobá a pravidelná práca. S deťmi sa preberá kvalitný vzdelávací obsah, chodia na exkurzie, sú k nim prizývaní odborníci, plánujeme s nimi chodiť aj na turistiku. V Budúcnosti INAK zažijú množstvo inšpiratívnych podnetov, ku ktorým by sa zrejme inak nedostali. To im môže pomôcť správne nasmerovať ich budúce rozhodnutia pri výbere školy, neskôr v budúcnosti i pri výbere povolania.

Martin s deťmi v trnavskom centre.

Na záver mám ešte jednu otázku. V čom je podľa teba Budúcnosť INAK odlišná od ďalších programov?

Asi najviac oceňujem to, že sa v programe rozvíjajú mäkké zručnosti u detí. Darmo ja vychovám „robotov“, ktorí budú vedieť, ako programovať a podnikať, ak nebudú mať v sebe ľudskosť. Ľudia s hodnotami sú pre spoločnosť dôležití a v tomto programe vidím na ich rozvoj veľký priestor.

Martin Tóčik

Pochádza zo Zvolena, kde študoval na Fakulte ekológie a environmentalistiky Technickej univerzity vo Zvolene. Aktívne dobrovoľníči v združení Slatinka, ktoré sa venuje podpore a ochrane životného prostredia. Od školského roka 2021/2022 bude pracovať ako koordinátor zvolenského centra programu Budúcnosť INAK.

Šírenie programu Budúcnosť INAK podporila Nadácia Orange.