Filantropia nepozná hranice ani konkurenciu. Odštartovali sme novú česko-slovenskú tradíciu

Hosťami historicky prvého stretnutia osobností českej a slovenskej filantropie boli dobrí anjeli Andrej Kiska a Petr Sýkora. Spolu s nimi sa o svoje filantropické skúsenosti po prvýkrát verejne podelili aj manželia Danka a Martin Kúšikovci.

„Spolupráca je vo filantropii veľmi dôležitá. Keď filantropi a filantropky spolupracujú, vytvárajú vzájomné partnerstvá a synergie, nielenže dosahujú väčší dopad, ale často prichádzajú s kreatívnejšími a efektívnejšími riešeniami sociálnych problémov,“ povedala Dagmar Goldmannová, riaditeľka Nadačného fondu Via Clarita.

Výkonná riaditeľka Nadácie Pontis Martina Kolesárová pripomenula historické prepojenia oboch krajín. „Veľmi úzko sme spolupracovali aj  v oblasti filantropie a v tejto tradícii pokračujeme. Podobne ako Via Clarita v Českej republike, aj my na Slovensku sa snažíme rozvíjať filantropiu, predovšetkým individuálnu, ktorá zlepšuje kvalitu života v rôznych oblastiach v oboch našich krajinách. Potrebná je aj medzinárodná spolupráca, ktorá je v dnešnej dobe, keď je demokracia ohrozená nielen u nás, dôležitejšia ako kedykoľvek predtým,“ dodala pri otvorení významného stretnutia.

Medzinárodná spolupráca

O medzinárodnej spolupráci filantropov môžeme hovoriť v prípade Nadácie Dobrý anděl a slovenskej neziskovej organizácie Dobrý anjel. Obe systematicky pomáhajú rodinám postihnutým rakovinou alebo iným vážnym ochorením niektorého z ich členov.

K založeniu Nadácie Dobrý anděl priviedla úspešného podnikateľa a zakladateľa spoločnosti Papirius Petr Sýkora náhoda.„Stalo sa tak vďaka mojej manželke Jindre, ktorá sa zúčastnila na prednáške Andreja (Kisku), kde hovoril o Dobrom anjelovi, a veľmi ju to nadchlo. V tom čase sme s kamarátom Honzom Černým hľadali podnikateľskú príležitosť a nápad. Žiadny sme nemali a našťastie sme stretli Andreja. A tak v roku 2011 vznikla Nadácia Dobrý anděl,“ zaspomínal Petr Sýkora.

Podľa Andreja Kisku, bývalého prezidenta a zároveň úspešného podnikateľa, stálo na začiatku Dobrého anjela jedno silné stretnutie. Spolu so spoluzakladateľom Igorom Brossmannom vedeli, že chcú pomáhať, ale nemali jasno v tom, akou cestou sa vydať. Všetko sa zmenilo po stretnutí s rodinou, kde matka mala rakovinu a deti musela rozdeliť medzi svoje sestry, pretože nedostatok peňazí jej neumožňoval postarať sa o ne. „Vtedy som si uvedomil, ako veľmi v tomto smere zlyháva štát, keď sa človek kvôli chorobe dostane do úplnej chudoby. Ozval sa vo mne manažér a uvedomil som si, že toto je ono, do toho by sme sa mali pustiť a začať pomáhať,“ povedal Andrej Kiska.

Rozdiely medzi obomi krajinami sú viditeľné

Podľa Petra Sýkoru bolo prijatie modelu a princípov Dobrého anjela bezproblémové vďaka ústretovosti a pomoci slovenských zakladateľov. Spomenul tiež, že slovenskí zakladatelia mali všetko tak dobre premyslené, že nemuseli nič meniť. On aj Andrej Kiska sa zhodli, že obe organizácie sú ako sestry. Prebieha medzi nimi pravidelný kontakt, zdieľanie myšlienok, nápadov a nových projektov. Využívajú získané know-how aj to, čo funguje v praxi v Česku a na Slovensku.

Petr Sýkora (vľavo) v diskusii s Andrejom Kiskom hovorili o vzájomnej spolupráci.

Vďaka tomu má Petr Sýkora oveľa väčší prehľad o slovenskom filantropickom prostredí a vidí rozdiely medzi obomi krajinami. „Česká filantropická komunita je podľa mňa iná, oveľa energickejšia a asertívnejšia. V istom zmysle je to pre nás jednoduchšie ako pre slovenského Dobrého anjela,“ hodnotí Sýkora.

„Žiaľ, v tomto musím s Petrom súhlasiť a uvediem príklad. Nedávno som hovoril so šéfkou jednej medzinárodnej firmy, ktorá má podobný počet zamestnancov v Česku aj na Slovensku, vrátane podobných platov. Keď vyhlasujú spoločnú zbierku, ľudia v Česku darujú dvoj- až trojnásobok toho, čo na Slovensku,“ povedal Andrej Kiska a dodal, že podľa jeho názoru na Slovensku chýbajú majitelia firiem a lídri v oblasti filantropie, ako sú v Česku.

Vo filantropii sa dajú využiť skúsenosti z podnikania

Petr Sýkora a Andrej Kiska sa tiež podelili o svoje skúsenosti a odporúčania pre všetkých, ktorí uvažujú o filantropii. Sýkora spomenul, že dobré je začať tam, kde to darca pozná – doma, v najbližšom okolí, na ulici alebo vo firme so svojimi zamestnancami. Je tiež dobré zvážiť, či má zmysel začať niečo vlastné a nové, alebo je lepšia už spomínaná spolupráca, kde sa k niekomu pridáte alebo niečo v dobrom okopírujete.

Filantrop a zakladateľ Nadácie Dobrý anděl Petr Sýkora.

Podľa Andreja Kisku je najdôležitejšie položiť si na začiatku otázku: Prečo sa chcem venovať filantropii a komu chcem pomôcť? A predovšetkým, či je filantropia naozaj niečo, čo ma napĺňa a dáva mi zmysel. Podľa Sýkoru aj Kisku môžu podnikatelia vo filantropii využiť svoje know-how a skúsenosti z bisnisu. Týka sa to nielen manažmentu, ale aj schopnosti sledovať a vyhodnocovať vynaložené finančné prostriedky, pričom vo filantropii ide predovšetkým o dopad, počet ľudí, ktorým darcovia pomohli a akým spôsobom pozitívne zmenili ich život.

Filantropia spája ľudí a mení ich myslenie

V čom ešte môže filantropia pomáhať? „Filantropia má schopnosť meniť myslenie ľudí, a preto by sme mali ako filantropi zabrať. Je to prostriedok, ako spájať ľudí a ukazovať pozitívnu víziu sveta, v ktorom chceme žiť. Nedokážeme presvedčiť tých, ktorí sa zatvrdili, ale stále je dosť ľudí, ktorých názor môžeme zmeniť,“  dodal Andrej Kiska.

Zakladateľ Dobrého anjela Andrej Kiska prehodnotil svoj prístup k pomáhaniu.

On sám v súčasnosti zmenil svoj prístup, utlmil niektoré projekty a rozhodol sa spolupracovať s tými, ktorí chcú pomôcť, či už sú to mladí ľudia, zástupcovia neziskových organizácií alebo nadnárodné korporácie so svojimi filantropickými aktivitami a iniciatívami. Dvadsať rokov skúseností v oblasti filantropie je skúsenosť, ktorú má zmysel odovzdávať ďalej.

Vzdelávanie ako hlavná téma filantropických aktivít

Na spoločnom česko-slovenskom evente prvýkrát verejne prezentovali svoje filantropické aktivity manželia Danka a Martin Kúšikovci, zakladatelia rodinnej firmy Odyssey 44 a Nadácie rodiny Kúšikovcov. Jedna z prvých otázok sa týkala ich začiatkov a hľadania prístupu k darcovstvu. „K pomáhaniu som mala vždy blízko a bolo to pre mňa prirodzené. Hlavne vďaka mojej praxi fyzioterapeutky a tiež mojej mame, ktorá bola lekárka. Keď som spoznala Martina, tiež pomáhal, najmä rodine a priateľom. Spoločne sme si uvedomili, že máme veľké šťastie a oveľa viac, ako potrebujeme, a že má zmysel pomáhať viac, jednotlivcom aj spoločnosti,“ podelila sa o spomienky Danka Kúšiková.

Martin Kúšik pripomenul, ako sa pred desiatimi rokmi rozhodli dať svojim filantropickým aktivitám systém a stratégiu. „Kľúčové pre nás bolo, že sme si prizvali dvoch spolupracovníkov, ktorí nám pomohli zorientovať sa vo všetkých možnostiach, ktoré sme mali. Bolo to obdobie rôznych slepých uličiek, ale aj projektov, pri ktorých sme si hovorili, že je to zásah do čierneho. Postupne sme sa dostali k tomu, že našou hlavnou témou je vzdelávanie,“ podotkol Martin Kúšik.

Spolupráca s partnermi a expertami sa zásadná

V súčasnosti Kúšikovci podporujú 30 rôznych projektov, pričom približne dve tretiny z nich pôsobia na Slovensku a zvyšná tretina v Českej republike. Danka a Martin podporujú napríklad Nadačný fond Eduzměna, výučbu matematiky Hejného metódou či slovenskú organizáciu Cesta von a projekt Omama, ktorý pomáha v rómskych komunitách s rozvojom základných zručností najmenších detí.

Danka a Martin Kúšikovci predstavili svoj filantropický príbeh.

Manželia Kúšikovci podporujú aj Dobrého anjela a českú Nadáciu Dobrý anděl. V tomto prípade však ich podpora nesmeruje do konkrétnych rodín, ale na chod a fungovanie týchto organizácií. „Je to špecifikum nášho prístupu. Nemáme vlastné projekty a nevykonávame nadačnú činnosť smerujúcu k pomoci konkrétnym ľuďom. Podporujeme tých, ktorí pomáhajú. Preto je pre nás kľúčová spolupráca s partnermi a odborníkmi, ktorí riešia daný problém. Na Slovensku je to napríklad Peter Halák, ktorý stojí za mnohými aktivitami, ktoré posúvajú a modernizujú slovenské školstvo,“ uviedol konkrétny príklad spolupráce Martin Kúšik.

Medzi rozhodujúce parametre patrí systémová zmena

Podobne ako pri investíciách, aj pri filantropii uprednostňujú dlhodobosť a výrazný spoločenský dopad spojený so systémovou zmenou. „Máme niekoľko parametrov, podľa ktorých sa rozhodujeme o podpore projektu alebo organizácie. Jedným z nich je zmena paradigmy vedúca k systémovej zmene, ďalším je ekonomická udržateľnosť, potom ekonomická efektívnosť a nakoniec je to vyplnenie bielych miest, kde nechceme suplovať štát,“ vymenovala Danka Kúšiková.

„Ako som už naznačil, kľúčoví sú pre nás partneri a naša vzájomná spolupráca. Keď začíname s podporou, prvý rok je skúšobný. Snažíme sa spoznať projekt a organizáciu a uistiť sa, že dlhodobá spolupráca má zmysel. Tam, kde je to možné, sledujeme čísla, ale niekedy sa dopad hodnotí ťažšie, ale aj tak vieme, že projekt funguje a prináša potrebnú zmenu alebo rieši konkrétny problém,“ doplnil Martin Kúšik.

Prínos filantropie do osobného života je prekvapujúci

Danka a Martin Kúšikovci sa venujú filantropii aj prostredníctvom rodinnej nadácie a spoločne dúfajú, že ich deti sa k ich charitatívnym aktivitám v budúcnosti pridajú alebo ich prevezmú. Pre tých najmenších ešte priama angažovanosť nemá zmysel, ale Martinov najstarší syn, ktorý má 22 rokov, sa už postupne zapája. Martin Kúšik spomenul, že jeho názory sú zvyčajne nečakane odlišné a často prináša podnetné momenty. Podľa jeho slov bude veľmi zaujímavé sledovať, ako sa zmení s nastupujúcou generáciou zmení zameranie rodinnej filantropie.

Na záver sa manželia Kúšikovci podelili o svoj osobný pohľad na filantropiu a to, čo prináša do ich osobného života. „Na filantropii je krásne to, že v nej nie je žiadna konkurencia. Na rozdiel od sveta biznisu, kde sme viac sebeckí, nespolupracujeme, nezdieľame informácie, aby to neublížilo nášmu biznisu. Vo filantropii nám všetkým ide o jednu vec, aby spoločnosť ako celok žila lepší, kvalitnejší život,“ povedal Martin Kúšik.

„Som veľmi rada a som vďačná, že ma Martin prizval k filantropii a môžeme sa jej venovať spoločne. Nečakala som, že robiť niečo, čo považujeme za správne, nám prinesie do nášho života toľko radosti a naplnenia,“ dodala Danka Kúšiková.

Program oživilo hudobné vystúpenie Davida Pěrušku. Večerom sprevádzala moderátorská dvojica Lucia Brinzanik z Nadácie RSJ a Libor Hoření z Juhomoravského inovačného centra.

Ďalšie spoločné stretnutie českých a slovenských filantropov a filantropiek plánujeme v Bratislave.