Večer na dosah spojil filantropiu s prírodou. Najcennejšia je podpora, ktorá vydrží, zaznelo v diskusii

Príroda zatiaľ nepatrí medzi hlavné priority individuálnych darcov. Podľa nášho aktuálneho prieskumu o veľkej individuálnej filantropii ľudia na Slovensku najčastejšie podporujú vzdelávanie, sociálnu oblasť a kultúru. Životné prostredie a klimatická zmena sa delí o siedme a ôsme miesto spolu s témou vlády práva, transparentnosti a boja proti korupcii.

Práve príroda bola hlavnou témou ďalšieho neformálneho večera o filantropických príbehoch a nových pohľadoch na pomáhanie. Večer na dosah, ktorý sa symbolicky konal vo Vodárenskom múzeu, otvorila výkonná riaditeľka Nadácie Pontis Martina Kolesárová. „Prírode sa zo strany štátu nedostáva dostatočnej pozornosti a verejné zdroje na jej ochranu sa znižujú. To bol jeden z dôvodov, prečo sme sa rozhodli otvoriť práve túto tému. Starostlivosť o prírodu vnímame ako investíciu do zdravia, kvality života a odolnosti celej spoločnosti,“ povedala na úvod.

Dobré riešenia by mali byť každodennou voľbou

Pozvanie do prvej diskusie prijali Martina Paulíková zo Združenia Slatinka, predseda ochranárskeho združenia BROZ Tomáš Kušík a občiansky aktivista Juraj Rizman, bývalý riaditeľ Greenpeace Slovensko a niekdajší poradca prezidentky pre životné prostredie a občiansku spoločnosť.

Všetci traja sa zhodli, že získavanie grantových zdrojov je v posledných rokoch náročné. Platforma pre demokraciu vyčíslila, že občianske organizácie prišli po rušení dotačných a grantových programov za ostatné tri roky o 16 miliónov eur. Práve životné prostredie a kultúra sú najviac zasiahnuté oblasti.

Martina Paulíková dnes pôsobí ako manažérka ochrany vôd vo WWF Slovensko. Spomenula vlnu prepúšťania odborníkov zo štátnych inštitúcií, čo posilnilo neziskový sektor. „Environmentálne organizácie majú v súčasnosti veľkú expertízu v oblasti ochrany vôd, životného prostredia či biodiverzity. Máme kontakty v zahraničí, vieme prinášať riešenia aj inovácie a zdieľať ich so štátnymi inštitúciami tak, aby sa dobré riešenia stali každodennou voľbou,“ opísala ideálny model spolupráce so štátom.

Medzinárodné ocenenie pre slovenský projekt

Dôkazom kvality a odbornosti je aj významné ocenenie pre združenie BROZ. V celoeurópskej súťaži LIFE Awards nedávno získalo prvé miesto za úspešný projekt na ochranu a obnovu dunajských lužných biotopov a lužných lesov.

Ako povedal Tomáš Kušík, BROZ pri svojich kľúčových témach spolupracuje so štátnymi inštitúciami. „Náš dlhodobo najväčší zdroj je nástroj LIFE, kde sa o projektoch rozhoduje priamo v Bruseli, bez vplyvov národných ministerstiev alebo vlády,“ objasnil. Tento finančný nástroj EÚ pre oblasť životného prostredia a ochrany klímy poskytuje granty štandardne do 60 % alebo až do 75 % rozpočtu, zvyšnú časť dlhodobo financovalo ministerstvo životného prostredia, a to až do výšky 95 %. Zostávajúcich päť percent zabezpečuje organizácia, a to z vlastných zdrojov, z poukázaného podielu z dane alebo z darov partnerov. Ministerstvo však svoju podporu zastavilo, a tak sú ohrozené nielen nové, ale aj viaceré už rozbehnuté projekty.

Pre filantropov a filantropky to otvára priestor na podporu environmentálnych iniciatív. Ich vklad môže byť pre realizáciu grantu neraz kľúčový. Napríklad pri programe LIFE dokáže BROZ za jedno investované „domáce“ euro získať z európskych zdrojov pre Slovenska až trojnásobok.

Cestou k dlhodobej spolupráci a podpore sú vzťahy

Juraj Rizman pripomenul, že popri odborných organizáciách majú v občianskom sektore svoje miesto aj tie, ktoré upozorňujú na problémy protestami a presadzujú zmeny zákonov. Aktivisti, ktorí v 90. rokoch minulého storočia poukazovali na riziká toxických látok, v tom čase bežne používaných v priemysle, poľnohospodárstve aj v domácnostiach, takto iniciovali zmeny legislatívy o chemických látkach a postupne došlo k ich obmedzeniu. „Aj vďaka tomu máme dnes o niečo čistejšiu pôdu a vodu,“ podotkol.

Prvá diskusia priniesla jednoznačnú odpoveď na otázku, či príroda potrebuje pomoc filantropiek a filantropov.

Pre činnosť organizácií je zásadné dlhodobé a stabilné financovanie, vrátane zdrojov na samotnú prevádzku. „Grantové schémy nepokrývajú niektoré činnosti kľúčové pre fungovanie organizácie,“ povedal Tomáš Kušík. Jeho slová potvrdil aj Juraj Rizman. „Sme schopní zohnať peniaze z verejných zdrojov na výsadbu stromov, ale nie sme schopní zohnať peniaze na to, aby organizácia fungovala, zaplatila si kanceláriu, účtovníctvo a kapacity,“ upozornil na problém. Cestu vidí v budovaní vzťahov medzi organizáciami a individuálnymi podporovateľmi. Práve dlhodobý vzťah umožňuje hovoriť aj o potrebách na každodenné fungovanie.

Investovať do ochrany životného prostredia je ako zaľúbiť sa.
Martina Paulíková

Martina Paulíková pridala skúsenosť s environmentálnym ocenením ATLAS, za ktorým stojí Nadácia VÚB. Združenie Slatinka ho získalo pred piatimi rokmi a časť grantu rozdelilo medzi ďalšie organizácie vrátane BROZ. „Sú to mimoriadne cenné peniaze, pretože nemajú daný presný účel. Mohli sme si zaobstarať presne to, čo sme v tej chvíli potrebovali,“ poukázala na význam tejto iniciatívy.

Ocenenia okrem finančnej podpory dokážu upriamiť pozornosť verejnosti a firiem na ochranu prírody a posilňujú dôveryhodnosť environmentálnych organizácií. „Našim témam pomáha, keď sa za ne postavia známe osobnosti a firmy,“ doplnil Tomáš Kušík.

Ako si zvoliť oblasť podpory

Ľudia so záujmom o pomáhanie si môžu vybrať rôzne spôsoby podpory podľa toho, čo považujú za potrebné. „Je tu rozmanitosť a priestor nasmerovať svoju energiu a zdroje tam, kde majú svoje osobné priority,“ povedal Juraj Rizman.

Pri rozhodovaní o podpore treba počítať aj s časom. Martina Paulíková upozornila, že výsledky ochrany životného prostredia bývajú často viditeľné až neskôr. Napríklad Združenie Slatinka sa takmer tridsať rokov zasadzovalo proti výstavbe kontroverznej vodnej nádrže na rieke Slatina, ktorá by zasiahla obec aj vzácne biotopy. „Investovať do ochrany životného prostredia je ako zaľúbiť sa. Tiež neviete, ako to dopadne,“ povedala. Je presvedčená, že ak človek robí to, čo má rád, výsledky po čase prídu.

Keď zasadíte strom, nemôžete očakávať výsledok o rok.
Marián Hlavačka

Darcom by preto odporučila vybrať si oblasť, na ktorej im záleží, a nájsť organizáciu, ktorej dôverujú. Sama by podporila najmä zadržiavanie vody v krajine prírode blízkym spôsobom a obnovu ekosystémov. Vidí tu miesto aj pre firmy. „Obnova a ochrana ekosystémov je v záujme biznisu. Moja skúsenosť je, že mnohé firmy v ochrane vody rozmýšľajú dopredu,“ dodala.

Podľa Juraja Rizmana môžu ľudia z biznisu pomôcť organizáciám finančne alebo svojimi manažérskymi skúsenosťami. Pre odborníkov s prírodovedným vzdelaním môže byť takáto pomoc cenná napr. pri riadení organizácie.

Prečítajte si aj:

• Večer na dosah: Pre kultúru je dôležitá spolupráca. Aj na pozitívnu zmenu sa treba pripraviť
• Filantropia dáva energiu tam, kde chýba. Česko-slovenský večer o darovaní priniesol unikátne príbehy
• Večer na dosah v Košiciach: Škrtať v ťažkých časoch financie na filantropiu je krátkozraké

Ochrana prírody nemá stáť len na ochranároch

Prepojenie individuálnej filantropie a podnikania priblížila druhá diskusia večera s názvom Udržateľnosť hneď na druhom mieste. Jej hosťami boli Dana a Marián Hlavačkovci, ktorí podporujú vzdelávanie, umenie a prírodu. Dana Hlavačková spoluzaložila iniciatívu Obleč sa doma zameranú na systémovú podporu slovenských odevných značiek. Marián Hlavačka ako väčšinový vlastník spoločnosti CORWIN prenáša tému udržateľnosti do podnikania prostredníctvom podpory občianskych združení aj riešení, akými sú zelené strechy či dažďové záhrady.

„Ochrana prírody a životného prostredia nemôže zostať len na pleciach ochranárov a environmentálnych organizácií,“ zdôraznil Marián Hlavačka. Táto téma sa podľa neho týka biznisu, samospráv, ľudí aj fungovania celej spoločnosti. „Je potrebné rozprávať sa s ľuďmi, ktorí majú peniaze, ale aj s tými, ktorí majú schopnosti, skúsenosti alebo jednoducho vlastný dôvod niečo zmeniť. Keď sa tieto svety začnú prepájať, vzniká priestor na partnerstvo,“ načrtol riešenia.

Základom je dôvera a vytrvalosť

Podmienkou finančnej podpory zo strany firiem či majiteľov je fungujúci biznis. Ďalším dôležitým krokom je výber partnera. „Keď chcete podporiť nejakú organizáciu, je dôležité najskôr si k nej vytvoriť vzťah. Osobne potrebujem mať pocit, že organizácii rozumiem, viem, čo robí a prečo to robí. Pomáha aj dobrovoľníctvo alebo spoločné aktivity. Človek si tak vytvorí oveľa lepšiu predstavu o tom, koho vlastne podporuje,“ povedala Dana Hlavačková. Filantropiu považuje za cestu k systémovej zmene. „Niekedy treba rozmýšľať nad tým, ako zmeniť celý systém, nielen podporiť jeden projekt,“ dodala.

Podľa Mariána Hlavačku pri filantropii, rovnako ako v biznise, nie je reálne žiadať výsledky okamžite. „Keď zasadíte strom, nemôžete očakávať výsledok o rok. Pracujete s horizontom desiatok rokov. A myslím si, že podobne by sme sa mali pozerať aj na niektoré filantropické projekty,“ uzavrel.

Partnerom večera bola Nadácia VÚB. Podujatím sprevádzala moderátorka Barbara „Babsy“ Jagušák a o hudobný program sa postarali Mila Medvedovska a Michal Šelep.