Dobrovoľnícky tábor ako zo 17. storočia

Pokoj, príroda, priatelia, dobrodružstvá, história, duchovno – toto sú dôvody, prečo sa dobrovoľníci rok čo rok vracajú na Katarínku.

Slovensko je známe nielen krásnou prírodou, ale aj početnými historickými pamiatkami. Tie však nie sú vždy v najlepšom stave. To bol aj prípad Kostola a kláštora sv. Kataríny Alexandrijskej pri Trnave. Teda až do času, kým sa ho neujalo Občianske združenie Katarínka a Združenie kresťanských spoločenstiev mládeže.

Vďaka nim vznikol  „Projekt Katarínka“, ktorý funguje už 23 rokov. Každoročne prídu na Katarínku desiatky dobrovoľníkov, aby pamiatku svojpomocne renovovali. Nejde však o obyčajnú rekonštrukciu. Dobrovoľníci sa pri práci vrátia o 4 storočia späť. Doslova. V tomto roku získal Projekt Katarínka aj podporu z Nadačného fondu Telekom. Hodnotiaca komisia grantového programu Pomáhame pamiatkam 2017 mu udelila ocenenie za dlhodobú a kvalitnú činnosť. A samotný projekt nám v rozhovore priblížil Ľubo Blišák, člen organizačného tímu.

Katarínka počas rôznych podujatí nemá o návštevníkov núdzu. (zdroj: FB Katarínka)

Ako vznikol projekt Katarínka?

Počiatky siahajú do roku 1994, kedy náš zakladateľ, Peter Herceg, spoznával so svojimi priateľmi nové a zaujímavé miesta. „Objavili“ pritom, zrúcaninu Kostola a kláštora sv. Kataríny Alexandrijskej. Vplyvom poveternostných podmienok a ešte viac vplyvom človeka, bola zrúcanina vo veľmi zlom stave. Hrozilo jej zrútenie. Toto miesto však akosi vyžarovalo pokoj, ticho, silnú atmosféru. A tak sa zrodila myšlienka dobrovoľníckych družín, ktorú rozvíja Peter Herceg, a mnoho iných nadšencov, už 23. sezónu. Za toto obdobie sa tu vystriedalo už viac než 1 600 dobrovoľníkov a tento rok pribudne približne 80 nových.

Prečo ste sa rozhodli pustiť do rekonštrukcie?

Rekonštrukciu sme začali so zámerom zachovať charakter ruín, ale aj ochrániť pamiatku pred ďalším zvetrávaním či hroziacim zrútením. Chceli sme tiež ochrániť návštevníkov, pretože prechádzka po ruine prinášala reálne nebezpečie.

Kostol sa snažíte rekonštruovať zaujímavým spôsobom...

Pracuje sa výhradne technickými postupmi zo 17. storočia. Z toho dôvodu sme nevyužívali napr. žeriav, ale s pomocou tesára Mira Čárskeho sme vyhotovili vlastnoručne tesaný navijak, tzv. rumpál, inšpirovaný barokovými staviteľmi. Na Katarínke tiež realizujeme veľké množstvo výskumov. Projekt sa venuje aj ďalším aktivitám zodpovedajúcim štyrom hlavným pilierom Katarínky – práci, spoločenstvu, duchovna a Genius loci (Duch miesta).

Rekonštrukcia kostola za pomoci rumpálu ako v 17. storočí. (zdroj: www.katarinka.sk)

S rekonštrukciou vám pomáhajú dobrovoľníci.  Ako vyzerá dobrovoľnícky tábor vo vašom podaní?

Tábor, resp. družiny, ako to voláme my, majú svoje špecifiká. Tie, ktoré sú otvorené novým dobrovoľníkom, prebiehajú štandardne v mesiacoch júl – august. Ale na Katarínke sa pracuje aj mimo letnej sezóny, hoci nie v takom rozsahu, ide zväčša o víkendy. Varíme vo vlastnej kuchynke, v peciach na drevo, spíme vo veľkých stanoch, staráme sa o okolité prostredie, pre návštevníkov organizujeme turistické sprevádzania s historickým výkladom, vzájomne si pomáhame, povzbudzujeme sa... Sme jedna veľká rodina. Prácu aj ostatné aktivity organizujú skúsení dobrovoľníci, ktorí v priebehu roka absolvujú viacero školení. Noví dobrovoľníci majú v rámci dvojtýždňovej družiny možnosť zažiť atmosféru života v 17. storočí a spoznať františkánsku spiritualitu. Katarínka je určená pre všetkých od 17 rokov vyššie, či je človek veriaci, alebo nie.

Stovky dobrovoľníkov sa vracajú každoročne. Čím je pre nich taká atraktívna?

Tých dôvodov je viac. Ak by ste sa pýtali jednotlivých dobrovoľníkov, určite by zazneli odpovede ako – pokoj, príroda, priatelia, dobrodružstvá, história, duchovno,... Mnohí z nich chcú sprostredkovať tieto zážitky aj novým dobrovoľníkom. Bez týchto skúsených ľudí by to vlastne ani nešlo.

Počas táborov sa jedáva skromnejšie, no na chuti to rozhodne neuberá. (zdroj: www.katarinka.sk)

Aké míľniky ste zatiaľ dosiahli pri rekonštrukcii?

Tých míľnikov by sa samozrejme našlo viac a väčšinou sa každý rok nesie v znamení nejakého úspechu, či už badateľného viac, alebo menej. Napr. v roku 2004 sme vybudovali štít kostola a oltár. 2005 bol rokom nárožia veže, 2006 rokom lode kostola. Nasledovali roky oblúka v presbytériu, rok výskumov, rok rumpálu v 2010-tom, rok strechy vo veži, rok prvých schodov. Minulý rok nás svojou návštevou poctil o. arcibiskup Orosch, ktorý celebroval omšu počas Noci kostolov. Naším posledným úspechom bolo otvorenie veže pre verejnosť. V roku 2018 oslávime zasa 400 rokov, odkedy majiteľ panstva gróf Krištof Erdödy vydal zakladaciu listinu tohto kláštora.

Výhľad z veže kostola je jednoducho skvostný. (zdroj: FB Katarínka)

Kostol je prístupný aj širokej verejnosti. Čo môžu vidieť? Alebo prečo sa oplatí prísť na výlet?

Ľudia môžu hlavne zažiť tunajšiu atmosféru. Môžu sa zúčastniť podujatí pre verejnosť, ktoré organizujeme, napríklad aj s komorným koncertom . Počas roku viackrát organizujeme omše v ruinách kostola. Obľúbené je turistické sprevádzanie s výkladom. Turisti sa môžu zastaviť pri ohnisku a opiecť si na ohni dobrý obed. Po novom sa môžu prísť pozrieť z rozhľadne vo veži na široké okolie. Záujemcov o výstup do veže však prosíme o dodržiavanie niektorých nariadení, ktoré súvisia s prevádzkou a špecifickými bezpečnostnými podmienkami.

Súvisiace články

Komentáre

Newsletter

Vložte svoje požadované údaje a vyberte program, z ktorého chcete dostávať novinky a odošlite.

Povinné položky