Je európska externá migračná politika koherentná s európskymi rozvojovými cieľmi?

Bližší pohľad na vzťah medzi migráciou a rozvojom na základe CONCORD reportu.

Rastúci prílev migrantov smerujúci na európsky kontinent priťahuje pozornosť politikov i médií, ktorí sa zaujímajú hlavne o status migrantov a utečencov či otázku ich akceptácie a vyhostenia. Na čo sa však často zabúda, je vzťah medzi migráciou a rozvojom, a to nielen v hosťujúcej, ale aj domovskej krajine.

Prvoradé sú bezpečnostné a ekonomické záujmy

Európska únia sa už viac ako dekádu snaží prepojenie medzi migráciou a rozvojom reflektovať pri vytváraní svojej migračnej politiky. Aj napriek týmto snahám sú v Únii na prvom mieste bezpečnostné a ekonomické záujmy. Dôraz, ktorý Únia kladie na hraničné kontroly a bezpečnosť, oslabuje podľa Platformy európskych rozvojových mimovládnych organizácií Concord jej možnosť dosiahnuť globálne rozvojové ciele, medzi ktoré patrí napríklad aj odstránenie chudoby či dodržiavanie ľudských práv.

Môže byť migrácia užitočná pre rozvoj ?

Zvládnutie legálnych migračných tokov čoraz častejšie poukazuje na osobný ekonomický záujem Únie. Ten vedie k selektívnemu výberu vyššie kvalifikovanej pracovnej migrantskej sily, ktorá v rozvojových krajinách paralelne produkuje takzvaný odlev mozgov. Výsledkom je nesúlad medzi rozvojovými cieľmi a európskou externou migračnou politikou. Podľa Concordu však migrácia môže byť užitočná pre rozvoj a môže priniesť benefity nielen pre krajinu destinácie, ale aj krajinu pôvodu samotných migrantov. Súlad medzi migráciou a rozvojom môžeme dosiahnuť, ak budeme dávať do centra pozornosti ľudí, ich práva a ašpirácie na dôstojný život s bojom proti systematickým problémom, ktoré vyvolávajú nedobrovoľnú migráciu.

Zatiaľ prijaté len nejasné návrhy

Snaha Únie o prepojenie migrácie s rozvojom vyústila v roku 2005 do takzvaného Globálneho prístupu k migrácii a mobilite, ktorý obsahuje množstvo nejasných návrhov zmien či už v krajinách tranzitu alebo pôvodu. Ani prijatie novej agendy v máji 2015 ako reakcie na narastajúci počet migrantov do Európy však nesplnilo očakávania. Tá mala zaistiť lepšiu spoluprácu medzi politikami Únie, ktorých sa kríza dotkla, a tiež dôstojné zaobchádzanie s migrantmi.

Počet pravidelných a bezpečných migračných kanálov z rozvojových krajín do Únie vzrástol len o nízke percento. Dôležitá dimenzia migrácie Juh – Juh navyše opäť získava malú pozornosť v európskej agende, ktorá opätovne potvrdila pokračovanie prevažujúceho dôrazu na oblasť bezpečnosti.

Vôľa tretích krajín aktívne bojovať proti migrácii sa stala jednou z podmienok získania rozvojovej pomoci z Európskej únie. Záväzky Únie – primárne poskytnutie rozvojovej pomoci, ktoré následne povedie k uľahčeniu získania víz – sú však v porovnaní s podmienkami, ktoré si Únia vyžaduje od tretích krajín, nedostatočné. Medzi tieto podmienky patrí napríklad posilnenie hraničných kontrol, spolupráca s agentúrou FRONTEX či podpis readmisných dohôd. Readmisné dohody sú bilaterálnymi zmluvami medzi EÚ a nečlenskou krajinou Únie, ich cieľom je uľahčiť vyhostenie nelegálnych imigrantov. V praxi je však získanie víz často limitované na skupinku najprivilegovanejších alebo najkvalifikovanejších občanov. Použitie readmisných dohôd ako podmienky na udelenie rozvojovej pomoci rovnako nie je v súlade s rozvojovými cieľmi Európskej únie. Koherentná rozvojová politika Únie sa preto naďalej javí ako vzdialený cieľ.

Výsledky stretnutia vo Vallette

Dôležitým míľnikom vzťahu rozvoja a migrácie sa stal samit vo Vallette medzi členskými štátmi Európskej únie a niekoľkými africkými krajinami v novembri 2015. Únia na ňom zdôraznila svoj zámer aj naďalej pokračovať v integrácii kľúčových rozvojových cieľov do externej migračnej spolupráce s africkými krajinami. Deklarácia z Valletty obsahuje ciele, ktoré majú naštartovať socio-ekonomický rast v Afrike, posilniť diplomatické kroky na riešenie nestability a kríz v africkom regióne či podporiť budovanie štátu.

Financovanie rozvoja je zanedbávané na úkor bezpečnosti

V dohode však nachádzame aj mnoho medzier. Politici sa nedokázali zhodnúť na otázke rozšírenia migračných kanálov z rozvojových krajín či výške rozpočtu priradenej tomuto problému. Únia zavádza takzvaný Núdzový trustový fond v sume dvoch miliárd, ktorého výška podľa mnohých odborníkov v porovnaní s tureckým trojmiliardovým rozpočtom nebude dostatočná pre 25 afrických krajín. Tento fakt potvrdzuje skutočnosť, že financovanie rozvoja je zanedbávané na úkor bezpečnosti. No pozitívnou zmenou roku 2015 bolo prijatie Udržateľných rozvojových cieľov, pod ktoré sa podpísali všetky členské štáty Európskej únie a ktoré v sebe zahŕňajú potrebu zvládnutia migračných tokov tak, aby „nikto nezostal zanedbaný“.

Efektívnosťou smerom k riešeniam

Cieľom Európskej únie v otázke migrácie a rozvoja by preto mala byť snaha o využitie pozitívnych aspektov migrácie, ako je cirkulácia kvalifikovaných migrantov, lacnejší, rýchlejší a bezpečnejší tok remitencií do krajín pôvodu či uľahčenie návratu kvalifikovaného obyvateľstva do týchto krajín. Únia by zároveň mala vedieť efektívne využiť existujúce Partnerstvo pre mobilitu z roku 2008, prostredníctvom ktorého by mala vytvoriť silnejšie prepojenie medzi vzdelaním, podnikaním a investičnými možnosťami. Partnerstvo by pomohlo zabezpečiť fungujúci legálny rámec pre mobilitu, ktorý by v krajinách umožnil namiesto odlevu kvalifikovaných síl ich návrat či prílev nových síl.

Politiky Európskej únie týkajúce sa vzťahu migrácie a rozvoja sú čoraz viac orientované na prevenciu migrácie do Európy. Propagujú návrat migrantov do krajín pôvodu a podnecujú ich, aby kontrolovali migračné toky podľa záujmov európskych krajín namiesto toho, aby podnietili potenciál migrácie pre rozvoj, rozvoj krajín pôvodu, hosťujúcich krajín či migrantov samotných. Únia preto bude v nasledujúcom období stáť pred neľahkou výzvou efektívneho využitia migrácie pre rozvoj. Vzhľadom na vysoké počty prichádzajúcich migrantov a odmietavé postoje voči ich prijatiu zo strany niektorých členských štátov je otázne, ako bude možné vyriešiť túto, bohužiaľ, na druhú koľaj odsúvanú otázku.

 

 

 

Spracovala Andrea Ratkošová

na základe reportu Concordu

Komentáre

Newsletter

Vložte svoje požadované údaje a vyberte program, z ktorého chcete dostávať novinky a odošlite.

Povinné položky