Keď srdcu môže významne pomôcť rozum

O koncepte efektívneho altruizmu sa TREND zhováral s Jakubom Šimekom z Nadácie Pontis.

Možno ste sa s tou reklamou stretli: na Vianoce vraj máme darovať kozu. Projekt organizácie Človek v ohrození ňou upozorňuje na problémy ľudí v rozvojovom svete a na ich efektívne riešenia: niekedy môže byť najužitočnejšou pomocou práve tá koza. O koncepte efektívneho altruizmu sa TREND zhováral s Jakubom Šimekom z Nadácie Pontis.

Čo je to efektívny altruizmus?

Je to snaha o spojenie vedeckej metódy, ekonómie, a altruizmu, teda morálnej filozofie. Ekonómia doň vstupuje sledovaním nákladovej efektívnosti rôznych druhov pomoci. Je to tiež nastavenie mysle, ktorá sa nebojí mýliť, pýtať sa, či to, čomu verím, je aj to najefektívnejšie.

 

Kde sa dá takýto prístup uplatniť?

Efektívny altruizmus sa dá aplikovať vo veľa oblastiach. Môže ísť o takzvané impaktové investovanie (investovanie s dosahom), napríklad o podporu ekologických startupov. Dobrým príkladom je automobilka Tesla alebo firma Impossible Foods, ktorá vyvíja hamburger, ktorý chutí lepšie než mäsový, na báze rastlín. Úplne iná je zasa snaha znižovať existenčné riziká, ktorým ľudstvo čelí. Napríklad klimatické zmeny, hrozba jadrovej vojny, biotechnológií a umelej inteligencie.

 

Ako sa však konkrétne rozhodovať, v ktorej oblasti a ako pomôcť?

Dobré je začať pravidlami rozhodovania sa, ktoré nás nasmerujú. Prvé pravidlo by bolo darovávať pravidelne, stanoviť si na to určité percento príjmu, s ktorým sme komfortní. No nemalo by to ísť na úkor vyhorenia či rodiny. Ani na úkor nejakej prílišnej daňovej optimalizácie. Druhou pomôckou môže byť na základe dát si určiť, ktorý súčasný problém je podľa nás najvypuklejší, najviac riešiteľný a najviac zanedbaný. Potom majú naše zásahy väčšiu šancu na úspech a byť efektívnejšie. Napríklad v Rwande prudko vzrástol počet nehôd na cestách. Autá a motorky tam dnes už zabíjajú viac ľudí ako aids. V USA súčasná epidémia závislosti od opiátov tiež zabíja veľmi veľa ľudí.

To je tá závažnosť. Potom asi treba zohľadniť, kde môže moje euro najviac pomôcť...

Kľúčový poznatok ekonómie je takzvaná hraničná užitočnosť. Keď sa do nejakej oblasti už dlho a veľa investuje, moje dodatočné euro bude mať pravdepodobne nižší dosah, ako keby tá téma bola naozaj zanedbaná. A to sa dá zistiť: koľko organizácií sa konkrétnej téme venuje, aké majú rozpočty. Boj s maláriou sa dá porovnať s výskumom rakoviny. Robí to napríklad organizácia GiveWell, ktorá je v tom veľmi poctivá, zverejňuje aj všetky svoje omyly. Takýto prístup je však veľmi prácny a môže narážať na problém s nedostatkom vstupných dát.

Napriek tomu tam ako veľmi efektívna vychádza neziskovka Against Malaria Foundation. Alebo GiveDirectly, ktorá testuje takzvaný základný príjem v Keni a Ugande. Dávajú každej extrémne chudobnej rodine vo vybraných dedinách 25 dolárov mesačne prostredníctvom mobilného bankovníctva, ktoré je tam veľmi rozvinuté. Pre nich tých 25 dolárov znamená zdvojnásobenie príjmov, teda vysokú hraničnú užitočnosť.

Je tu aj Open Philantropy Project, ktorý radí spoluzakladateľovi Facebooku Dustinovi Moskovitzovi. Ten zasa podporuje neziskové start-upy, šikovné tímy, ale veľa naraz, čím sa zvyšuje šanca, že donor „narazí na jackpot“ a jedna zo sto organizácií bude extrémne úspešná a niečo zmení od základov.

 

To nás vedie k dileme, či dávať skôr organizáciám, alebo priamo ľuďom. Inštitúcie to môžu minúť na zbytočnú administratívu, samotní ľudia napríklad na alkohol.

Globálna alebo generačná chudoba je veľmi komplexný problém. Preto je dobré podporovať kvalitné tímy ľudí. Ktoré môžu aj dva-, trikrát zlyhať, ale napokon sa im môže niečo dôležité podariť. Organizácie majú pozitívum v tom, že rozkladajú riziko. A postupne môžu niektorú z tém dostať do širokého povedomia, napríklad znižovanie utrpenia priemyselne chovaných zvierat. Ľudia sa môžu meniť, ale inštitúcia pretrváva.

Spomenuli ste, že dobročinné organizácie môžu zlyhať. Čo si pod tým máme predstaviť?

Môžu to byť administratívne zlyhania, predlžovanie lehôt, rozpočet sa zvýši oproti plánu, aktivita sa nevykoná tak, ako sa mala. Alebo o ňu nebude taký záujem. Ďalším stupňom neúspešnosti môže byť, že projekt ľuďom v živote veľmi nepomohol. Naopak, úplným vrcholom úspešnosti môže byť, keď sa iniciatíva rozšíri geograficky alebo ju za svoju prijme aj štát.

Veľa Slovákov si povie, že máme dostatok problémov aj doma. Prečo by sme mali pomáhať chudobným na druhej strane planéty?

To je dobrá otázka v tom, že sa zamýšľa nad univerzálnou hodnotou ľudského života v protiklade s finančnými prepočtami. V USA napríklad odsúhlasia aj projekty, ktoré zachránia v prepočte jeden život na cestách, za sedem miliónov dolárov. Čo máme so všetkými ľuďmi na svete spoločné, je podľa mňa schopnosť cítiť bolesť: matka v Afrike, ktorej umrie dieťa, cíti rovnakú bolesť ako matka v Európe.

Jedným z najúspešnejších rozvojových projektov vôbec bolo úspešné vyhubenie pravých kiahní, ktoré dokázalo jeden život zachrániť rádovo lacnejšie. Počas studenej vojny na nej spolupracoval Sovietsky zväz, USA, ako aj československí lekári. Očkovaním sa takto podarilo zachrániť zhruba 60 až 120 miliónov životov. Podobne lacno, za niekoľko tisíc dolárov, sa dajú životy zachraňovať moskytiérami, ktoré bránia prenosu malárie.

Dileme medzi pomocou na Slovensku a v zahraničí môže pomôcť rozdelenie prostriedkov na obe, napríklad pol na pol. Ale je určite lacnejšie pomôcť ľuďom v Afrike, aj keď sú tam aj vyššie riziká.

Aké iné metódy hodnotenia okrem počtu dolárov na zachránený život sa dajú použiť?

Existujú štatistiky rokov života upravené o jeho kvalitu, najmä zdravie. Svetová zdravotnícka organizácia publikuje odhady, o koľko percent znižujú kvalitu života rozličné choroby. Potom sa dá vypočítať to, ako veľmi človeku pomôže, keď nedostane napríklad žltačku. Inou možnosťou je spočítať, koľko vďaka nejakému konkrétnemu zásahu ušetrí štát. A koľko ako spoločnosť ušetríme v rámci systému verejného zdravotníctva.

Napríklad poskytovaním čistých injekčných striekačiek drogovo závislým. Analýza Inštitútu finančnej politiky túto aktivitu organizácie Odyseus označila za veľmi prínosnú, lebo znižuje prenos žltačky. Vyšlo im, že za jedno euro investované do striekačiek pomôže štátu ušetriť až 2,9 eura. Pri iných projektoch sa dá skúmať, ako nejaké školenie alebo zdravotná pomoc zvýšia ľuďom ich celoživotné príjmy. Napríklad deti v Keni lacno liečené na črevné parazity sa oveľa lepšie učia, čo im v živote veľmi pomôže.

Ak dokážeme veľa zarobiť a venovať na charitu, je efektívnejšie venovať sa svojej práci, ako dobrovoľníčiť v Afrike. Máme tvrdo rozlišovať medzi biznisom a charitou?

Znova je dobré mať nejaké pravidlá. Napríklad nefungovať v biznise, ktorý je škodlivý, ktorý využíva predátorské taktiky alebo ťaží z rôznych zlozvykov či nevedomosti. Napríklad médiá šíriace šarlatánske medicínske praktiky, ale aj výroba tvrdého alkoholu. Ale zasa nejaká rodinná vináreň je asi niečo iné ako veľká likérka. Nebankovka Muhammada Yunusa prostredníctvom mikropôžičiek pomohla množstvu ľudí v Bangladéši. Iná nebankovka môže mať predátorské správanie, takže zasa nemôžeme byť príliš dogmatickí. A či sa dá odlíšiť charita od biznisu? Čistá charita je mínus stopercentná návratnosť. Ale medzi ňou a nejakou pozitívnou návratnosťou je veľký priestor na sociálne podnikanie.

Ako by mal ideálne vyzerať vzťah medzi dobročinnosťou súkromného sektora a štátu?

Priestor pre neziskový sektor je v každej spoločnosti iný. Každá krajina má svoju verziu kapitalizmu, často paradoxnú. V Singapure známom slobodným podnikaním sú takmer všetky byty postavené štátom. Neziskovky môžu štát dopĺňať v oblastiach, kde zatiaľ zlyháva, do ktorých sa nepúšťa. Napríklad v spomínaných experimentoch s univerzálnym základným príjmom.

Ako sa efektívny altruizmus prejavuje vo vašom osobnom živote?

Stanovil som si desať percent príjmu, ktoré sa snažím darovať, sčasti podľa výsledkov výskumu efektívneho altruizmu. Na Slovensku podporujem projekt Aj ty v IT, to je podpora IT vzdelávania dievčat. Niekoľkokrát som podporil tiež spomínanú výmenu striekačiek, organizáciu Odyseus. V zahraničí dávam zasa na GiveDirectly a tiež na náš pôvodný kenský projekt a jeho absolventov. Vo vidieckom kraji Taita-Taveta sme zaviedli Sote ICT kluby na dvanástich stredných školách, v ktorých sa žiaci učia podnikať cez svoje cvičné firmy. Po škole môžu v miestnom start-upovom stredisku Sote Hub absolventi získať aj mentoring či financovanie. 

Zdroj: etrend.sk - Michal Lehuta

Komentáre

Newsletter

Vložte svoje požadované údaje a vyberte program, z ktorého chcete dostávať novinky a odošlite.

Povinné položky