Rondel zachraňuje ruiny hradu Čabraď už dvanásť rokov

Ruiny hradu Čabraď zachraňuje partia približne dvanástich dobrovoľníkov zo združenia Rondel už dvanásť rokov.

http://s.sme.sk/r-rss/6489546/zvolen.sme.sk/rondel-zachranuje-ruiny-hradu-cabrad-uz-dvanast-rokov.html

ČABRADSKÝ VRBOVOK. Ruiny hradu Čabraď zachraňuje partia približne dvanástich dobrovoľníkov zo združenia Rondel už dvanásť rokov. Prvýkrát však na ňom usporiadali medzinárodnú letnú školu, ktorej sa zúčastnilo pätnásť slovenských aj zahraničných dobrovoľníkov, konkrétne z Česka, Veľkej Británie a Austrálie.

Ich pobyt na hrade v rámci projektu Horúca malta - dedičstvo našich predkov trval desať dní. Stredoškoláci a vysokoškoláci spoznali problematiku záchrany kultúrnej pamiatky, vyskúšali si technológiu murovania vápennou horúcou maltou, opravovali porušené kamenné murivo, vyrobili zbernú nádrž na dažďovú vodu, upravovali chodníky pre turistov a počas daždivých dní robili gotickú vápennú omietku v interiéri druhej vstupnej brány.

Vo voľnom čase
Na Čabradi pôsobia dobrovoľníci prakticky už od roku 1997, keď sa zúčastnili predstihových archeologických výskumov pod vedením archeológa Václava Hanuliaka. Hrad im prirástol k srdcu, od roku 2000 ho postupne obnovujú. „Pracujeme na ňom v rámci voľného času. Každý máme svoje zamestnanie, takže sa tu stretávame zhruba jeden víkend v mesiaci. Začíname na jar, skončíme niekedy v novembri,“ povedal predseda združenia Rondel Albert Loydl.V tomto roku zorganizovali už štyri podobné brigády pre slovenských dobrovoľníkov, aj tie sa však konali len počas víkendov. „Toto bol prvý rozsiahlejší tábor a dúfam, že nie posledný,“ dodal Loydl. Pracovný pobyt dobrovoľníkov usporiadali vďaka občianskemu združeniu Inex Slovakia, finančne naň prispelNadačný fond Telekomu prostredníctvom Nadácie Pontis. Projekt bude ešte pokračovať jednou víkendovou brigádou v auguste. Okrem podpory od rôznych fondov a nadácií financuje združenie svoju činnosť najmä z príspevkov dvoch percent z daní. Peniaze využívajú hlavne na nákup stavebného materiálu.

Pomáha aj obec
Obec Čabradský Vrbovok získala v tomto roku z ministerstva kultúry z programu Obnovme si svoj dom 8-tisíc eur na zastrešenie tretej vstupnej brány, projekt je zameraný na jej odvodnenie. „Je v nej veľký zaklenutý suterén, cez ktorý zateká a hrozí, že sa zrúti,“ ozrejmil Loydl. Objektu pomôže aj odstránenie nánosov sutín na klenbách. Zastrešenie brány bude robiť stavebná firma, obec už vyhlásila na dodávateľa verejnú súťaž. Na historický výskum a zabezpečenie statiky tretej vstupnej brány získala obec dotáciu 6-tisíc eur z programu Obnovme si svoj dom už vlani. Grant vyše 5400 eur dostalo v roku 2008 z Nadácie VÚB aj združenie Rondel. „Za dvanásť rokov sa na zakonzervovaní hradnej architektúry podieľalo asi 240 dobrovoľníkov prevažne zo Slovenska a Česka, ale aj z niektorých ďalších krajín Európy. Podarilo sa nám zachrániť niekoľko klenieb okenných otvorov, opraviť karnery v murive. Roboty je tu stále dosť. Statických porúch je veľa, vytipovali sme si najvážnejšie a tie postupne odstraňujeme.“ Najviac viditeľná je rekonštrukcia druhej vstupnej brány, združenie ju zastrešilo v spolupráci s obcou. Dnes im slúži ako zázemie a poslúžila aj ako nocľaháreň pre medzinárodný letný tábor.

Prím si držia turisti z Holandska
O peniaze z európskych fondov obec zatiaľ nežiadala. „Takáto dotácia je podmienená spolufinancovaním projektu a Čabradský Vrbovok je malá obec, rozpočet má obmedzený. Na pracovné kapacity, ktoré máme, zatiaľ stačia aj menšie projekty. Našou snahou je nezastať a nečakať na veľký balík, ale radšej niečo drobné urobiť každý rok,“ dodal Loydl. Pri práci ich neraz prekvapia turisti, podľa Loydla ich chodí čoraz viac. „Prevažne sú to Holanďania, najmä z neďalekého kempu v Cerove, ale zablúdi sem aj dosť maďarských turistov a tiež českých. Mnohí sú lepšie informovaní ako naši. Žiaľ, u nás málokto vie, kde je hrad Čabraď a aj to, že vôbec existuje.“

V prírodnej rezervácii
Začiatkom 19. storočia nechali majitelia hrad podpáliť. Gotický hrad pri Čabradskom Vrbovku postavili v 13. storočí, prvá písomná zmienka o ňom je z roku 1276. Patrí do skupiny stredoslovenských hradov, ktoré mali chrániť cesty smerujúce k banským mestám. V druhej polovici 16. storočia bol dôležitou protitureckou pevnosťou, Turci sa ho niekoľkokrát márne snažili dobyť. Stavitelia dômyselne situovali hrad na mieste, ktoré riečka Litava obteká z troch strán, vytvárajúc tak unikátny a účinný obranný prvok. Prístup k hradu po úzkom skalnom hrebeni bol ľahko kontrolovateľný. Jeho stredoveké jadro sa skladalo z ústrednej veže chránenej štyrmi baštami a z hradného paláca, ktorý stál nad dobre kontrolovaným zalomeným vstupom do horného nádvoria. V polovici 15. storočia bol hrad krátko aj sídlom Jiskrovych vojsk. V roku 1511 sa stal majetkom ostrihomského arcibiskupa T. Bakócza, ktorý ho dal okolo roku 1520 prestavať. S opevňovacími prácami a s rozširovaním obytných priestorov sa pokračovalo aj v druhej polovici 16. storočia, hlavne na predhradí. Hrad bol v tom čase vo vlastníctve Pálffyovcov, po nich ho dostal do vlastníctva vojenský veliteľ Ján Krušič, pôvodom z Chorvátska. Neskôr ho získal ďalší vojenský veliteľ Kohári. Posledné prestavby v 17. storočí premenili vnútorný hrad na pohodlné panské sídlo. Keď sa v 18. storočí Koháriovci presťahovali do novopostaveného honosného domu vo Svätom Antone, význam hradu rýchlo upadal. Majitelia ho v roku 1812 nechali navyše podpáliť, aby zabránili obsadeniu hradu lúpežnými rytiermi. Hrad sa nachádza v prírodnej rezervácii, ktorá je najvýznamnejšou lokalitou plazov na Slovensku.

Zdroj: regiony.sme.sk - Ľubica Mojžišová

Komentáre

Newsletter

Vložte svoje požadované údaje a vyberte program, z ktorého chcete dostávať novinky a odošlite.

Povinné položky