Slovenské politické strany by navýšili objem peňazí pre rozvojovú pomoc

Prieskum realizovala Nadácia Pontis v spolupráci s agentúrou FOCUS v septembri 2015.

Nadácia Pontis v spolupráci s agentúrou  FOCUS realizovala v súvislosti s nadchádzajúcimi parlamentnými voľbami medzi politickými stranami prieskum o rozvojovej spolupráci. Oslovené boli tie politické strany, ktorých preferencie sa podľa prieskumov agentúry FOCUS pohybovali nad úrovňou 1%. Z oslovených strán sa do prieskumu zapojili OĽaNO, Šanca, Sieť, KDH, Most-Híd,  Nova, SKOK!, SMK, SMER-SD.

Vo volebných programoch nebude chýbať ani rozvojová spolupráca

Väčšina slovenských politických strán okrem strany Šanca plánuje rozvojovú spoluprácu zahrnúť do svojich volebných programov. Agende rozvojovej spolupráce však prikladá vysoký význam len strana KDH, ktorá si zároveň myslí, že by boj s chudobou v rozvojových krajinách mala byť prioritou vlády SR. Ostatné politické strany považujú rozvojovú spoluprácu za stredne až menej dôležitú. Aj preto len KDH a Most-Híd zahrnú do svojich volebných programov rozvojovú spoluprácu vo väčšej miere. Ostatné strany sa jej budú venovať len v rozsahu pár viet resp. odsekov. Za najdôležitejšie považujú politické strany najmä urgentné výzvy vo svete ako je Ukrajina a Sýria. Zároveň však politické strany majú záujem o systematickú a dlhodobú podporu existujúcich programov zameraných na prenos našich skúseností do krajín západného Balkánu a Východného partnerstva, prípadne o projekty zamerané na vzdelávanie, zdravotníctvo, vodu a sanitáciu v menej rozvinutých krajinách, ako sú Keňa, Južný Sudán a Moldavsko.

Napriek pomerne chladným postojom politických strán k súčasnej migračnej kríze, keď máloktorá strana jasne verejne komunikovala podporu pomoci migrantom, väčšina strán deklarovala, že rozvojová spolupráca je morálnou povinnosťou rozvinutejších krajín voči menej rozvinutým. Absolútna väčšina strán si myslí, že Slovensko si môže takúto pomoc dovoliť a vynaložené prostriedky sa nám, ako aj celej EÚ, vrátia. Rovnako väčšina strán je presvedčená, že rozvojová spolupráca je efektívny spôsob, ako môžu rozvinuté krajiny pomôcť chudobným krajinám, a že prispieva k mieru a rovnosti na svete. 

Politické strany by navýšili objem ODA

Slovensko dáva na rozvojovú spoluprácu v súčasnosti  približne 0,08% HNP, čo predstavuje 61 mil. eur ročne. Podľa záväzkov EÚ by sme však mali poskytovať 0,33% HNP, čo by predstavovalo 250 mil. eur ročne. Väčšina strán v prieskume deklarovala, že slovenský príspevok by sa mal postupne zvyšovať, nie však nad rámec 0,33 HNP%. Z prieskumu tiež vyplynulo, že politické strany oveľa viac dôverujú domácim mimovládnym organizáciám, školám a firmám, ktoré realizujú rozvojové projekty v zahraničí ako medzinárodným organizáciám. Paradoxné pritom je, že až 80% financií z našej oficiálnej rozvojovej spolupráce smeruje práve do medzinárodných inštitúcií. 

Aké je povedomie politikov o rozvojovej spolupráci?

Politické strany si myslia, že informácie o rozvojovej spolupráci nie sú dostatočné a musia si ich aktívne a cielene vyhľadávať. Primárnym zdrojom informácií je internet, na druhom mieste tlač. Aj napriek tomu však politici majú prehľad o tom, do ktorých krajín smeruje naša rozvojová pomoc. 

Rozvojová spolupráca Európskej únie a rozvojových krajín sa podľa politických strán najviac orientuje na vzdelávanie a zabezpečenie mieru a bezpečnosti obyvateľov v rozvojových krajinách, prípadne na rozvoj demokracie, ekonomický rast a zlepšovanie zdravia. Tieto oblasti podpory pravdepodobne rezonujú hlavne z dôvodu súčasných aktivít slovenských organizácií v rozvojových krajinách. Naši politici rozvojovú spoluprácu nespájajú s ekológiou či energetikou. Slovensko by sa podľa politických strán malo v rámci rozvojovej spolupráce angažovať predovšetkým v oblastiach, v ktorých už pôsobíme aj dnes, a to v podpore zlepšovania zdravia obyvateľov, vo vzdelávaní, budovaní zdrojov vody a kanalizácie, ako aj v budovaní demokracie a občianskej spoločnosti. Zaujímavosťou je nulová podpora angažovania sa v otázkach zdrojov energií napriek tomu, že Slovensko má záujem hrať významnejšiu úlohu v nastavovaní energetickej politiky v rámci EÚ.

V zhode s vyššie spomínanými názormi sú aj deklarované výzvy rozvojovej spolupráce. Najčastejšie sa uvádza, že budúcnosť rozvojovej spolupráce sa má orientovať na zabezpečenie mieru prostredníctvom podpory rozvoja demokracie a ochrany ľudských práv v rozvojových krajinách. Takáto podpora by v ideálnom prípade mala viesť aj ku znižovaniu migrácie z týchto krajín. Opäť v odpovediach absentovali výzvy na riešenie environmentálnych alebo širších ekonomických otázok. Možno však predpokladať, že podpora demokracie v širšom zmysle zahŕňa aj tieto výzvy. Slovenské politické strany napriek tomu, že podporujú ochranu ľudských práv, nepovažujú otázky rovnosti pohlaví pri rozvojovej pomoci za prioritné.

Cieľom prieskumu bolo zhodnotiť úroveň povedomia rozvojovej spolupráce medzi politickými stranami na Slovensku. Prieskum politických strán realizovala Nadácia Pontis v spolupráci s agentúrou FOCUS pre účely konferencie Rozvoj a demokracia, ktorá sa konala 19. októbra 2015. Konferencia bola spolufinancovaná zo zdrojov oficiálnej rozvojovej pomoci – SlovakAid, Európskej komisie, UNDP a Medzinárodného vyšehradského fondu.

Autor: Simona Gembická

Komentáre

Newsletter

Vložte svoje požadované údaje a vyberte program, z ktorého chcete dostávať novinky a odošlite.

Povinné položky