Deň Stanislava Gurku má 24 hodín a každú jednu hodinu svojho života venuje chlapcom v Dome na pol ceste vo Veľkom Slavkove. Dom slúži mladým mužom, ktorí opustili detské domovy a len ťažko by si našli uplatnenie v živote. Pretože nevyrastali v prirodzenom rodinnom prostredí, často nie sú psychicky a sociálne pripravení viesť normálny a plnohodnotný život. V dome na polceste sa učia aj pracovným návykom a zručnostiam, vďaka ktorým sa budú môcť začleniť do spoločnosti. 

Komu slúži váš dom na polceste?

Dom na polceste je predovšetkým o núdznych ľuďoch, ktorí potrebujú pomoc. Postupom času sa u nás vyprofilovala špecifická skupina mladých mužov v núdzi, ktorí nemajú kde bývať, nemajú kde žiť a nemajú kde naštartovať svoj život.

Prečo sa podobné domovy volajú domy na polceste?

V týchto domoch žijú ľudia, ktorí sa buď vekom alebo životnými situáciami ocitli v bode, keď sú kdesi na pol ceste svojho života. Od tohto miesta, od tohto bodu veľa závisí, ako sa bude vyvíjať ich ďalší život.

Komu poskytujete útočisko vo vašom Dome na polceste vo Veľkom Slavkove?

Začínali sme všetkými skupinami – mladými, starými, bezdomovcami, mužmi, ženami. Postupne sme si uvedomili, že ak má byť naša pomoc efektívna, potrebujeme sa zamerať na konkrétnu cieľovú skupinu. Momentálne sú to núdzni mladí dospelí muži, ktorí nemajú kde byť. Mám však veľkú túžbu, aby sme podobnú prácu začali robiť aj s mladými ženami.

Koľko mladých žije v súčasnosti v dome?

Priamo v dome na polceste vo Veľkom Slavkove máme 25 mladých mužov. Potom máme prenajaté 2 byty v Poprade, kde žijú chalani, ktorí sa osamostatnili. V jednom byte žijú 3 až 4 podľa situácie. Momentálne ich tam máme 8. Cez leto plánujeme prenajať ďalší byt.

Predstav nám bližšie vašich chlapcov. Aké majú záujmy, čím si prešli, v čom potrebujú pomoc?

Tejto práci sa venujeme už od roku 2000. Odchovancom z detských domovov posledných 10 rokov. Hlavný znak, ktorý sa nedá nevšimnúť pri prvom stretnutí je, že sú veľmi emocionálne chudobní. Nevedia sa príliš tešiť, ani byť príliš smutní. Nevedia ani veľmi silno lásku dať a boja sa ju prijať. Toto je ich charakterová črta, ktorú na nich vidíme. Emocionálne sú úplne zamrznutí. Inak sú to v pohode chalani, takí istí ako ostatní. Oproti deťom z normálnych rodín sú úslužnejší. Viac si vedia vážiť predovšetkým práve vzťahy.

Ako vyzerá ich bežný deň?

Ráno o 6.00 hodine začínajú tu v Dome na pol ceste raňajkami a o 6.30 hodine začína práca. Máme stavebnú firmu, ktorá robí komerčné stavby. Na stavbu idú každý deň približne 5 chalani ako bežne do práce. Potom máme prevádzku na výrobu chladiacich boxov, kam idú ráno robiť ďalší chalani. Niektorí pracujú aj na golfovom ihrisku vo Veľkej Lomnici a najnovšie máme poľnohospodársku farmu.

Chlapci sa ráno rozpŕchnu do práce. Tí, ktorí môžu, prídu na obed. Tí, ktorí nemôžu, obedujú v práci. Podvečer sa vracajú domov a majú čas na oddych. Buď ten čas trávime spolu – hráme futbal, volejbal alebo ideme spolu opekať. Taktiež máme komunity, stretnutia, kam môžu ísť. Môžu tiež individuálne tráviť koniec dňa tak, ako chcú.

Čo si chlapci najviac vážia vo vašom dome na polceste?

Najviac si vážia práve vzťahy. Každého berieme ako človeka. Ako sa má každý jeden brať. Je tu dobrá rodinná atmosféra, fungujeme naozaj ako jedna veľká rodina a oni to tak aj vnímajú a vážia si to.

Prečo si sa so svojou manželkou Evkou rozhodol im pomáhať?

Kvôli našej kresťanskej viere. Videli sme to ako úplne prirodzenú súčasť našej viery. Uvedomili sme si, čo je napísané v Biblii, v liste Jakuba. Ak k vám príde človek, ktorý nemá pokrm a odev a vy mu pekne zamávate a poviete radi sme vás spoznali a nechceme mať s vami nič viac, tak klamete samých seba.

Biblia hovorí na mnohých miestach, že máme slúžiť takýmto núdznym ľuďom. Toto je náš motív, prečo to robíme. Je to kdesi v nás, úplne v našom vnútri. Dlhé roky žijeme kresťanskú vieru, asi to ani nie je z nás, ale z tej viery. Ani si už neviem inak predstaviť náš život, ako ten, ktorý žijeme teraz.

Kedy a ako oddychuješ s Evkou?

Odkedy nebývame priamo v dome na pol ceste, tak si v našom dome veľmi oddýchneme. Vďaka Bohu máme veľmi dobre fungujúcu rodinu aj deti. Pri nich prídeme aj na iné myšlienky. Tu sú myšlienky často veľmi depresívne, keď riešime mnohé tie ťažkosti, ktoré majú chalani. Je dobré, že máme trochu zmenu prostredia v našej domácnosti. Taktiež aj v kruhu našich priateľov, to sú tiež prevažne kresťanskí priatelia.

Ako financujete Dom na polceste v Slavkove?

Ťažko (smiech). S troma výkričníkmi (smiech). S odretými ušami. Jednu tretinu máme príspevok vyššieho územného celku na prevádzku nášho rozpočtu. Jednu tretinu prijímame od chalanov, ktorí si platia za poskytnutú sociálnu službu. V práci, kde robia, taktiež zarobia nejaké peniaze. A tretia tretina nášho rozpočtu je poskladaná z grantov a milodarov.

Dlhší čas získavate finančnú podporu aj od Nadačného fondu Telekom pri Nadácii Pontis. Ako vám táto podpora pomohla a čo všetko sa za ňu podarilo zrealizovať?

Je to systematické podpora a je to veľmi vidno. Nie je to podpora našej prevádzky, ale slúži pre náš rozvoj, čo nám strašne pomáha. Často totiž vieme pokryť najzákladnejšie potreby našej organizácie, ale nemáme financie na rozvoj. Nie sme firma, ktorá tvorí zisk. A pri tom rozvoji nám vždy pomohol Nadačný fond Telekom pri Nadácii Pontis. Úplne prvá podpora putovala na rozvoj firmy, ktorá je už teraz zabehnutá a funguje – vyrábajú chladiace boxy pre dodávkové automobily. V tejto firme sú stále zamestnaní chalani, ktorí boli u nás, taktiež tam stále získavajú aj súčasní naši chovanci pracovné skúsenosti.

Potom to bola podpora na rozvoj stavebnej firmy. Kúpili sme mnoho náradia, taktiež lešenie, ktoré používame denno-denne. Neskôr sme od Telekomu dostali financie na rekonštrukciu súčasnej farmy, ktorú prevádzkujeme vo Veľkom Slavkove, aby sme boli sebestační. Vďaka nadačnému fondu máme na farme kravy, od ktorých získavame mlieko a predávame susedom. Aj takýmto spôsobom sa snažíme o to, aby naši chlapci získavali pracovné skúsenosti. Zároveň tak získavame aj financie na pokrytie nákladov.

Odkiaľ berieš na toto všetko energiu?

To súvisí s mojou vierou, je to od pána Boha, ktorý nám dáva stále novú silu napriek všetkému. Naozaj som vďačný všetkým, ktorí nás podporujú a chcel by som im poďakovať. Keby sme túto podporu nedostávali, pravdepodobne by sme už dávno skončili. Máme pár stabilných podporovateľov, ktorí nám dlhodobo pomáhajú. Jedna veľmi dôležitá časť pomoci prichádza zo Švédska od kresťanskej komunity. Poznajú tam našu prácu, robia zbierky a takto nám stabilne pomáhajú. Ďalším naším podporovateľom je firma Norwit Slovakia z Popradu. Potom aj skupina kresťanov na Slovensku. Jedna z najväčších podpôr k nám ide z Nadačnného fondu Telekom pri Nadácii Pontis. A tá okrem financií spočíva aj v silnej morálnej podpore, ktorú od ľudí z Pontisu i Táni Švrčkovej zo Slovak Telekomu dostávame. Pri stretnutiach, rozhovoroch, vzťahoch, za čo nesmierne za všetkých tu v dome na polceste ďakujem.

• O živote v Dome na polceste môžete čítaj aj v blogu
  Chalanov z decáku naučil život viac ako univerzita

• Pre viac informácií alebo ak chcete pomôcť
  Webová stránka Dom na polceste vo Veľkom Slavkove