Zapoj sa do súťaže o najlepšiu esej a vyhraj stáž v OSN v New Yorku

Študuješ na vysokej škole a venuješ sa témam rozvojovej spolupráce? Je tu vynikajúca príležitosť pre teba.

Čo by ste povedali na mesačnú stáž v OSN v New Yorku?

Nadácia Pontis opäť vyhlásila súťaž o najlepšiu esej na tému rozvojovej spolupráce. A tento rok je znova o niečo atraktívnejšia. Víťaz najlepšej eseje pocestuje na mesačnú stáž do OSN v New Yorku. Stačí, ak napíšeš esej na jednu z vyhlásených tém a pošleš nám ju najneskôr do stredy 30. apríla.

Stáž v OSN - vynikajúca príležitosť pre teba

Stáže sú v súčasnosti veľmi cenené. Počas nich môžeš získať praktické zručnosti, ktoré ti neskôr môžu otvoriť bránu k tvojej vysnívanej práci. A nie je nič lepšie, ako mať popri teoretických vedomostiach zo školy aj dobré skúsenosti. Získať stáž v takej medzinárodnej organizácii, akou je OSN, je veľká výzva a málokomu sa podarí ju získať. Práve preto je súťaž o najlepšiu esej skvelou príležitosťou ukázať, čo v tebe je.

Kto sa môže do súťaže zapojiť?

Súťaž je určená pre študentov všetkých slovenských ale aj zahraničných vysokých škôl, ktorí sú občanmi Slovenskej republiky a študujú na bakalárskom, magisterskom alebo inžinierskom stupni štúdia, v dennej alebo externej forme, ktorí študujú v akademickom roku 2013/2014 a plynule ovládajú anglický jazyk písomne aj ústne. 

Čo môžeš vyhrať?

  1. miesto: mesačná stáž na Stálej misii SR pri OSN v New Yorku (USA)
  2. miesto: mesačná stáž na Stálej misii SR pri OSN v Ženeve (Švajčiarsko)
  3. miesto: mesačná stáž na Stálej misii SR pri medzinárodných organizáciách (OSN, OSCE) vo Viedni (Rakúsko)

Navyše ti zaplatíme cestovné náklady, ubytovanie a dostaneš aj vreckové. 

Témy esejí

1. Rok 2015 bude európskym rokom rozvoja. Je to príležitosť oslavovať alebo sa skôr kriticky zamyslieť?

Do roku 2015 sa majú splniť miléniové rozvojové ciele. Mal by sa zavŕšiť zhodnotením dosiahnutých výsledkov a prijatím novej stratégie na nasledujúce desaťročie. Miléniové rozvojové ciele majú nahradiť tzv. Udržateľné rozvojové ciele (SDGs), na ktorých pracuje otvorená medzivládna pracovná skupina (Rio + 20) a pracoval High Level Panel (27 osobností). Nastáva posun v myslení o rozvojových cieľoch. SDGs by mali byť univerzálnejšie, klásť väčší dôraz na ekonomickú a sociálnu rovnosť a zamerané na kvalitu (nejde napríklad iba o univerzálnu školskú dochádzku, ale o to, aby čo najviac detí vedelo po šiestich rokoch v škole čítať, počítať a porozumieť textu). Ideme správnym smerom alebo je najvyšší čas na zmenu rozvojovej architektúry?

2. Kto má zodpovednosť za mier a rozvoj vo svete? Môžu prispieť aj spotrebitelia, firmy alebo EÚ?

V súčasnosti sa čoraz viac dáva dôraz na zapojenie firiem do rozvojovej spolupráce. Existuje však množstvo negatívnych príkladov pôsobenia súkromných spoločností v rozvojových krajinách. V Demokratickej republike Kongo sa nachádza viac ako polovica svetových zásob koltánu, ktorý sa používa na výrobu mobilných telefónov a notebookov. Zisky z predaja týchto minerálov slúžia aj na ozbrojovanie povstaleckých skupín, ktoré vedú boje proti vládnym jednotkám a terorizujú civilné obyvateľstvo. S podobnými, ale menej extrémnymi príkladmi sa stretávame na každom kroku. Napríklad prvá generácia biopalív spôsobuje odlesňovanie, zaberanie pôdy a zvyšovanie cien potravín v rozvojových krajinách. Žiadna politika EÚ by nemala odporovať jej rozvojovým cieľom a stratégiám, ale v praxi tento princíp často zlyháva. Popíšte konkrétny problém a uveďte inovatívny príklad ako môžu spotrebitelia, firmy, rozvojové organizácie a štáty prispieť k zvyšovaniu prosperity a stability vo svete.

3. Ukrajina a Východné partnerstvo. Mŕtvy koncept alebo šanca na reštart?

Rozhodnutie ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča nepodpísať Asociačnú dohodu s EÚ koncom novembra 2013 na samite Východného partnerstva v litovskom Vilniuse zmobilizovalo spoločnosť na Ukrajine a do ulíc vyšli desaťtisíce ľudí. Mnohí nesúhlasia s prehlbovaním ekonomickej spolupráce s Ruskom a strategickej závislosti na východnom susedovi. Protesty za aj proti vláde, provokácie extrémistov a nejasný líder opozície sa miešajú s pro-európskymi aj pro-ruskými náladami. Viktor Janukovyč sa snaží udržať moc vyjednávaním s Európskou úniou, medzinárodnými finančnými inštitúciami a Ruskom, aby odvrátil vážne hospodárske problémy, ktorým čelí Ukrajina. Pod nátlakom politickej opozície a medzinárodného spoločenstva zrušil sériu kontroverzných januárových zákonov, ktoré vážne obmedzujú občianske práva a aktivity opozície. Dokáže ponuka Európskej únie na spoluprácu ovplyvniť smerovanie krajiny alebo bude Slovensko ako priamy sused Ukrajiny sledovať jej ďalšie zbližovanie s Ruskom? Reflektuje program Východného partnerstva EÚ skutočné potreby spolupracujúcich štátov? Napĺňa svoj cieľ byť prostriedkom na zblíženie krajín VP a EÚ alebo je potrebná jeho redefinícia/reparát?  Môže Slovensko pomôcť odovzdavaním svojich skúseností z  demokratizácie z 90tych rokov? 

Ako sa zapojiť do súťaže?

Snažíme sa motivovať slovenských študentov vysokých škôl, aby si naštudovali do hĺbky konkrétnu tému a napísali inovatívnu esej. Tento rok sme sa rozhodli sprísniť pravidlá pre písanie esejí, aby sme ešte viac zvýšili ich kvalitu. Ak chceš uspieť a dostať sa čo najďalej, skús dodržať pravidlá, o ktorých píšeme nižšie.

Eseje v slovenskom jazyku vo formáte *.doc, s použitím písma Times New Roman, veľkosť písma 12, riadkovanie 1,5, okraje 2,5 cm, spolu s vyplneným registračným formuláromčestným prehlásením posielajte elektronicky na adresu: simona.gembicka@nadaciapontis.sk najneskôr do stredy 30. apríla 2014. Do predmetu správy uveďte ESEJISTICKA SUTAZ.

Nezabudni na pár pravidiel

Esej píš podľa platných pravidiel slovenského jazyka v rozsahu 1 200 – 1500 slov.  Literatúra či odkazy sa do tohto počtu nepočítajú. Esej musí rešpektovať formálne a citačné kritériá i zásady odkazovania na primárnu a sekundárnu literatúru. Esej v sebe môže zahŕňať priame citáty s odkazom na zdroj, ktoré musia byť uvedené v úvodzovkách. Každá esej musí obsahovať nasledovné časti: titulok, text eseje, zoznam použitej literatúry. Pozor. Názov eseje nie je totožný s vyhlásenými témami esejistickej súťaže. Vymysli vlastný a originálny názov pre svoju prácu.

Tvoja esej by mala priniesť kritické posúdenie témy a načrtnutého problému z pohľadu viacerých autorov. Nezabudni však doplniť aj svoje vlastné zhodnotenie témy. Každá esej musí obsahovať minimálne 5 rôznych bibliografických odkazov na odbornú literatúru. Text z internetového blogu, Wikipedia.org, Referaty.sk, Yahoo answers, nebudeme považovať za odborný podklad. Odporúčame ti využívať ako zdroje akademické články publikované v periodikách, ktoré sú prístupné cez Google Scholar. Esej by nemala byť len kompilátom dostupných zdrojov na danú tému. Pokús sa k nej pristupovať aktívne, priniesť a navrhnúť vecné riešenia, ktoré by sa dali využiť v praxi. Dôležitou súčasťou eseje by malo byť formulovanie premís, vlastných názorov a vlastného záveru. 

Kto bude hodnotiť tvoju esej?

Hlavní členovia hodnotiacej komisie:

Peter Hulényi, riaditeľ Odboru rozvojovej a humanitárnej spolupráce Ministerstva zahraničných a európskych záležitostí SR

Lucia Lacková, riaditeľka Slovenskej agentúry pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu (SAMRS)

Silvia Miháliková, dekanka Fakulty sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave

Karla Wursterová, riaditeľka Medzinárodného vyšehradského fondu (IVF)

Lenka Surotchak, riaditeľka Nadácie Pontis

Juraj Mesík, Katedra rozvojových štúdií, Prírodovedecká fakulta, Univerzita Palackého v Olomouci

Eseje hodnotí hodnotiaca komisia, ktorú Nadácia Pontis doplní o ďalších členov po prijatí všetkých súťažných esejí podľa tematického zamerania jednotlivých prác. Každú esej hodnotí 5 členov komisie, maximálny počet bodov od jedného člena je 50, dokopy 250 bodov za esej.

Kedy sa dozvieš výsledky?

O výsledkoch súťaže budeme každého prihláseného študenta informovať e-mailom najneskôr 30. mája 2014. Víťazov súťaže, ktorí sa umiestnia na prvých troch miestach, pozveme na slávnostné vyhlasovanie súťaže, ktoré sa uskutoční v júni 2014.

Ďalšie informácie o súťaži nájdeš v Štatúte. V prípade nejasností a otázok prosím kontaktuj Simonu Gembickú na čísle: +421 2 5710 8113+421 2 5710 8113 alebo e-mailom: simona.gembicka@nadaciapontis.sk

Aj pre toto sa oplatí zabojovať

Mária Sedláková, 1. miesto v súťaži o najlepšiu esej v roku 2013

"Počas stáže na Stálej misii SR pri OSN v Ženeve som stretla mnohých zaujímavých ľudí. Boli tam zástupcovia World Pay Organization, Health Organization, UN Women, UN Volunteers atď. Mala som šancu nielen vidieť týchto ľudí ale aj počuť ich, prípadne sa ich pýtať otázky. Samozrejme sa mi vďaka stáže zlepšila aj práca s textom, schopnosti robiť reporty ako sa odo mňa očakávajú, networking a podobne. Zažila som jeden mesiac, ktorý sa nedá popísať a skúsenostne mi veľmi pomohol." 

 

Ivana Uličná, 2. miesto v súťaži o najlepšiu esej v roku 2013

"Uvedomila som si dôležitosť formálneho zastrešenia všetkých nariadení a systému a ako je to prepojené s prácou mimovládok, ktoré pracujú priamo v teréne. Na stáži na Stálej misii SR pri OSCE som videla rozdiel, ktorý je medzi oficiálnymi diskusiami a  diskusiami medzi terénnymi pracovníkmi mimovládnych organizácií. Prepojenie medzi nimi je naozaj veľmi dôležité, pretože si pomáhajú navzájom a musia si vymieňať informácie.  Naozaj platí, že na to, aby mimovládka  mohla niečo urobiť, je dôležité formálne zastrešenie, ktoré sa potom uskutočňuje na štátnej úrovni. Platí to aj opačne – na to, aby mohli niečo urobiť na  štátnej úrovni, potrebujú feedback od mimovládok. Popri teoretických skúsenostiach alebo vedomostiach, ktoré  som získala z univerzity, som konečne mohla vidieť, ako funguje rozvojová spolupráca v skutočnom živote. Uvedomila som si, na čo sa treba sústrediť alebo, že niektoré veci, o ktorých sa síce môžeš učiť, fungujú v reálnom živote inak."  

Diana Hulkóová, 3. miesto v súťaži o najlepšiu esej v roku 2013

"Stáž na Ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí SR bola pre mňa prínosom hlavne z profesijného hľadiska. Obohatila ma o praktické poznatky ako funguje tak veľký úrad na Slovensku a aká je jeho organizácia. Spoznala som tiež mnoho ústretových ľudí z rôznych odborov a mohla s nimi spolupracovať. Okrem iného mi táto stáž otvorila dvere k zahraničným stážam na slovenských zastupiteľských úradoch vo svete. Vďaka tomu môžem momentálne stážovať na Zastupiteľskom úrade SR v Paríži, kde je práca stážistu diametrálne odlišná - akčnejšia, a opäť veľmi obohacujúca. Všetko sú to veľmi príjemné skúsenosti, ktoré sa z knižiek nedajú naučiť, preto som veľmi rada, že toto všetko môžem absolvovať aj vďaka esejistickej súťaži."  

Michal Fiabáne, 1. miesto v súťaži o najlepšiu esej v roku 2012

"Mal som možnosť robiť veci, ku ktorým by som sa inak nedostal, iba ak by som niekedy v budúcnosti robil v diplomacii. Ešte dôležitejšie však bolo vidieť ako zvnútra funguje OSN a zistiť koľko je pravdy na tom, že je to neefektívna organizácia ako sa často hovorí. Bolo veľmi poučné, zistiť ako to celé funguje, ako krajiny medzi sebou dospejú k jednotlivým výsledkom. Pre študenta má súťaž veľký význam a určite by som ju odporučil aj iným. Každý z môjho okruhu známych by chcel absolvovať takúto stáž. Je skvelé, že ju Nadácia Pontis robí a keby sa dalo, určite by som túto možnosť rozšíril, aby ju vyhral nielen jeden študent, ale viacerí."

 

 

Piaty ročník súťaže o najlepšiu esej na tému rozvojovej spolupráce je organizovaná v rámci projektu Nadácie Pontis Globálna univerzita II: Podpora diskurzu rozvojového vzdelávania na vysokých školách, ktorý finančne podporila Slovenská agentúra pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu (SAMRS) z prostriedkov SlovakAid.

 

Komentáre

Newsletter

Vložte svoje požadované údaje a vyberte program, z ktorého chcete dostávať novinky a odošlite.

Povinné položky