28. 06. 2019 Nadácia Pontis

Svadobné dary nemusia byť iba hrnce

Tento článok vyšiel v magazíne Nadácie Pontis filantropia – je to rodinné


Zuzka a Števo sa mali radi a rozhodli sa vziať. Keďže im nič nechýbalo, svadobčanom napísali, aby im nenosili hrnce, obrazy ani zájazdy. Miesto toho ich poprosili o štedrý príspevok pre Dom Nezábudka. Priatelia ich vypočuli a prostredníctvom darcovského portálu dobrakrajina.sk venovali deťom a mladým ľuďom s ťažkým zdravotným znevýhodnením vyše 8-tisíc eur.

Prečo ste sa rozhodli darovať vašu svadbu?
Števo: Zhodli sme sa, že máme všetko a nič viac nám nechýba. Navyše sme mali dve domácnosti a veľa vecí sme rozdávali, aby sme mali už len jednu. Cítili sme, že chceme peniaze „investovať“ niekam, kde to ľudia využijú lepšie.

A prečo ste sa rozhodli práve pre Dom Nezábudka?
Števo: Zuzka spolupracuje s Nadáciou Pontis a s organizáciou Úsmev ako dar a povedala mi, že si môžem vybrať ktorýkoľvek projekt. Tým, že pracujem s telesne znevýhodnenými športovcami, mi Nezábudka bola najbližšia.

Čo na to hovorili vaši svadobní hostia a priatelia?
Zuzka: Jedna časť reakcií bola pozitívna, ľudia hovorili, že je to super, že je to od nás štedré a tak ďalej. Druhá časť reakcií bola od rodiny – súhlasili, že prispejú, ale chceli nám okrem toho ešte niečo aj kúpiť. A my sme im stále opakovali, že nechceme nič iné, niektorým sme to museli povedať veľmi rázne. Keď sme robili popis výzvy na dobrakrajina.sk, tak sme už vedeli, čo musíme zdôrazniť: „Nechceme žiadne zájazdy, ani hrnce, ani nič…“

A ustáli ste to, či vám pár hrncov pribudlo?
Števo: Pár darčekov sme dostali, ale bolo ich minimum. Ľudia nám nedávali nič zbytočné, čo nás potešilo.

Máte nejakú víziu, aké organizácie alebo témy by ste chceli podporovať? Alebo k tomu pristupujete viac intuitívne?
Števo: Nemáme špeciálne vyhradené, komu pomôcť. Veľmi veľa ľudí potrebuje podporu, skôr si tak pocitovo vyberáme, komu pomôžeme teraz a komu nabudúce.
Zuzka: Veľmi obdivujem ľudí, ktorí v podobných organizáciách pracujú. Z toho relatívneho mála peňazí, čo vyzbierajú, dokážu urobiť veľmi veľa. Tým pádom vnímam svoje prostriedky ako veľmi dobre zainvestované, pretože ja by som si za ne kúpila oveľa menej, ako sú schopní z toho spraviť oni. Veľakrát im pomôže aj málo peňazí, čo človeka samo osebe motivuje, lebo vie, že aj málom môže prispieť na niečo hodnotné.

Mali ľudia, ktorí prispeli, nejaké pochybnosti?
Števo: Zažil som na svadbe pár otázok, či je to preverené, či peniaze naozaj idú tam, kam majú. Ak ľudia nemajú dostatok informácií, tak si nie sú istí, či vôbec pomôcť. Je pre nich dôležité, že niekto kontroluje, či peniaze neboli „prejedené“. Je to taký kolobeh dôvery – oni dôverujú mne, ja zase Zuzke a Zuzka dôveruje Pontisu, ktorý preveruje, na čo sa peniaze presne použijú.
Zuzka: Ľudia sú veľmi skeptickí. Ak sa nevenujú charitatívnej činnosti a nikoho takého ani nepoznajú, tak vidia často len príklady toho, že keď je niečo „zadarmo“, napríklad európske fondy, tak sa to rozkradne. Pred pár rokmi sme robili Štedrý predvečer pre pár priateľov, kde sme vyzbierali na podporu organizácie Úsmev ako dar okolo 8-tisíc eur. Aby videli rukolapný výsledok, poslala som im fotky domu, ktorý sa aj vďaka ich podpore podarilo otvoriť.

Ľudia si často myslia, že ak dajú napríklad 10 eur, 2 eurá možno pôjdu detičkám a 8 sa z toho minie na niečo iné. Viem, že 5 % z darov na Dobrej krajine ide na jej prevádzku. Ľudia, ktorí nie sú zvyknutí dávať, si možno povedia, že prečo tak veľa. Ja ale chápem, koľko roboty za tým je. Ak chceme, aby viac ľudí pomáhalo, treba im ukázať pákový efekt – ako sa dá za málo peňazí veľa spraviť. A treba im jasne ukázať, čo sa za tie peniaze kúpilo alebo urobilo.

Ako vnímate firemné prostredie? Posúva sa smerom k zodpovednému podnikaniu? Dávajú firmy časť zisku na podporu občianskych projektov?
Zuzka: Zodpovedné podnikanie je podľa mňa v prvom rade o tom, že sme zodpovední k svojim zamestnancom, k svojim klientom a k podnikateľskému prostrediu ako takému. Ale čo sa týka toho, či sa firmy viacej zapájajú do verejného života a viacej dávajú spoločnosti späť, tak si myslím, že áno, že sa v tom spravil posun, a je to podľa mňa super. A mám pocit, že za tým veľakrát nestoja iba marketingové oddelenia, ale že iniciatíva často prichádza aj zospodu od zamestnancov. Tí sú radi, že pracujú pre zodpovednú firmu a že sa môžu podieľať na niečom, čo má širší dopad. Z tohto pohľadu to dáva firme zmysel aj z podnikateľského hľadiska, lebo je to jeden z faktorov, ktorý pomáha zamestnancov udržať vo firme.

Poďme ešte späť k zbierke. Čakali ste, že sa vyzbiera tak vysoká suma?
Zuzka: Nečakali sme to. Neboli sme si istí, či budú všetci rešpektovať, že nechceme iné darčeky. Vedeli sme, že pokiaľ áno, tak sa 5-6 tisíc vyzbiera, ale nečakali sme, že to bude tak veľa. Sme radi, že sa to podarilo. Naozaj to bol darček, z ktorého máme väčšiu radosť, ako by sme mali z hocičoho iného. Máme dobrý pocit, že sme mohli Nezábudke pomôcť.
Števo: Dúfam, že budete mať čo najviac podobných ľudí, či už narodeninových, svadobných, karových, hocijakých. Čokoľvek môže byť príležitosť pomáhať.


Viac podobných inšpiratívnych príbehov, rozhovorov, ale aj tipov, si môžete prečítať v našom magazíne filantropia – je to rodinné:

online verzia
⇒ na stiahnutie
⇒ EPUB verzia pre niektoré druhy čítačiek

Kto sme

Prepájame firmy, mimovládne organizácie, štátne inštitúcie, komunity a jednotlivcov, aby sme spoločnými silami dosiahli pozitívne zmeny vo vzdelávaní, v zodpovednom podnikaní a v boji proti korupcii a chudobe.


Nadácia Pontis
Zelinárska 2
821 08 Bratislava

tel.: (421 2) 5710 8111


Instagram