Medzinárodná konferencia 10 rokov pod logom SlovakAid

Konferencia sa bude venovať 10-ročnej pomoci Slovenska v rozvojových krajinách.

Rozvojovej spolupráci v Afrike, na západnom Balkáne a v krajinách Východného partnerstva sa bude venovať dvojdňová konferencia Desať rokov pod logom SlovakAid. Medzinárodnú konferenciu, ktorá sa uskutoční 16. a 17. októbra v Bratislave, organizuje Nadácia Pontis s Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, s Fakultou sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského a Fakulty medzinárodných vzťahov Ekonomickej Univerzity v Bratislave. Záštitu nad konferenciou prevzal podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák.

Termín konania Čas konania Miesto konania
16. október 2013 09:00 hod. Kongresová sála Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí, Bratislava
17. október 2013 09:00 hod. Palugyayov palác Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí, Bratislava
Chcem sa zúčastniť

O aktuálnych otázkach rozvojovej spolupráce bude na októbrovej konferencii diskutovať Andris Piebalgs, eurokomisár pre rozvoj. Počas prvého dňa konferencie "10 rokov pod logom SlovakAid", ktorú organizuje Nadácia Pontis v spolupráci s Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, vystúpia aj ďalší zaujímaví zahraniční hostia. Stále je však možné prihlásiť sa s príspevkom a odprezentovať ho druhý deň konferencie.

Dvojdňová konferencia sa uskutoční 16. a 17. októbra v priestoroch Kongresovej sály Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí. Jej cieľom je stimulovať odborný dialóg medzi štátnym, mimovládnym, akademickým, súkromným sektorom a médiami. Odborníci zo Slovenska i zahraničia budú mať priestor na hľadanie inovatívnych myšlienok a nových vízií pre slovenskú rozvojovú agendu, s dôrazom na formulovanie výziev a príležitostí pre predsedníctvo Slovenskej republiky v Rade EÚ v roku 2016. 

Konferenciu budeme vysielať v priamom prenose aj tu

16. OKTÓBER 2013 (Streda)

8:30 Registrácia 

9:00 Slávnostné otvorenie

  • Miroslav Lajčák, podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR
  • Andris Piebalgs, Európsky komisár pre rozvoj

9:30 Slovensko a západný Balkán: Zdieľanie tranzičnej skúsenosti

Západný Balkán je dlhodobou prioritou Slovenska tak v zahraničnej politike, ako aj v rozvojovej spolupráci. Množstvo spoločne implementovaných projektov za uplynulých desať rokov dokazuje, že popri slovenskej diplomacii, si svoje miesto našli aj partnerstvá so slovenskými mimovládnymi organizáciami či podnikateľskými subjektami. Slovak Aid svoju podporu zameralo na budovanie občianskej spoločnosti, integráciu do EÚ a medzinárodných organizácií, budovanie odborných kapacít, čerpanie predvstupových finančných nástrojov na implementáciu reforiem, regionálny rozvoj. Ako hodnotia význam slovenského transformačného a integračného know-how partneri z  Macedónska a Srbska? O ktoré skúsenosti z prístupového procesu či  formovania politík v povstupovej fáze je stále záujem? V čom sú pre krajiny západného Balkánu relevantné?  V čom sa geografická, kultúrna a historická blízkosť Slovenska a západného Balkánu stáva konkurenčnou výhodou Slovenska oproti iných donorom?  A naopak, čo sa naučilo za desať rokov Slovensko?  Ako efektívne využilo svoje zdroje? Aké strategické ciele si kladie na ďalších 10 rokov rozvojovej spolupráce? 

Spíkri:                  

  • Miroslav Lajčák, podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR
  • Vujica Lazović, podpredseda vlády pre ekonomickú politiku a finančný systém a minister pre informačnú spoločnosť a telekomunikácie, Vláda Čiernej hory
  • Jovan Andonovski, štátny tajomník pre európske záležitosti, Sekretariát pre európske záležitosti Úrady vlády Macedónska
  • Sonja Licht, prezidentka Belehradského fondu pre politickú dokonalosť

Moderuje Pavol Demeš z German Marsall Fund of the U.S.

10:30 Coffee break

11:00 Slovensko-africká rozvojová spolupráca: Minulosť a budúcnosť

Slovensko je malá krajina a prostriedky vyčlenené na rozvojovú spoluprácu sú relatívne skromné. Napriek tomu sa na zozname prijímateľských krajín oficiálnej rozvojovej spolupráce SR nachádzajú aj viaceré africké krajiny. V krajinách subsaharskej Afriky dlhodobo úspešne pôsobia slovenské mimovládne organizácie vrátane dvoch univerzít.  Z prostriedkov SlovakAid boli v Keni, Južnom Sudáne i v ďalších krajinách podporené rozvojové projekty zamerané na vzdelávanie, zdravotnú starostlivosť a rozvoj vidieka. V novembri 2012 sa za účasti Ministerstva zahraničných vecí, mimovládnych organizácií a podnikateľských subjektov zo Slovenska ako aj za účasti kenských partnerov uskutočnilo Rozvojové fórum v Nairobi. Výsledky prieskumov verejnej mienky potvrdzujú podporu Slovákov pre zacielenie rozvojovej pomoci na riešenie problémov v Afrike.

V diskusnom paneli sa budeme venovať nasledujúcim témam:
Prečo je pre Slovensko spolupráca s partnermi v Afrike dôležitá?  Ako ovplyvnia kúsenosti z minulosti víziu rozvojovej spolupráce SR v subsaharskej Afrike?
Aký potenciál pre rozvojovú spoluprácu v Afrike majú slovenské vládne, mimovládne a podnikateľské subjekty ?
Aké sú nové trendy v rozvojových krajinách a aké modality rozvojovej spolupráce sú efektívne? Ako vidia potenciál Slovenska eurokomisár pre rozvoj, kenská ministerka zahraničných vecí, štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí a riaditeľ centra rozvoja OECD?

Spíkri:                 

  • Andris Piebalgs, Eurokomisár pre rozvoj
  • Amina Mohamed, ministerka zahraničných vecí a medzinárodného obchodu Kenskej republiky
  • Serge Tomasi, zástupca riaditeľa Rozvojového centra OECD 
  • Peter Burian, štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR

Moderuje Maroš Čaučík z eRko Hnutie kresťanských spoločenstiev detí.

12:30 Tlačová konferencia

  • Miroslav Lajčák, podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR
  • Andris Piebalgs, Európsky komisár pre rozvoj 
  • Nathalia Gherman, podpredsedníčka vlády a ministerka zahraničných vecí a európskej integrácie Moldavskej republiky
  • Vujica Lazović, podpredseda vlády pre ekonomickú politiku a finančný systém a minister pre informačnú spoločnosť a telekomunikácie, Vláda Čiernej hory
  • Jovan Andonovski, štátny tajomník pre európske záležitosti, Sekretariát pre európske záležitosti Úrady vlády Macedónska
  • Amina Mohamed, ministerka zahraničných vecí Kene

13:00  Obed

14:30  Spolupráca s krajinami Východného partnerstva a spoločné hodnoty

Krátko pred novembrovým Vilniuským summitom sa  vládni a mimovládni predstavitelia z krajín Východného partnerstva a Slovenska zamerajú na stručné zhodnotenie prínosov pôsobenia slovenských odborníkov v rámci projektov technickej pomoci v regióne.  V prípade Moldavska sa sústredia na partnerstvo oboch krajín, význam slovenských skúseností predstaviteľov vládneho aj mimovládneho sektora a ich využitie pri posúvaní sa Moldavska v oblasti politickej asociácie a ekonomickej integrácie do EÚ.  V súvislosti s Bieloruskom sa budú venovať aj širšiemu kontextu, v rámci ktorého sú projekty slovenskej ODA realizované. Panelisti adresujú aj otázky širšej koordinácie s miestnymi štátnymi a neštátnymi aktormi, predstaviteľmi medzinárodnej donorskej komunity a tiež využívanie kapacít MZV (o.i. grantový program slovenských ambasád) pre dosiahnutie väčšieho dopadu slovenskej ODA v cieľových krajinách.

Spíkri:               

  • Nathalia Gherman, podpredsedníčka vlády a ministerka zahraničných vecí a európskej integrácie Moldavskej republiky
  • Olga Stuzhinskaya, zakladateľka Kancelárie pre demokratické Bielorusko
  • Ľubomír Rehák, riaditeľ politickej sekcie Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR
  • Alexander Duleba, Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku

Diskusný panel bude moderovať Peter Hulényi z Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.

16:00 Recepcia

Predstavenie knihy pri príležitosti 10. výročia slovenskej asistenčnej pomoci ODA.

Ocenenia ľuďom, ktorý prispeli k rozvoju partnerských krajín ODA SR. 

***

17. OKTÓBER (Štvrtok)

Miesto konania: Kongresová sála, Palugyayov palác, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky

Druhý deň Medzinárodnej konferencie 10 rokov pod logom SlovakAid prinesie zaujímavé diskusie na rozvojové témy. Je určený pre odbornú verejnosť, akademickú obec, aktivistov a novinárov.

9:00 Registrácia a ranná káva

9:30  Otvorenie

  • Vazil Hudák, štátny tajomník Ministerstva financií Slovenskej republiky
  • Peter Burian, štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí
  • Lenka Surotchak, riaditeľka Nadácie Pontis

10:00  Diskusné panely 1 - 3

 

DISKUSNÝ PANEL 1
Západný Balkán a Východné partnerstvo: Je praktická  rozvojová spolupráca najefektívnejšia?

Budeme diskutovať o politikách a nástrojoch, pomocou ktorých krajiny strednej  Európy zdieľajú svoju jedinečnú transformačnú a integračnú skúsenosť, pričom sa sústredí na krajiny západného Balkánu a východnej Európy. Keďže je verejná politika dôležitým nástrojom na prenos skúseností, pokúsime sa nájsť odpovede na to, či slovenská oficiálna rozvojová pomoc venuje tomuto  aspektu dostatočnú pozornosť. Pozrieme sa tak na úlohu občiansko-spoločenských organizácií pri odovzdávaní rozvojovej pomoci a ponúkneme príklad z Poľska. Taktiež budeme analyzovať, či sú krajiny Vyšehradskej skupiny schopné ovplyvniť a usmerniť európsku rozvojovú politiku.

Diskutujú:

  • Balázs Jarábik, Pact/ Central European Policy Institute, Litva/ Slovensko
  • Karla Wursterová, Medzinárodný vyšehradský fond, Slovensko
  • Simon Lightfoot, Univerzita v Leeds, Veľká Británia
  • KatarzynaZalas-Kamińska, Vroclavská univerzita, Poľsko

Diskusiu moderuje Stanislava Benická zo Slovenskej agentúry pre medzinárodnú a rozvojovú spoluprácu.

DISKUSNÝ PANEL 2
Demokracia a Južné susedstvo: Proces tranzície v Tunisku a Egypte

Krajiny Južného susedstva prechádzajú bezprecedentnou politickou a socioekonomickou transformáciou. Slovensko reflektuje tieto procesy nasmerovaním svojej oficiálnej rozvojovej pomoci na podporu a skvalitnenie demokratickej tranzície v regióne. V tomto paneli budeme diskutovať o súčasnom stave prebiehajúcej  tranzície v Egypte a v Tunisku, o úlohe rôznych aktérov pri realizácii zmien, o šanciach pre Slovensko a medzinárodné spoločenstvo pre udržanie procesu demokratizácie.

Diskutujú:

  • Shareef Ghoneim, Egyptské centrum pre podporu mimovládnych organizácií, Egypt
  • Djorde Todorovič, Medzinárodný republikánsky inštitút Tunisko
  • Nicole Rowsell, Národný demokratický inštitút Tunisko

Diskusiu moderuje Tatiana Žilková z Nadácie Pontis.

DISKUSNÝ PANEL 3
Podporné programy EÚ a demokratická asistencia – posun v paradigme?

Za posledné dve desaťročia si Európska únia uvedomila svoj potenciál globálneho hráča so zodpovednosťou za ochranu ľudských práv a za pomoc pri demokracii, mieri, stabilizácii, a teda za prispievanie k celkovému rastu prosperity a rozvoja. Napriek úspešnému rozšíreniu je dosahovanie ďalších pokrokov stále ťažšie a výsledky sú čoraz nekonkrétnejšie. Pokiaľ sa nepodarí táto ambícia globálneho hráča naplniť aj hmatateľnými výsledkami, môže to mať nezvratné dopady. Panel sa pozrie na priority a štruktúru nových nástrojov EÚ ako sú navrhnuté vo Viacročnom finančnom rámci 2014 - 2020 z praktického pohľadu implementátorov aj prijímateľov.

Diskutujú:

  • Andrea Ostheimer, Nadácia Konrad-Adenauer, Belgicko 
  • Sandra Ceciarini, Rada európskych samospráv a regiónov, Francúzsko 
  • Alexander Jovanovski, Európsky politický inštitút, Macedónsko

Diskusiu moderuje Miriam Lexmann z Medzinárodného republikánskeho inštitútu v Belgicku.

12:00 Obed, Salón Diplomat

13:00 – 15:00 Diskusné panely 4 - 6

DISKUSNÝ PANEL 4
Západný Balkán a budúce možnosti pre rozvojovú spoluprácu

Slovenská oficiálna rozvojová spolupráca reflektuje priority slovenskej zahraničnej politiky, pričom zdôrazňuje špecifický prístup, ktorý berie do úvahy regionálne rozdiely západného Balkánu. Technická asistencia súčasným a budúcim kandidátskym krajinám EÚ je prioritou Slovenska v rámci oficiálnej rozvojovej pomoci. Pozrieme sa na úlohu slovenskej oficiálnej rozvojovej pomoci v Srbsku a na to, či nadišiel čas, aby Slovensko svoj záujem od Srbska odklonilo. Budeme tiež diskutovať o budúcich možnostiach pre rozvojú pomoc v regióne Kosovo. Panel sa zameria aj na to, či je slovenská skúsenosť s regionálnou politikou a s komponentom III. Nástroja predvstupovej pomoci relevantná a prenosná pre Albánsko.

Diskutujú:

  • Bashkim Rrahmonaj a Majlinda Belegu, Univerzita Haxhi Zeka Peja, Kosovo
  • Jana Radakovic, Inštitút pre teritoriálny ekonomický rozvoj, Belehrad, SrbskoDorian  Jano, Európske hnutie Albánsko 
  • Dmitry Mariassin, UNDP, Bratislava

 Diskusiu moderuje Andrea Cox z Nadácie Pontis.

DISKUSNÝ PANEL 5
Globálna firemná zodpovednosť: Ako môžu firmy prispieť k rozvoju?

Pretrvávajúce problémy svetovej ekonomiky presunuli pozornosť na súkromný sektor ako čoraz dôležitejší faktor v oblasti rozvojovej spolupráce. V dnešnej dobe má takmer každá firma stratégiu spoločenskej zodpovednosti. Je však potrebná väčšia transparentnosť obchodných operácií v rozvojových krajinách. Zároveň je populárnejší nový druh spoločností, ktoré sa nazývajú sociálne podniky a zahŕňajú sociálny a environmentálny rozmer v samotnom  jadre svojho podnikania. Aj preto sa budeme venovať praktickým nástrojom a politikám, ktoré by mohli v rozvojových krajinách zvýšiť zapojenie súkromného sektora do environmentálne a sociálne prospešných oblastí.

Diskutujú:

  • Allan Bussard, Nadácia Integra
  • Olga  Memedovic, UNIDO, Rakúsko
  • Jochen Steinhilber, Nadácia Friedrich-Eberta, Nemecko 
  • Georg Schoen, Ashoka,

Diskusiu moderuje Jakub Šimek z Nadácie Pontis.

DISKUSNÝ PANEL 6
Globálna univerzita: Akú úlohu hrá vzdelávanie v medzinárodnom rozvoji?

V tomto paneli budeme diskutovať o úlohe vysokého školstva pri zvyšovaní solidarity spoločnosti a aktívneho zapojenia sa do riešenia problémov  rozvoja v krajinách tzv. globálneho Juhu. Globálne (rozvojové) vzdelávanie má za cieľ porozumieť  tomu, ako sa nerovnosti medzi Severom a Juhom týkajú našej spoločnosti a môžu ovplyvniť život každého z nás, ktorí žijeme v relatívne prosperujúcom  prostredí. Univerzity zohrávajú kľúčovú úlohu nielen ako inštitúcie, ktoré prinášajú poznatky o chudobe, porušovaní ľudských práv, rodovej nerovnosti, zhoršovaní životného prostredia a ďalších globálnych problémoch, ale sú aj kľúčovým faktorom pri výchove mladej angažovanej generácie. Iba globálne povedomie spolu s kompetenciami a inšpiráciou pre riešenie rozvojových problémov môžu dosiahnuť potrebné zmeny v rozvíjajúcich sa krajinách.

Diskutujú:

  • Dušan Ondrušek, PDCS, Slovensko 
  • Cezary Kościelniak, Univerzita Adama Mickiewicza, Poznaň, Poľsko  
  • Zuzana Fialová, Platforma MVRO, Slovensko 
  • Juraj  Jančovič, Trnavská univerzita

Diskusiu moderuje Michal Cenker z Nadácie Pontis.

15:00 Prestávka

15:30 Vyhodnotenie diskusných panelov

16.00 Odovzdanie diplomov víťazom esejistickej súťaže

Diplomy za ukončenie stáží na Stálej  misii SR pri OSN v Ženeve, Viedni a na Ministerstve zahraničných a európskych záležitostí Slovenskej republiky odovzdá Peter Hulényi, riaditeľ odboru humanitárnej a rozvojovej pomoci Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky.

 

Miroslav Lajčák, podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR 

Vyštudoval Právnickú fakultu Univerzity Komenského, no študoval aj v Európskom centre pre bezpečnostné štúdia G. Marshalla v Nemecku. Doktorát z medzinárodných vzťahov získal na Moskovskom štátnom inštitúte medzinárodných vzťahov. Kariéru začal na československom ministerstve zahraničných vecí v roku 1988, pôsobil na veľvyslanectve v Moskve a v rokoch 1994-8 bol veľvyslancom v Japonsku. V minulosti sa venoval hlavne téme bývalej Juhoslávie, bol mimoriadnym a splnomocneným veľvyslancom Slovenskej republiky pre Juhosláviu, neskôr aj Srbsko a Čiernu Horu. V roku 2006 bol osobne poverený Javierom Solanom, aby dohliadal na referendum o nezávislosti Čiernej Hory. Pracoval aj ako vysoký predstaviteľ medzinárodného spoločenstva a osobitný predstaviteľ Európskej únie v Bosne a Hercegovine, za čo získal v roku 2007 prestížne ocenenie „Osobnosť roku“ od tamojšieho najväčšieho denníka  „Nezavisne novine“. V roku 2009 udelila Lajčákovi mimovládna organizácia Európske hnutie v Bosne a Hercegovine ocenenie "Európsky priateľ Bosny a Hercegoviny" za jeho prínos k procesu integrácie BaH do Európskej únie. V rokoch 2010 až 2012 pôsobil ako vedúci riaditeľ Európskej služby pre vonkajšiu činnosť pre Európu a Strednú Áziu.

 

Vujica Lazovićpodpredseda vlády Čiernej Hory pre ekonomiku a finančný systém minister pre informatizáciu spoločnosti a telekomunikácií Čiernej Hory

Po skončení štúdia na Fakulte ekonomiky Univerzity v Titograde (dnes Podgorica, Čierna Hora) v r. 1986 sa venoval akademickej činnosti a v dobe od r. 1998 do r. 2000 pôsobil ako prodekan Fakulty ekonomiky, pričom v r. 2001 sa stal dekanom tejto fakulty. Je autorom mnohých odborných článkov, kníh a publikáciív oblasti ekonomiky a obchodných informačných systémov a vypracoval niekoľko štúdií vo Veľkej Británii a v Spojených Štátoch. Okrem výskumu sa aktívne venoval politike a v rokoch 1989 až  1993 zastával sériu verejných funkcií, bol napríklad členom parlamentu Čiernej Hory, členom občianskej rady parlamentu Čiernej Hory a predsedom vlády Čiernej Hory. Podpredsedom pre ekonomiku sa stal v r. 2006 a o tri roky neskôr  aj ministrom pre informatizáciu.

 

Jovan Andovski, štátny tajomník pre európske záležitosti Macedónska

Má celoživotné skúsenosti s macedónskou politikou. V r. 2002 bol poslancom v macedónskom parlamente a v r. 2006 bol po dobu jedného roka viceprezidentom Macedónskeho centrálneho registra. Do r. 2009 slúžil ako vedúci odboru na ministerstve zahraničných vecí, po čom sa stal štátnym tajomníkom. Okrem pôsobenia v politike je Andovski skúseným právnikom a v dobe od r. 2003 do r. 2006 mal súkromnú právnickú prax. Má dva právnické tituly a je absolventom ako na univerzít v Skopje (Macedónsko), tak aj v Krakove (Poľsko). Ako štátny tajomník Sekretariátu vlády pre európske záležitosti prispieva k napĺňaniu poslania Sekretariátu, čím je poskytovanie odbornej podpory a koordinácie činnosti orgánov štátnej správy a ďalších orgánov a inštitúcií v súvislosti s prípravou Macedónskej republiky na členstvo v EÚ”.

 

 

Sonja Lichtprezidentka Belgrade Fund for Political Excellence

Jej úlohou je zabezpečiť, aby sa naplnila primárna úloha Fondu „prispievať k formovaniu a zdokonaľovaniu demokraticky orientovanej politickej elity“ ako aj „lídrov v iných súčastiach spoločnosti (štátnej správe, mimovládnych organizáciách, médiách, kultúre, práve, odboroch a pracoviskách)“. Okrem toho je predsedníčkou výkonnej rady Medzinárodného centra pre demokratickú tranzíciu (International Centre for Democratic Transition), členkou Správnej rady Európskej kultúrnej nadácie a členkou konzultatívnej rady Ženevského centra pre demokratickú kontrolu ozbrojených zložiek a Ženevského centra pre bezpečnostnú politiku.

Od konca 60-tych rokov bola súčasťou juhoslovanského disidentského hnutia. Od roku 1991 do roku 2003 bola prvou výkonnou riaditeľkou a neskôr prezidentkou Fondu pre otvorenú spoločnosť (Sorosej nadácie) v Juhoslávii (neskôr Srbsku). V roku 2007 sa stala členkou novovytvorenej Rady zahraničných vecí Ministerstva zahraničných vecí a taktiež Rady pre európsku integráciu vlády Srbskej republiky. Predtým, ako sa stala politickou aktivistkou, Sonja Licht mala kariéru vo výskume. Vyštudovala sociológiu na Belehradskej univerzite a neskôr získala titul MA v socio-kultúrnej antropológiu. Je autorkou mnohých článkov v domácich a medzinárodných časopisoch, žurnáloch a knihách.

Je laureátka viacerých cien vrátane Ceny za mier Švédskeho sociálneho fóra, Ceny za mier Európskeho klubu kancelárov, Ceny Hirošima od švédskej Nadácie Edit a Ira Morris, Medzinárodnej ceny za ľudské práva Medzinárodnej ligy za ľudské práva, Ceny za ľudské práva Humanitného inštitútu Alberta Schweizera, Ceny za toleranciu Ministerstva pre ľudské a menšinové práva Srbska a Čiernej hory, Medaily Pro Merit Rady Európy, Čestného uznania Asociácie absolventov Inštitútu East-West, Pochodne MDG3, Hviezdy Talianskej Solidarity a Francúzskej čestnej légie.

 

 Andris Pielbags, komisár EÚ pre rozvoj

rokomisárom je od roku 2010. Predtým zastával funkciu eurokomisára pre energiu (od roku 2004). Jeho úspechy vo vytváraní spoločného európskeho rámca pre energetickú politiku a udržateľný rozvoj si v roku 2007 všimol časopis The Economist a menoval ho „Eurokratom roka“. O dva roky neskôr získal Pielbags Diamantové ocenenie od Regionálnej obchodnej komory Katowice v Poľsku za prínos k európskej energetickej politiky pre budúce generácie. V r. 2009 mu bola taktiež udelená 'Cena vizionára energetickej využiteľnosti' Globálneho fóra pre energetickú využiteľnosť.

Pred pôsobením v Európskej komisii bol Pielbags aktívnym lotyšským politikom a diplomatom, ktorý sa zaslúžil o priblíženie Lotyšska k Európskej únii. Pred politickou kariérou bol stredoškolským učiteľom a spolupracoval s lotyšským ministerstvom školstva. Bol členom prvej nezávislej lotyšskej vlády a ako minister školstva sa podieľal na vytvorení lotyšského vzdelávacieho systému. V r. 1994 sa stal ministrom financií a podpredsedom vlády. Od roku 1995 do roku 2003 pôsobil v lotyšskej diplomatickej misii, najskôr ako veľvyslanec pre Estónsko a od roku 1997 ako veľvyslanec pre Európsku úniu. Pred vstupom Lotyšska do Únie v roku 2004 sa Pielbags stal štátnym tajomníkom pre európske záležitosti Ministerstva zahraničných vecí, kde koordinoval lotyšskú pozíciu pred Európskou radou a  Radou Európskej únie. V tomto čase vytvoril aj novú politiku rozvojovej pomoci pre Lotyšsko. V súčasnosti Piebalgs vedie oddelenie Európskej komisie EuropeAid rozvoj a spolupráca, ktoré je zodpovedné za vytváranie európskej rozvojovej politiky a poskytovanie pomoci vo svete. 

 

 Amina C. Mohamed, ministerka zahraničných vecí a medzinárodného obchodu Kenskej republiky

Amina Mohamed je kenská ministerka zahraničných vecí. Počas svojej kariéry pôsobila na rôznych diplomatických a technokratických pozíciách. Vyštudovala na Kenskej právnickej univerzite a má postgraduálny titul v medzinárodných vzťahoch z Oxford University (Veľká Británia). Predtým než sa stala členkou vlády, ju v júli 2011 generálny tajomník Ban Ki-moon menoval za zástupkyňu výkonného riaditeľa Environmentálneho programu OSN (UNEP). Pred pôsobením v UNEP pracovala ako stála tajomníčka a výkonná riaditeľka Ministerstva spravodlivosti, národnej kohézie a ústavných záležitostí Kenskej republiky. Pod jej vedením ministerstvo spravodlivosti implementovalo politické, právne a ústavné reformy, po ktorých nasledovali v r. 2007 voľby. Následne bolo ministerstvo schopné v r. 2010 predložiť novú ústavu. V rokoch 2000 až 2006 bola veľvyslankyňou a stálou predstaviteľkou Kene pri OSN a iných medzinárodných organizáciách, vrátane WTO, v Ženeve (Švajčiarsko). Ako prvú ženu ju v roku 2005 zvolili za predsedníčku Valného zhromaždenia WTO.

Zastávala mnoho pozícií, napríklad ako prezidentka Konferencie OSN o tranzičných zločinoch počas r. 2010-2011, riaditeľka Európy a krajín Britského spoločenstva a riaditeľka pre záležitosti diaspóry počas r. 2006-2007, predsedníčka, koordinátorka a hovorkyňa Africkej skupiny pri WTO počas r. 2002-2005, právna poradkyňa Kene pre rôzne zahraničné misie počas r. 1990-2000 a právna poradkyňa pre Ministerstvo zahraničných vecí počas r. 1986-1990. Bolo jej udelených niekoľko cien a čestných pozícií ako Cavaliere dell’Ordine della Stelle soliarieta italiana, doživotné členstvo v spoločenstve Červeného kríža, členstvo v medzinárodnej poradnej rade Inštitútu pre život a mier (Švédsko), členstvo v Rade pre globálnu agendu pre Arktídu Svetového ekonomického fóra a členstvo v poradnej komisii Právnickej fakulty Strathmore (Keňa).        

 

Serge Tomasi, zástupca riaditeľa Centra rozvojovej spolupráce OECD

Funkciu zástupcu riaditeľa zastáva od roku 2012. Okrem svojej hlavnej zodpovednosti za rozvojovú agendu OECD je poverený zriadením globálneho partnerstva pre efektívnu rozvojovú spoluprácu medzi OECD a UNDP a pracovnej rozvojovej skupiny v rámci G20. Celú svoju kariéru Tomasi zasvätil rozvojovej spolupráci. Pred svojou nomináciou do OECD bol riaditeľom pre globálnu ekonomiku a rozvoj na francúzskom Ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí po tom, ako zastával niekoľko funkcií na ministerstve financií (finančný poradca pre Afriku) a na ministerstve zahraničných vecí (zástupcom riaditeľa rozvojovej politiky a vedúci sekcie ľudského rozvoja). Ako poradca pre spoluprácu a kultúrne záležitosti strávil štyri roky v Senegale a tri roky v New Yorku ako finančný poradca pre Stálu misiu Francúzska pri OSN. Je absolventom Vysokej školy administratívy v Štrasburgu (Francúzsko) a taktiež držiteľom titulu zo súkromného práva Univerzity v Grenoble (Francúzsko) a z ekonomiky a obchodu z Lyonského inštitútu politických vied (Francúzsko).     

 

Peter Burian, štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky

Má celoživotné skúsenosti v oblasti diplomacie i domácej politiky. Po vyštudovaní orientalistiky na Leningradskej štátnej univerzite pracoval od roku 1987 do roku 1989 pre diplomatickú misiu ČSSR v Libanone. Po absolvovaní postgraduálneho štúdia  na Diplomatickej akadémii v Moskve pracoval v rokoch 1992 až 1997 pre Veľvyslanectvo Slovenskej republiky vo Washingtone (USA), kde sa v roku 2008 napokon stal mimoriadnym a splnomocneným veľvyslancom. Medzitým pôsobil na viacerých domácich a zahraničných postoch súvisiacich s medzinárodnou bezpečnosťou a diplomaciou. V roku 1999 bol vedúcim Misie Slovenskej republiky pri NATO a zastúpení pri Západoeurópskej únii v Bruseli. O štyri roky neskôr sa stal veľvyslancom s osobným poslaním pre prípravu členstva Slovenskej republiky v Bezpečnostnej rade OSN, na čo nadviazal postom stáleho predstaviteľa Slovenskej republiky pri OSN v New Yorku. Súčasnú pozíciu štátneho tajomníka zastáva od apríla 2012.

 

Natalia Gherman, podpredsedníčka vlády a ministerskou zahraničných vecí a európskej integrácie Moldavskej republiky

Má dlhoročné skúsenosti z domácej i zahraničnej politiky. Hneď po ukončení Štátnej univerzity Moldavskej republiky v roku 1991 sa stala druhou tajomníčkou oddelenia medzinárodných organizácií na Ministerstve zahraničných vecí Moldavskej republiky. Od roku 1994 do roku 1997 pôsobila ako zástupkyňa predsedu Stáleho zastúpenia Moldavskej republiky pri OSCE. Neskôr získala titul z vojnových štúdií na King’s College Londýnskej univerzity (Veľká Británia). Štyri roky od slúžila ako zástupkyňa vedúceho oddelenia európskej bezpečnosti a politicko-vojenských záležitostí Ministerstva zahraničných vecí a neskôr sa stala zástupkyňou vedúceho Misie Moldavska pri NATO. Od roku 2002 do roku 2006 bola veľvyslankyňou v Rakúsku a stálou veľvyslankyňou pre OSCE. Do roku 2008 pôsobila ako veľvyslankyňa pre Švédsko, Nórsko a Fínsko. Podpredsedníčkou vlády a ministerskou zahraničných vecí a európskej integrácie Moldavskej republiky je od roku 2009.

 

 Olga Stuzhinskaya, zakladateľka Kancelárie pre demokratické Bielorusko 

Stuzhinskaya je zakladateľkou a riaditeľkou bruselského Úradu pre demokratické Bielorusko (Office for democratic Belarus), ktoré sa usiluje o posilnenie vzťahov medzi Bieloruskom a Európskou úniou (EÚ). Prostredníctvom svojich programov, Úrad podporuje európske hodnoty a osvedčené postupy v Bielorusku a podporuje zbližovanie s európskymi normami v prospech občianskej spoločnosti a profesijných skupín.

Stuzhinskaya je členkou Riadiaceho výboru Fóra občianskej spoločnosti vo Východnom partnerstve, ktoré bolo spustené v roku 2009. Európska iniciatíva Východného partnerstva sa zameriava na užšie politické a ekonomické vzťahy s Arménskom, Azerbajdžanom, Bieloruskom, Gruzínskom, Moldavskom a Ukrajinou. Stuzhinskaya je spoluautorkou koncepcie a jedným zo zakladateľov novovzniknutého medzinárodného neziskového združenie - The Eastern Partnership Advancement Centre - ktoré slúži ako centrum pre informácie a koordináciu činností organizácií občianskej spoločnosti, profesijných združení, vládnych agentúr a agentúr EÚ po celom východnom susedstve EÚ.

 

Ľubomír Rehák, generálny riaditeľ Politickej sekcie Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky

Má dlhoročné diplomatické skúsenosti. Po štúdiu na Moskovskom štátnom inštitúte medzinárodných vzťahov bol asistentom veľvyslanca pre Slovenskú republiku v Rusku a neskôr pôsobil na Slovenskom veľvyslanectve v Portugalsku. Počas svojho pôsobenia vo funkcii chargé d‘affaires v Minsku zabezpečoval ako jediný slovenský diplomat aj miestne predsedníctvo Európskej únie. V roku 2011 bol vymenovaný za mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca Slovenskej republiky v Kazachstane a Kirgizsku, kde pôsobil viac ako rok. Od októbra 2012 zastáva funkciu generálneho riaditeľa Politickej sekcie Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky.

 

Kongresová sála Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí, Palugyayov palác, Hlboká cesta 2, Bratislava

                        

 

Newsletter

Vložte svoje požadované údaje a vyberte program, z ktorého chcete dostávať novinky a odošlite.

Povinné položky