04. 03. 2021 Nadácia Pontis

Ak dávate, ste zdravší, šťastnejší a efektívnejší, ukazujú dáta

Ako pozvať ľudí, aby sa zúčastňovali na dobrovoľníckych aktivitách? A prečo by ich vlastne mali zaujímať, keď majú dosť inej práce? Na webinári s názvom Ako vo firme prebudiť spiacich dobrovoľníkov sme sa venovali práve overeným prístupom, ako nadchnúť (aj neaktívnych) zamestnancov pre dobrovoľníctvo.

Odborník na firemnú kultúru Ján Uriga tvrdí: „Dávajte, budete zdraví a šťastní.“ Na našom online stretnutí otvoril tému, prečo je darovanie dobré nielen pre obdarovaného, ale aj pre toho, kto dáva.

Pozrime sa preto spolu na najznámejšie výhody, aké nám prináša konanie dobra.

Keď dávame, žijeme dlhšie

Jedným z najväčších benefitov dávania je, že má pozitívny vplyv na naše zdravie a dlhovekosť. Ján Uriga totiž tvrdí, že keď dávame, žijeme dlhšie. Na webinári prezentoval výsledky štúdie o strese výskumníčky Abioly Keller z americkej Marquette University, ktorá skúmala prežívanie stresu na vzorke 30-tisíc ľudí.

Účastníci štúdie odpovedali na otázku, či prežívali v uplynulom období nízky, stredne silný alebo silný stres. Neskôr sa pozorovala úmrtnosť zapojených. „Ľudia, ktorí zažívali vysoký stres, umierali oproti ostatným s oveľa väčšou pravdepodobnosťou,” povedal Ján Uriga.

Výskum sa však sústredil aj na samotné vnímanie stresu. Ľudia, ktorí odpovedali, že za posledný rok síce zažili veľa stresu, no podľa nich tento stres nemá negatívny vplyv na ich zdravie, umierali minimálne. „Skoro všetci, ktorí boli v tejto vzorke, boli nejakým spôsobom zapojení do dobročinnosti alebo charitatívnych projektov. 95 % vzorky sa venovalo pomoci iným,“ opisuje odborník.

Ján Uriga si teda myslí, že práve toto je odkaz, ktorý často zabúdame zamestnancom hovoriť. „Prečo je dôležité pomáhať? Je to dôležité, lebo môžeš žiť dlhšie.“

Keď dávame, žijeme šťastnejší život

Dávanie však nemá pozitívny vplyv len na naše zdravie, ale sme po ňom aj šťastnejší. „Ľudia, ktorí využili svoje peniaze, aby spravili šťastnejším niekoho iného okrem seba, boli nakoniec šťastnejší,“ tvrdí odborník na firemnú kultúru. Za pravdu mu dáva výskum profesora Michaela Nortona z Harvard Business School.

„Naša štúdia sa zaoberala paradoxom, ktorý už dlho pútal pozornosť mnohých ekonómov – a síce, že nárast vašich príjmov nemá tendenciu odraziť sa na náraste pocitu šťastia,“ povedal Michael Norton pre The Harvard Gazette. Profesor sa vo svojom prieskume pýtal vzorky Američanov na ich príjem, výdavky, na to, koľko míňajú na darčeky pre seba či iných alebo na charitu. Účastníci prieskumu mali tiež opísať svoju mieru šťastia. Výsledky následne ukázali, že ľudia, ktorí darovali viac iným, boli aj sami šťastnejší. Navyše sa ukázalo, že to, koľko účastníci prieskumu minuli na darčeky pre seba, nemalo na mieru šťastia vplyv vôbec.

„Namiesto toho, aby sme snívali o výhre v lotérii a uskutočňovali ďalšie veľké zmeny v živote, náš výskum naznačuje, že ľudia by mohli byť šťastnejší, ak ich vyzveme, aby robili menšie veci a aby ich robili často,“ tvrdí Norton.

Dávanie nám teda poskytuje zdravie aj šťastie, zhrnul Ján Uriga. No to nie je všetko.

Keď dávame, sme výkonnejší

Firmy, ktorých zamestnanci sa viac zapájajú do dobročinných projektov, zisťujú, že ich pracovníci sú aj výkonnejší. „Prepojenie medzi tým, že robíme prácu, ktorá nám dáva možnosť zarobiť a tým, že sme schopní sa podeliť, nám zvyšuje energiu, ktorá nám zase pomáha pracovať,“ vysvetľuje Ján Uriga. Firma, ktorá dáva, má preto podľa neho šancu byť výkonnejšia.

Zdravie, šťastie a efektivita v práci sú – okrem dopadu na obdarovaného – najväčšie výhody dobročinnosti. Ak chcete vo firme podporiť dobrovoľníctvo, oplatí sa ich preto zamestnancom komunikovať. No popri tom všetkom je kľúčové svojich pracovníkov dobre poznať ešte pred tým, než ich zaradíte do škatuľky „málo sa angažuje“.

„Treba dať pozor, lebo ak povieme, že ľudia vo firmách majú nízke percento zapájania sa do dobročinných projektov, neznamená to ešte, že nie sú dobročinní.“ Firmy totiž málokedy robia výskum, čomu sa ľudia venujú mimo práce. Mnohí dobrovoľníčia vo svojom voľnom čase, ale nerobia to cez zamestnávateľa. Pri nastavovaní dobrovoľníckeho programu preto zohľadňujte aj to, v akých oblastiach sa vaši zamestnanci už angažujú a dajte im možnosť tieto oblasti podporiť v rámci programu firemného dobrovoľníctva.

Na záver má Ján Uriga ešte jeden tip. Čo ľuďom pomáha zapojiť sa do dobročinných projektov? Podľa neho je to jednoznačne autenticita deklarovanej firemnej kultúry. Treba si preto položiť jednoduchú otázku: Do akej firemnej kultúry chcete priviesť svoju firmu alebo organizáciu v roku 2021 vy?

Ján UrigaPhDr. Ján Uriga, PhD.

Ján Uriga získal PhD. na Ústave experimentálnej psychológie SAV, kde sa zaoberal výskumom a aplikáciou sociálnej inteligencie a rozhodovacích procesov lídrov. Od 2003 do 2009 pracoval ako HR manažér vo verejnej správe a medzinárodných korporáciách. Od roku 2010 sa venuje konzultačným projektom v oblasti strategického riadenia zmien, zákazníckej skúsenosti, inováciám a firemnej kultúre. Externe vyučuje na Paneurópskej vysokej škole budúcich psychológov aplikáciu behaviorálnych vied do praxe a vedie MBA modul change managementu a inovácií na Viedenskej technickej univerzite. Od roku 2018 viedol PwC Experience Centrum v Prahe, kde vytváral inovácie v oblasti zákazníckej a zamestnaneckej skúsenosti, digitalizácie v regióne CEE. Ako dobrovoľník sa venuje projektu v neziskovom sektore, ktorý je zameraný na podporu hendikepovaných detí a podpornú intervenciu v rodinách.

Kto sme

Prepájame firmy, mimovládne organizácie, štátne inštitúcie, komunity a jednotlivcov, aby sme spoločnými silami dosiahli pozitívne zmeny vo vzdelávaní, v zodpovednom podnikaní a v boji proti korupcii a chudobe. V týchto témach sme aj experti.


Nadácia Pontis
Zelinárska 2
821 08 Bratislava

tel.: (421 2) 5710 8111


Instagram