Aktuálne z ESG legislatívy: Zúženie CSRD a chaos okolo Green Claims nie sú signálom na poľavenie
Európska únia, donedávna vnímaná ako líder v oblasti transparentnosti a zelenej transformácie, dnes citeľne spomaľuje svoje tempo. Ak prejdú aktuálne návrhy Európskeho parlamentu, povinnosť reportovať tzv. nefinančné ukazovatele podľa smernice CSRD si zachová len zlomok pôvodne plánovaných firiem, a to približne desať percent. Čo sa na prvý pohľad javí ako úľava, môže byť strategickou pascou.
CSRD: deväť z desiatich firiem z povinnosti reportovať vypadne
Zmeny prichádzajú v rámci takzvaného Omnibus balíčka, ktorý má zjednodušiť regulácie v oblasti udržateľnosti. Najzásadnejšia zmena sa týka smernice o vykazovaní informácií o udržateľnosti (CSRD). Výbor Európskeho parlamentu pre právne veci (JURI) odhlasoval radikálne zvýšenie limitov pre povinný reporting. Hranica pre povinnosť reportovať sa má posunúť zo súčasných 250 na 1 000 zamestnancov a zároveň sa stanovuje minimálny obrat 450 miliónov eur.
Organizácia Frank Bold analyzovala prvých 100 reportov vytvorených podľa (vtedy platných) ESRS štandardov. Podľa jej zistení zavedenie CSRD a ESRS jednoznačne zlepšilo štruktúru, porovnateľnosť a čitateľnosť reportov o udržateľnosti.
Ak však prejdú návrhy Európskeho parlamentu, povinnosť reportovať podľa CSRD si zachová len približne 10 % z pôvodne plánovaných firiem, čo na Slovensku predstavuje odhadom 20 spoločností. Kým časť podnikateľov si vydýchla, pretože sa im zníži administratívna záťaž, experti upozorňujú, že ide o krok späť, ktorý oslabuje pozíciu Európskej únie ako globálneho lídra v oblasti transparentnosti a udržateľného rozvoja.
„Tento krok je výsledkom rozsiahleho lobingu zo strany priemyslu, no vyvolal vlnu nesúhlasu od investorov a občianskej spoločnosti, ktorí ESG dáta považujú za kľúčové pre hodnotenie rizík a prístupu k financovaniu,“ priblížil David Němeček, Senior Sustainable Finance Expert zo spoločnosti Frank Bold, na webinári ktoré združenie Business Leaders Forum zorganizovalo spolu s platformou Circular Slovakia. Rozhodnutie výboru JURI ešte nie je konečné – o návrhu bude hlasovať plénum Európskeho parlamentu. Následne začnú rokovania s Európskou komisiou a Radou EÚ, ktoré by mali trvať do polovice roka 2026.
ESRS sa zjednodušuje, ale rozhodovanie bude zložitejšie
Spolu so zúžením rozsahu CSRD dochádza aj k masívnemu zjednodušeniu európskych štandardov pre vykazovanie udržateľnosti (ESRS), ktoré presne definujú, o čom majú firmy reportovať. „Počet požadovaných dátových bodov bol znížený o 68 %, pričom mnohé boli úplne odstránené alebo presunuté medzi nezáväzné odporúčania. Menej tabuliek však neznamená menej práce,“ upozornil Němeček. Aj navrhnuté zmeny v ESRS štandardoch ešte podliehajú ďalšiemu schvaľovaniu.
Podľa analýzy Frank Bold si až 73 % firiem v skúmaných 100 reportoch stanovuje dekarbonizačné ciele, len 40 % ich má nastavené pre všetky tri skupiny emisií skleníkových plynov. Menej ako štvrtina ich zosúlaďuje s Parížskou dohodou a iba 15 % zohľadňuje takzvané „locked-in“ emisie – tie, ktoré už nemožno znížiť.
Pozitívnou správou je, že slovenské a české spoločnosti si podľa výskumu nevedú o nič horšie než ich západoeurópske náprotivky. Stále však zaostávajú v prepojení hodnotových reťazcov s procesmi due diligence a v integrovanom prístupe k hodnoteniu rizík.
Čo platí, kým čakáme na Green Claims?
Veľká neistota panuje okolo regulácie environmentálnych tvrdení. Návrh smernice o zelených tvrdeniach (GCD – Green Claims Directive) je momentálne pozastavený. „Dôvodom sú nezhody medzi európskymi inštitúciami a kritika jej zložitosti a administratívnej náročnosti,“ upresnila v diskusii počas webináru Ivana Hekerle, spolumajiteľka a riaditeľka komunikácie CIRA Advisory.
To však neznamená, že táto oblasť už nie je právne regulovaná. „Do slovenskej legislatívy sa aktuálne transponuje Smernica o posilnení postavenia spotrebiteľov v rámci zelenej transformácie (ECGT), ktorá rozširuje zoznam nekalých obchodných praktík. Nedovoľuje používať napríklad slová ako „ekologický“, „zelený“ či „klimaticky neutrálny“, ak firma nevie preukázať, na základe čoho to tvrdí,“ objasnil právnu úpravu Milan Šimkovič, hlavný štátny radca odboru ochrany spotrebiteľa Ministerstva hospodárstva SR. Kým Green Claims by mala priniesť jednotný systém overovania takýchto tvrdení, nová spotrebiteľská smernica, ECGT, stanovuje všeobecný zákaz zavádzajúcich tvrdení.
A čo hovoria členovia BLF a CS? 60 % z opýtaných na webinári si želá pokračovanie v rokovaniach o GCD, pretože prinesie jednotný rámec pre komunikáciu v celej EÚ, 35 % počká na konečné znenie a iba jeden respondent sa obáva, že GCD by spomalila dobrovoľné iniciatívy a komunikáciu firiem.
Ako sa vyhnúť greenwashingu bez legislatívneho návodu
Bez ohľadu na to, ako sa legislatívny proces vyvinie, môžu firmy robiť veľa pre to, aby ich komunikácia bola dôveryhodná. Ivana Hekerle upozorňuje, že základom je podloženosť, transparentnosť a jasnosť. „Každé tvrdenie o udržateľnosti by malo byť opreté o dáta a metodiku, ktorá ho objektívne potvrdzuje. Prázdne frázy ako „eko“, „zelený“ či „udržateľný“ treba vždy konkretizovať a vysvetliť.“
Rovnako dôležité je vnímať produkt v celom jeho životnom cykle – nestačí, že obal je recyklovateľný, ak samotná výroba produkuje vysoké emisie. Transparentná komunikácia, aj keď nie je dokonale pozitívna, buduje väčšiu dôveru než snaha zamaskovať slabiny. A napokon, firmy by si mali zaviesť interné kontrolné mechanizmy, ktoré preveria, či ich tvrdenia spĺňajú základné kritériá pravdivosti.
Ivana Hekerle zhrnula niekoľko konkrétnych krokov, ktoré môže každá firma urobiť už dnes. V prvom rade by mala poznať vlastné ESG dáta a rozumieť im. Nestačí ich zbierať kvôli reportu – treba vedieť, čo skutočne hovoria o dopadoch firmy. Mala by nastaviť interné procesy, ktoré overujú pravdivosť tvrdení predtým, než sa dostanú do komunikácie, a vzdelávať svojich zamestnancov a zamestnankyne – najmä marketérov, PR a obchodníkov – v tom, čo greenwashing znamená a ako mu predchádzať. „Každý, kto hovorí o produktových alebo environmentálnych témach, by mal rozumieť tomu, kde končí entuziazmus a začína zodpovednosť. Najčastejšie totiž k greenwashingu nedochádza zámerne, ale z neznalosti – keď marketing predbehne fakty,“ upozornila Hekerle.
Pomáha tiež spolupracovať s nezávislými odborníkmi, ktorí pomôžu posúdiť environmentálne tvrdenia z vonkajšieho pohľadu. A napokon, firmy by mali aktívne komunikovať nielen úspechy, ale aj limity svojich opatrení – pretože úprimnosť je dnes pre dôveryhodnosť najvyššou hodnotou.
Nová éra ESG: menej povinností, viac zodpovednosti
Zúženie CSRD a chaos okolo Green Claims nie sú signálom na poľavenie. Naopak, signalizujú presun zodpovednosti. Kým regulátor ustupuje od plošných povinností, tlak trhu – od investorov, bánk a informovaných zákazníkov – sa stupňuje. Pre firmy to znamená, že dôveryhodná a dátami podložená ESG stratégia sa zmenila z otázky „compliance“ na otázku prežitia a konkurenčnej výhody.
Zdroj foto: Freepik
