25. 06. 2021 Inklúzia

Odborník na mäkké zručnosti Arnold Kiss: Najväčším problémom je, keď škola izoluje deti od reality

„Keď som učil na základnej škole, na vlastnej koži som zažil, ako citlivo deti reagujú na to, keď sú konfrontované s realitou. Stačí im ukázať niečo, na čo môžu ašpirovať a často sa ujmú témy a hľadajú riešenia,“ tvrdí Arnold Kiss, ktorý je garantom Budúcnosti INAK pre mäkké zručnosti. V rozhovore s ním sa dozviete, ako vnímajú deti problémy vo svojom okolí, čo potrebujú po pandémii aj na čo z toho sa sústredíme my v Budúcnosti INAK.

Čo sú podľa vás zručnosti budúcnosti a ako ich dostať ku každému žiakovi?

Zručnosti budúcnosti sú tak trochu veštenie z gule – o niektorých zručnostiach vieme, že sa nám zídu, o niektorých nie. Nevieme presne predpovedať, aké zamestnania si budú hľadať deti, ktoré teraz nastupujú do materskej školy a o 13 – 18 rokov budú vstupovať na pracovný trh. Ak je však jedna zručnosť, s ktorej rozvojom treba počítať v akomkoľvek prípade, je to sebareflexia a nastavenie vlastného rozvoja. V angličtine na to existujú dva výrazy, self-directed a self-determined learning, teda rozvoj riadený a rozvoj určovaný sebou samým či samou. Popri tom sú zručnosťami budúcnosti samozrejme aj tie, ktorých potrebu vieme predpovedať do blízkej budúcnosti – digitálne zručnosti, podnikateľské zručnosti, komunikačné zručnosti a podobne.

Tá druhá otázka už však má jednoznačnejšiu odpoveď – potrebujeme školstvo a školský systém, ktorého formálne aj neformálne prvky zabezpečujú jednak, že deti dostanú kvalitný spoločný základ a jednak, že deti, ktoré sa rozhodnú ísť nejakou konkrétnou cestou alebo si vyberú konkrétnu kariéru majú možnosť rozvíjať tie zručnosti, ktoré formálny systém nerozvíja. Na to potrebujeme kvalitných pedagógov a vedenie škôl, kvalitné pedagogické fakulty a uistiť sa, aby učitelia a učiteľky sami a samé tie zručnosti nielen mali, ale ich aj vedeli rozvíjať pomocou kvalitných didaktík.

Čo deti potrebujú v dobe po pandémii? Prečo je potrebné dať vo vzdelávaní väčší dôraz na zážitkovosť a lepšie prepojiť neformálne vzdelávanie s formálnym?

Podľa môjho názoru musí byť jednou z priorít naozaj kvalitné zhodnotenie situácie – nakoľko boli ktoré deti počas pandémie poškodené slabým prístupom k škole a vzdelávaniu. Jedna vec je to, koľko hodín vyučovania a koľko tematických celkov premeškali, iné je však, ak sa na to pozrieme z hľadiska potrieb socializácie a trávenia času s rovesníkmi v prostredí, kde sa na deti dohliada. Niektoré deti na tom budú fajn. Niektoré deti však budú potrebovať intenzívne „dohnať“, čo premeškali a to „doháňanie“ si nemôže vyžiadať toľko času, koľko trvala absencia. Potrebujeme vyhodnotiť, čo je z našich kurikúl to najdôležitejšie a podať to deťom formou, ktorá je pre nich najstráviteľnejšia. A to nie je frontálna výučba a bifľovanie, ale práve zážitkovosť a obmieňanie spôsobov výučby.

Ako sa program plánuje vysporiadať s prekážkami a dôsledkami pandémie?

Verzatilitou prístupu, individuálnym zohľadnením potrieb, práve tými stráviteľnejšími formami vzdelávania, ktoré sú umožnené vďaka tomu, akí ľudia vedú program. Títo ľudia majú za svoj prístup u mňa obrovský rešpekt. Ak by som ale mal byť konkrétnejší, ide o kombináciu vyrovnávania sa s pandemickou situáciou prostredníctvom vytvorenia bezpečného prostredia, kde sa deti môžu porozprávať o tom, čo ich trápi, a poradiť si navzájom, ale aj dostať rady od dospelých, ktorí im rozumejú. Ďalej je to uprednostňovanie tých častí kurikula, ktoré im čo najviac umožnia adaptáciu na aktuálnu situáciu.

Čo je to najdôležitejšie, čo sa deti naučia v treťom ročníku programu Budúcnosť INAK?

Voliť si vlastnú cestu vo vzdelávaní a viesť svoj vlastný rozvoj.

Deti budú v treťom ročníku pracovať na vlastnej sociálnej inovácii, ktorá by mala pomôcť riešiť problém v ich okolí či komunite. Ako scitlivovať mladých na potreby ich okolia a prečo je to dôležité?

Keď som učil na základnej škole, na vlastnej koži som zažil, ako citlivo deti reagujú na to, keď sú konfrontované s realitou. Stačí im ukázať niečo, na čo môžu ašpirovať, niečo, čo ich možno začne trápiť, poukazovať na výzvy, ktorým čelí Slovensko, Európa či svet a z mojej skúsenosti sa často ujmú témy a hľadajú riešenia. Najväčším problémom je podľa mňa to, keď škola funguje ako inštitúcia, ktorá deti od reality izoluje, alebo im opisuje skreslený obraz. Preto sa v Budúcnosti INAK kladie dôraz na to, aby deti mali možnosť čo najviac overovať, ako sa veci majú v skutočnosti a vyhodnotiť si, čo by sa s tým dalo robiť.

Kto je Arnold Kiss

Arnold je nadšencom pre slovenské vzdelávanie. Zároveň je trénerom a konzultantom v spoločnosti Maxman Consultants, ktorá sa už 25 rokov venuje téme mäkkých zručností v biznise a pomáha vzdelávacím neziskovým organizáciám dosahovať ich potenciál. Arnold je absolventom programu Teach for Slovakia a odborným garantom Budúcnosti INAK pre oblasť soft skills.

Program Budúcnosť INAK v Nadácii Pontis strategicky rozvíjame vďaka hlavnému partnerovi Nadačnému fondu Telekom.

S Arnoldom Kissom sa rozprávala Miriam Šelepová, projektová manažérka Budúcnosti INAK. Text je súčasťou série rozhovorov s odbornými garantmi programu, pomocou ktorej sa vám snažíme priblížiť, ako s deťmi v Budúcnosti INAK pracujeme, čo sa učia a na aké zručnosti dávame dôraz.

Kto sme

Prepájame firmy, mimovládne organizácie, štátne inštitúcie, komunity a jednotlivcov, aby sme spoločnými silami dosiahli pozitívne zmeny vo vzdelávaní, v zodpovednom podnikaní a v boji proti korupcii a chudobe. V týchto témach sme aj experti.


Nadácia Pontis
Zelinárska 2
821 08 Bratislava

tel.: (421 2) 5710 8111


Instagram