09. 06. 2022 Zodpovedné podnikanie

Deň diverzity bol venovaný inklúzii ľudí prichádzajúcich z Ukrajiny. K podpore rôznorodosti sa prihlásilo ďalších 10 signatárov

Aký dopad má vojna na Ukrajine na náš postoj k utečencom a utečenkyniam? Robíme dosť pre integráciu (nielen) Ukrajincov a Ukrajiniek do našej spoločnosti a na trh práce? Prečo je táto situácia príležitosťou pre Slovensko? Aj týmto otázkam sme sa venovali v panelovej diskusii pri príležitosti Dňa diverzity, ktorý sme 30. mája oslávili na Slovensku už po piaty raz. V tento deň sa zároveň k Charte diverzity pridalo ďalších 10 signatárov – firiem, organizácií a inštitúcií, ktoré sa dobrovoľne zaviazali vytvárať rozmanité a rešpektujúce prostredie pre svojich zamestnancov a zamestnankyne.

Hosťami panelovej diskusie boli:

  • Michaela Pobudová, spoluzakladateľka a riaditeľka organizácie Mareena
  • Martin Macharik, podnikateľ a aktivista
  • Ján Orlovský, riaditeľ Migračného úradu Ministerstva vnútra SR

Situácia na hraniciach je viac ako 3 mesiace od vypuknutia vojny pomerne pokojná. Podľa M. Pobudovej prichádza denne na Slovensko zhruba 3 000 Ukrajincov a Ukrajiniek, krátko po invázii a začiatkom marca sa tento počet pohyboval na úrovni okolo 16 000. V posledných týždňoch sa navyše mnohé rodiny vracajú späť na Ukrajinu. „Situáciu s prílevom utečencov doposiaľ riešili krízoví manažéri, ktorí im zabezpečovali tie najzákladnejšie potreby. Teraz prichádza na rad štát, ktorý by mal povedať, čo ďalej s ľuďmi, ktorí chcú na Slovensku zostať dlhodobo,” povedal J. Orlovský. Integrácia cudzincov podľa jeho slov nikdy nebola dôležitejšia. Pre porovnanie: za takmer 30 rokov samostatnosti prišlo na Slovensko 160 000 cudzincov, ktorí tu reálne žijú. V dôsledku vojny sme len počas 3 mesiacov prijali 75 000 ľudí. Mnohí z nich často nemajú naplnené ani základné potreby.

M. Macharik poskytol v Banskej Štiavnici ubytovanie približne stovke Ukrajincov a Ukrajiniek. V priestoroch Skautského domu vytvoril integračné centrum, kde im rôznymi spôsobmi pomáha pri adaptácii v novom prostredí. „Nemáme s nimi žiadny problém, Ukrajinci sú nám Slovákom veľmi blízki.” Zároveň však vyjadril obavu, ako sa štát v nasledujúcich mesiacoch o utečencov a utečenkyne postará. Mnohým totiž na konci júna vypršia nájomné zmluvy – hotely a penzióny majú rezervované pobyty na leto, preto nie je v ich možnostiach poskytnúť im ubytovanie. Riešením by mohli byť školské internáty.

Slovensku chýbajú funkčné mechanizmy integrácie

„V súčasnosti chýba štátom nastavený integračný program, ktorý by mal dosah na lokálnu úroveň a ponúka metodické pokyny a usmernenia, ako integráciu realizovať,“ uviedla M. Pobudová. Podľa nej nejde len o odídencov z Ukrajiny, ale aj migrantov, ktorí prichádzajú z krajín mimo Európskej únie. Pre nich zabezpečuje z verejných zdrojov služby Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM) so sídlom v Bratislave a Košiciach. Poskytuje však služby len tým, ktorí ich sami aktívne vyhľadajú – ide o sociálne poradenstvo, jazykové kurzy či finančné dotácie na rekvalifikačný kurz. Podľa štatistík je tak prijímateľom takejto pomoci len malá časť z oprávnených ľudí.

„Veľký počet utečencov v tak krátkom čase nám ukázal, že všetky problémy v oblasti integrácie vidíme pod lupou a týkajú sa celého Slovenska,“ povedal J. Orlovský. Verí, že štát využije toto momentum na to, aby nastavil kvalitné integračné služby v dostatočnom množstve, ktoré budú k dispozícii na lokálnej úrovni a s vyčlenenými finančnými zdrojmi.

Utečencov z Ukrajiny vnímame pozitívnejšie ako tých z tretích krajín

Aj napriek tomu, že väčšia časť verejnosti nevníma Ukrajincov a Ukrajinky negatívne, pretože sú nám veľmi podobní, M. Pobudová upozorňuje, že to nemusí znamenať prijatie aj pri iných cudzincoch, napríklad z tretích krajín. Podľa prieskumov je najsilnejším faktorom pri zmene postoja voči inakosti priamy kontakt. „Štát a samosprávy by na to mali myslieť pri nastavovaní svojich politík – vytvárať integračné nástroje tak, aby umožňovali pozitívnu interakciu medzi ľuďmi, ktorí na Slovensko prichádzajú a tými, ktorí tu žijú,“ zdôraznila. Dôležitá je najmä podpora komunít, organizácia kurzov, školení a vytváranie neformálneho priestoru pre stretávanie sa.

Slovensko patrí podľa štatistík ku krajinám s najmenším podielom cudzincov – tvoria 3,07 % našej populácie. Priemer v Európskej únii sa pohybuje na úrovni 8 %. „Musíme sa pripraviť na migračný tlak, ktorý tu bude aj po skončení vojny – v dôsledku klimatickej krízy,“ povedal J. Orlovský a dodal, že je potrebné viac pracovať s dátami a vytvoriť efektívne integračné nástroje.

Odídenci z Ukrajiny môžu byť prínosom pre našu spoločnosť

Ľudia z Ukrajiny nám môžu výrazne pomôcť aj na trhu práce. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny evidovalo vo februári tohto roka takmer 80 000 voľných pracovných miest, z ktorých veľké množstvo je náročné obsadiť domácimi pracovníkmi. V budúcnosti bude tento problém ešte vypuklejší. „Prichádzajú k nám ľudia z Ukrajiny, ktorí sú vysokoškolsky vzdelaní, odborne zdatní, no teraz pracujú v gastre alebo administratívnych službách, kde nevyužívajú svoj potenciál. Mnohí z nich potrebujú len krátkodobú asistenciu, aby mohli robiť prácu, ktorej sa venovali v minulosti – napríklad zabezpečenie jazykovej výučby,“ povedala M. Pobudová.

M. Macharik ale upozornil, že nie všetci ľudia prichádzajúci z Ukrajiny môžu pracovať. Väčšinu z nich tvoria práve matky s deťmi, ktoré na prácu nemajú vytvorené podmienky, pretože je náročné umiestniť ukrajinské deti do materských či základných škôl. V mnohých prípadoch sú navyše traumatizované, a tak musí matka zostať s deťmi doma. Pomôcť v tejto situácii môžu aj zamestnávatelia. „Nájdite im ubytovanie, naučte ich po slovensky a zabezpečte im podporu v oblasti starostlivosti o deti – je to jednoduché, nič viac nepotrebujú,“ povedal. Potrebná je aj možnosť flexibilnej práce, rekvalifikačných kurzov či jazykového vzdelávania. „Vďaka zopár asistenčným krokom môžeme skutočne využiť potenciál ľudí, ktorí sem prichádzajú, z čoho bude v konečnom dôsledku benefitovať aj naša spoločnosť,“ dodala M. Pobudová.

Charta diverzity má už 120 signatárov

Súčasťou podujatia bolo aj prijímanie nových signatárov – 10 firiem, organizácií a inštitúcií sa slávnostným podpisom Charty diverzity dobrovoľne zaviazalo vytvárať pre svojich zamestnancov a zamestnankyne rozmanité a rešpektujúce prostredie. Charta tak má po piatich rokoch svojho fungovania už 120 signatárov z rôznych sektorov aj oblastí podnikania.

K Charte diverzity Slovensko sa pridali:

  • Accace
  • Akčné ženy
  • CGI Slovakia
  • Československá obchodná banka
  • Deutsche Telekom Services Europe Slovakia
  • Faurecia Automotive Slovakia
  • Havi Logistics
  • Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR
  • PASELL Slovakia
  • Slovenské národné divadlo

K podpore rôznorodosti a inklúzie na pracovisku sa dobrovoľne zaviazalo ďalších 10 firiem, organizácií a inštitúcií.

Kto sme

Vytvárame silné a zmysluplné spojenia medzi firemným, občianskym a verejným sektorom v našich troch strategických témach – v sociálnych inováciách, vo filantropii a v zodpovednom podnikaní. V nich si budujeme expertízu, prinášame trendy, presadzujeme dlhodobý dopad a inšpirujeme.


Nadácia Pontis
Zelinárska 2
821 08 Bratislava


tel.: (421 2) 5710 8111


Instagram