23. 05. 2022 Zodpovedné podnikanie

Firmy potrebujú viac žien na najvyšších pozíciách. Pomôcť môže aj rodový audit

Z desiatich ľudí vo vedení firiem sú len dve ženy. Štúdie pritom dokazujú, že vo firmách, kde sú ženy zastúpené v najvyšších funkciách, je rodový balans omnoho väčší a vyšší je aj podiel zastúpenia žien vo vedení celej organizácie. Čo sú hlavné prekážky, ktoré bránia ženám v kariérnom raste? Zohľadňujú firmy pri posudzovaní ich pracovného výkonu aj obdobie menopauzy? Aké sú najčastejšie nedostatky, akých sa dopúšťajú firmy v oblasti rodovej rovnosti? Práve téme Žien vo vedení sa venovalo ďalšie zo vzdelávacích podujatí BLF Štafeta, určené pre členov Business Leaders Forum a ambasádorov Charty diverzity.

Hostkami podujatia boli:

  • Zuzana Letková, partnerka spoločnosti Deloitte na Slovensku
  • Elena Kohútiková, predsedníčka Zboru poradcov premiéra SR
  • Karin Popovičová, stážistka v spoločnosti GSK v Londýne
  • Ľubica Rozborová, expertka na rodovú rovnosť z organizácie RISOTO

Zastúpenie žien vo vedení stúpa pomaly

Spoločnosť Deloitte pravidelne realizuje štúdiu Women in the Boardroom, v rámci ktorej skúma zastúpenie žien vo vedení firiem. V roku 2022 zapojili do jej siedmej edície až 10 500 spoločností z 51 krajín sveta. Z najnovšej štúdie vyplynulo, že globálny priemer zastúpenia žien vo vedení firiem je 20 % – oproti roku 2019 sa tento podiel zvýšil o 2,8 percentuálneho bodu. Podľa Zuzany Letkovej, partnerky spoločnosti Deloitte Slovensko, toto číslo veľa odhaľuje, ale aj veľa skrýva. Sú totiž krajiny, kde majú ženy vo vedení zastúpenie až 40 %. Príkladom je Francúzsko, kde k tomuto stavu výrazne prispeli zavedené kvóty. Naproti tomu sú krajiny, kde ženy nedosahujú ani priemerných 20 % – patria sem napríklad Katar, Saudská Arábia či Južná Kórea. Tu tvorí zastúpenie žien vo vedení firiem zhruba 5 %.

Slovensko v tomto smere ukazuje, že patrí do Európy. Zastúpenie žien vo vedení si dlhodobo udržujeme na úrovni 25 %. „Je to dobrý priemer, stále však máme určité kultúrne a rodinné tradície, ktoré nám často bránia dostať sa do týchto pozícií,“ povedala Z. Letková. Situáciu podľa jej slov zhoršila aj pandémia – boli to práve ženy, ktoré kvôli starostlivosti o deti a domácnosť zostávali doma, čo malo negatívny vplyv na ich kariérny rast.

Menej žien v najvyšších funkciách, menej žien vo vedení

Z. Letková upozornila, že zastúpenie v tzv. boardoch je len prvou časťou cesty. „Musíme sa pozerať aj na pôsobenie žien ako predsedníčok predstavenstiev alebo CEOs spoločností, tie rozdiely sú priepastné.“ Zo štúdie vyplýva, že len 4 % žien v Európe pôsobia ako predsedníčky boardov a 6,7 % ako výkonné riaditeľky. Menej žien v najvyšších funkciách pritom znamená aj menej žien vo vedení. Štúdia totiž odhalila, že vo firmách, kde sú ženy zastúpené ako predsedníčky predstavenstiev, je rodový balans omnoho väčší a vyšší je aj pomer zastúpenia žien vo vedení celej organizácie.

Ženy ťahajú za kratší koniec aj pri dĺžke obdobia, kedy zastávajú najvyššie funkcie. Kým ženy zotrvávajú na pozícii v priemere 4,6 roka, u mužov je to takmer 7 rokov. Ženy sa ale do predsedníctiev dostávajú o niečo skôr – priemerne vo veku 56 rokov, muži o tri roky neskôr. „Ak sa chcete stať ženami vo vedení, musíte si to jasne povedať a ísť si za tým. Pre staršie ženy, ktoré už v týchto pozíciách sú, je najdôležitejšie, aby si vzájomne pomáhali – len tak môžeme zmeniť to, že nás je stále veľmi málo,“ povedala na záver Z. Letková.

E. Kohútiková: Nechcime všetko zvládnuť samy, dajme druhým viac zodpovednosti

Úspešným príkladom ženy vo vedení a zároveň veľkou inšpiráciou môže byť Elena Kohútiková. Počas dlhoročnej kariéry v bankovníctve sa jej podarilo budovať samostatnú slovenskú centrálnu banku a menu, neskôr zaviesť na Slovensku euro. Od roku 2018 je členkou dozornej rady VÚB banky a od apríla 2022 vedie Zbor poradcov predsedu vlády SR Eduarda Hegera.

Jej kariérna aj osobná cesta však nebola jednoduchá. V mladom veku prišla o manžela a na výchovu dvoch malých dcér zostala sama. „Práve ony boli mojou najväčšou motiváciou. To, že máte dve malé deti, ktoré sú na vás odkázané, vás núti ráno vstať a hľadať spôsob, ako ich uživiť a ako im pomôcť rásť,“ povedala. V určitom období jej so starostlivosťou o deti pomáhala mama, skĺbiť 2-3 práce nebolo jednoduché. Najdôležitejšie podľa nej bolo mať presne nastavený režim, aby všetko stihla. „Samozrejme, musela som sa na nejakú dobu určitých vecí vzdať. Napríklad znížiť dobu spánku, ale aj chvíľ, ktoré som mohla venovať sebe alebo svojim záľubám.“

Ženám odporúča, aby sa nebáli povinnosti delegovať, ako v práci, tak aj v domácnosti. „Nechcite všetko zvládnuť samy. Dajte druhým viac zodpovednosti, a vytvorte si tak priestor pre seba. Naučte sa veriť ako svojim kolegom, tak i svojim deťom, že veľa vecí zvládnu aj bez vás.“ Ak chce mať podľa jej slov žena rodinu a zároveň zastávať vyššiu pozíciu, musí narábať s časom veľmi organizovane. „Ako matka samoživiteľka som si nemohla dovoliť laxný prístup k časovému harmonogramu a veciam, ktoré treba urobiť. Aj od ľudí v mojom okolí som očakávala, že si budú vážiť môj čas,“ povedala E. Kohútiková.

Vo svojej praxi sa tiež stretávala s tým, že ženy si na prijímacom pohovore málokedy požiadali o férovú mzdu, pričom muži s tým problém nemali. „Ženy očakávajú, že ich firma ocení neskôr. Nechcú nikoho sklamať, preto rozmýšľajú štýlom, keď uvidíte, že som dobrá, potom mi sami mzdu zvýšite.“ Aj počas svojej kariéry preto podporovala ženy, svoje kolegyne, aby si verili a boli si vedomé svojich schopností a zručností. Aj ona mala v živote chvíle, keď pochybovala sama o sebe, no len do momentu, kým sa pre danú možnosť padlo nerozhodla. „Keď ponuku prijmem, už nemôžem pochybovať. Musím ukázať, že urobím všetko pre to, aby som to zvládla.“

Svoj odkaz pre ženy, ktoré sa túžia profesionálne realizovať, zhrnula E. Kohútiková takto: „Majte sny, ciele a plňte si ich. Pracujte s nasadením, ktoré zodpovedá výške vášho vysnívaného platu. A keď jedného dňa takáto ponuka príde, bude to pre vás absolútne prirodzené.“

Menopauza nemusí byť záťaž, ale príležitosť

Počas pandémie sa začalo viac hovoriť o dôležitosti duševného zdravia – aj o tom, ako môžu mať depresie či úzkosti vplyv na pracovný výkon. Mnohé firmy poskytovali svojim zamestnancom a zamestnankyniam psychologické poradenstvo, linky pomoci alebo zakladali komunitné skupiny. A hoci môžu mať prejavy menopauzy veľmi podobné symptómy a rovnako výrazne ovplyvňujú pracovný výkon zamestnankyne, na Slovensku je táto téma tabu. „Menopauza je veľmi individuálna a unikátna osobná skúsenosť žien vo veku okolo 45 – 55 rokov. V tomto období môžu prechádzať 60 rôznymi symptómami, pričom ich pociťujú v priemere 5 rokov predtým, ako samotná menopauza reálne nastane,“ vysvetlila Karin Popovičová, stážistka v spoločnosti GSK v Londýne, ktorá sa tejto téme venuje.

Podľa najnovších štúdií bude do roku 2025 až bilión žien na pracovnom trhu prechádzať menopauzálnymi symptómami. Zároveň je alarmujúce, že každá štvrtá žena v tomto období uvažuje o odchode z práce. Aj napriek tomu sú podľa K. Popovičovej ženy v menopauze prehliadanou skupinou zamestnankýň. „Tehotným ženám dávame viac voľna, možnosť parkovať bližšie alebo využiť flexibilný čas práce. Prečo toto neumožníme aj ženám, ktoré si prechádzajú obdobím menopauzy?“ Firma by mala podľa jej slov zvážiť, či jej stojí za to stratiť seniornú zamestnankyňu alebo nepomôcť jej dosiahnuť jej maximálny potenciál, pretože nahradiť ju nielenže nebude jednoduché, ale vyžiada si to aj veľké náklady. Alebo sa vyberie lepšou cestou a podporí tak líderku, ktorú aj táto skúsenosť môže v konečnom dôsledku posilniť.

V zahraničí sa téma menopauzy čoraz viac dostáva do povedomia. V spoločnosti GSK v Londýne sa na menopauzu nepozerajú ako na nový trend, ale zamýšľajú sa nad už existujúcimi procesmi z nového uhla, cez okuliare menopauzy“. Na internom komunikačnom kanáli vznikla skupina, v rámci ktorej sa môžu ženy komfortne baviť o tejto téme a zdieľať svoje skúsenosti. Popri D&I alebo Well-being Champions, majú aj tzv. Menopause Champions – kolegyne, ktoré sa téme aktívne venujú, vedia ženu vypočuť a nasmerovať ju. V blízkej budúcnosti plánujú zaviesť tému menopauzy aj do tréningov pre manažérov a manažérky. „Mali by sme si uvedomiť, že neľahké obdobie menopauzy v ženách posilňuje odolnosť a empatiu. Netreba to brať ako záťaž, ale ako príležitosť, z ktorej môže profitovať nielen okolie, ale aj firma,“ uzatvorila K. Popovičová.

Rodový audit pomáha firmám byť inkluzívnym zamestnávateľom

Cieľom spoločnosti RISOTO je pomáhať firmám a organizáciám stať sa rešpektujúcim prostredím, ktoré priťahuje talenty, a to najmä prostredníctvom konzultácií a rodového auditu. Počas svojej praxe identifikovali niekoľko najčastejších nedostatkov na pracoviskách – patria k nim nedostatočné zastúpenie žien na manažérskych pozíciách, nespravodlivá politika odmeňovania, rodový rozdiel v odmeňovaní, neefektívne opatrenia na vyváženie pracovného a súkromného života či sexuálne obťažovanie. Práve auditom sa snažia na tieto problémy upozorniť a pomôcť ich odstrániť. „Náš audit nie je kontrola. Sme tu na to, aby sme firmám pomohli nastaviť procesy a nasmerovali ich na cestu inkluzívneho zamestnávateľa,“ povedala Ľubica Rozborová.

Rodový audit vychádza z medzinárodnej metodiky, je kvalitatívny a participatívny. V RISOTO skúmajú rôzne oblasti, ako sú firemná kultúra, vnútorné procesy, riadenie ľudských zdrojov či externá firemná komunikácia. Súčasťou auditu sú aj pološtruktúrované rozhovory s manažmentom, ako aj zamestnancami a zamestnankyňami na všetkých úrovniach. Podľa Ľ. Rozborovej trvá celý proces 8-10 týždňov a jeho výsledkom je komplexné vyhodnotenie v podobe auditnej správy. „Vyhodnotíme aktuálnu situáciu na pracovisku, oceníme dobrú prax, no zároveň ponúkneme konkrétne a merateľné riešenia na zlepšenie sa v problematických oblastiach.“

Ľ. Rozborová zároveň vyhodnotila, že záujem firiem na Slovensku o rodový audit je veľmi nízky v porovnaní so zahraničím. „Nedáme vám odznak, ktorým sa môžete pochváliť na sociálnych sieťach. Sme tu na to, aby sme vám poradili. Na Slovensku už jednoducho potrebujeme pochopiť, že táto téma nie je iba o externej komunikácii, ale najmä o konkrétnych zmenách vo vnútri firmy.“

Kto sme

Vytvárame silné a zmysluplné spojenia medzi firemným, občianskym a verejným sektorom v našich troch strategických témach – v sociálnych inováciách, vo filantropii a v zodpovednom podnikaní. V nich si budujeme expertízu, prinášame trendy, presadzujeme dlhodobý dopad a inšpirujeme.


Nadácia Pontis
Zelinárska 2
821 08 Bratislava


tel.: (421 2) 5710 8111


Instagram