Fond pre transparentné Slovensko podporil unikátny projekt. Kam idú eurofondy a ako sa zmenili verejné zákazky?
K dátam o využívaní zdrojov z EÚ na portáli Faktúra za eurofondy pribudli prepojenia na verejné obstarávania. Rozšírenie je súčasťou projektu Transparency International Slovensko, ktorý uspel vo výzve Strážcovia verejných obstarávaní 2025.
Fond pre transparentné Slovensko (FpTS) dlhodobo podporuje organizácie a iniciatívy, ktoré kontrolujú vybrané oblasti verejného života a obhajujú verejný záujem. V tomto duchu bola výzva Strážcovia verejných obstarávaní 2025 zameraná na odhaľovanie nedostatkov, navrhovanie systémových zlepšení a zvyšovanie verejného tlaku na efektívne nakladanie s verejnými zdrojmi.
FpTS podporil tri organizácie, ktorých práca priniesla konkrétne výstupy. Patrí k nim projekt Transparency International Slovensko v podobe novej verzie portálu Faktúra za eurofondy a analýzy novelizovaného zákona o verejných obstarávaniach.
Transparentnosť je základom dôvery
Eurofondy sú jedným z najdôležitejších zdrojov verejných investícií na Slovensku — financujú opravy ciest, škôl, nemocníc, podporujú inovácie aj sociálne služby. Portál Faktúra za eurofondy prináša podrobné a prehľadné dáta o tom, ako Slovensko využíva peniaze z EÚ. Novinkou je prepojenie projektov s dátami z verejných obstarávaní. Všetky informácie o prijímateľoch, dodávateľoch a konečných užívateľoch výhod najväčších projektov a verejných obstarávaní financovaných z eurofondov sú tak verejne dostupné na jednom mieste.
„Transparentnosť je základom verejnej kontroly a dôvery v demokraciu. Projekt Faktúra za eurofondy prináša unikátny pohľad na to, kam smerujú verejné zdroje a dáva do rúk novinárom, odborníkom aj verejnosti nástroj, ktorý im umožňuje klásť informované otázky. Teší nás, že vďaka Fondu pre transparentné Slovensko sa tento portál rozšíril o ďalšie dôležité informácie a súvislosti,“ hovorí Michal Kišša, výkonný riaditeľ Nadácie Pontis.
Verejné súťaže prinášajú nižšie úspory
Druhou časťou projektu bola analýza situácie po prijatí novely zákona o verejnom obstarávaní, ktorú v roku 2024 presadil vtedajší minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie a dnešný predseda parlamentu Richard Raši.
„Po vyše roku od účinnosti spornej novely Zákona o verejnom obstarávaní sme sa pozreli na jej dopady. Od štátu aj samospráv sme si vyžiadali stovky zápisníc k súťažiam, ktoré po zvýšení limitov vypadli z režimu zverejňovania či úplne spod obstarávania. Výsledok? Nakupuje sa síce o čosi rýchlejšie, no úspory oproti predpokladaným cenám sa citeľne znížili,” zhodnotili autori analýzy z Transparency International Slovensko (TIS).
Prax tiež ukazuje, že zvýšenie limitu z 10- na 50-tisíc eur znamená, že bežné tovary a služby do tejto výšky už inštitúcie na Slovensku nakupujú podľa ľubovôle na priamo, bez súťaže.
Hlavné zistenia analýzy
- Kým pred novelou pri nákupoch bežných tovarov a služieb verejné orgány šetrili v priemere tretinu predpokladanej hodnoty zákazky, po nej je to už len 12%.
- Skrátili sa lehoty na prihlasovanie ponúk, priemerne z 19 dní na 10.
- Vzrástol aj počet zákaziek, ktoré sú zadávané tesne pod novými zvýšenými limitmi.
- Mierne klesol tiež počet ponúk. Kým pred novelou súťažilo priemerne viac ako 2,9 uchádzačov, po novele už menej ako 2,7.
Nižšia transparentnosť podľa analýzy TIS nespočíva len v tom, že menšie zákazky úplne zmizli spod online kontroly. Dostať sa k nim je náročné aj pri cielenom úsilí. V prípade viacerých štátnych inštitúcií a samospráv nepomohol ani infozákon.
„Ďalším úskalím je nejednotnosť a neúplnosť dát. Keď sme už aj zápisnice zo stoviek súťaží získali, v mnohých chýbali kľúčové údaje pre vyhodnotenie dopadov novely. Každá inštitúcia si zápisnice zjavne zostavuje po svojom a neexistuje ani konsenzus, aké dáta v nich majú byť. Stáva sa, že z nich nie je jasné ani to, či sú uvádzané sumy s DPH alebo bez, prípadne, či je víťaz vôbec platcom dane,” upozorňujú v analýze.
Citeľné zmeny nastali pri nákupoch bežných tovarov a služieb, kde je viditeľné skracovanie času na predkladanie ponúk, slabšie úspory, menej súťaživosti, alebo vyhlasovanie zákaziek tesne pod limitmi na zverejňovanie.
TIS dodáva, že tieto zistenia majú zatiaľ limitovanú výpovednú hodnotu aj vzhľadom na stále relatívne krátky čas od zavedenia nových pravidiel a obmedzenú robustnosť vzorky.
Prečítajte si aj
