15. 04. 2015 Zodpovedné podnikanie

Keď pro bono právna pomoc mení systém

Lepšia aplikácia azylového práva v Nórsku, systémové zmeny v oblasti bezdomovectva na Slovensku. Aký dopad môže mať pro bono?

Začiatkom marca sa vďaka podpore programu Advokáti Pro Bono z Nórskych fondov uskutočnil seminár „Strategická pro bono pomoc a ľudské práva. Advokáti z Nórskej advokátskej komory prezentovali ich šesťročný pro bono projekt zameraný na pomoc neúspešným žiadateľom o azyl v Nórsku.

Strategická pro bono pomoc a ľudské práva

Nórsky projekt odhalil systémové nedostatky v aplikácii národného práva, priniesol zmenu klímy na súdnych konaniach a spôsobil zásadný posun v štatistikách prípadov žiadateľov o azyl. Jeho výsledky otvorili základné otázky o právach žiadateľov o azyl v Nórsku a podnietili analýzu celkového nastavenia systému, ktorej výstupy sa dostali až do parlamentu. Začiatkom marca sme v rámci programu Advokáti Pro Bono zorganizovali odborný seminár pre advokátov, právnikov a študentov práva, na ktorom sa bližšie dozvedeli o skúsenostiach z pro bono spoluprác advokátov a neziskových organizácií v Nórsku a na Slovensku.

Projektu strategickej litigácie Asylum Seekers v prípadoch odmietnutých žiadateľov o azyl v Nórsku sa advokáti venovali v rokoch 2007-2013. V tomto období im prišlo takmer 1800 žiadostí o právnu pomoc a zastupovanie. Okrem oblasti azylového práva sa projekt zameriaval aj na problematiku ľudských práv, dotýkal aj prípadov vyhostenia, migrácie a integrácie cudzincov.

„V Nórsku existuje legislatívny rámec týkajúci sa azylového práva, predstavuje však výrazný spoločenský problém, lebo podlieha politickým vplyvom, ktoré nemajú právny základ. To isté sa deje aj v Európe, kde je táto problematika často politicky rozoberaná, no zabúda sa na právnu stránku veci. Pritom touto témou sa zaoberajú súdy, ktoré určujú všetky štandardy – národné súdy vo vzťahu k dohovorom OSN a medzinárodné inštitúcie zaoberajúce sa ľudskými právami vo vzťahu k ľudským právam ako takým,“ vysvetľuje základný problém v ľudskoprávnej téme advokát Arild Humlen.

Ako vytvoriť funkčnú pracovnú skupinu?

Projektový tím litigačnej skupiny tvorili advokáti, študenti, zástupcovia organizácií zaoberajúcich sa problematikou ľudských práv, predstavitelia rôznych inštitúcií z radov občianskej spoločnosti i odborníci z Právnickej fakulty v Osle. Synergia, ktorá vznikla zapojením širokého spektra ľudí sa ukázala ako kľúčová. Študenti boli tí, ktorým bola zverená úvodná právna analýza množstva prípadov. „Väčšina študentov vydržala v projekte okolo roku, roku a pol a potom si dali prestávku, lebo to bolo príliš náročné. Zároveň však ocenili výbornú príležitosť pre praktické vzdelávanie,“ hovorí Arild Humlen a opisuje stratégiu ich práce, „každý týždeň sme mali stretnutia, kde sme prechádzali všetky prípady spolu so študentmi a rozhodovali o tom, koho vyradíme hneď v prvej fáze projektu a ktorý prípad posunieme ďalej pred Posudkovú komisiu. Museli sme prehodnotiť, ktorý z prípadov bol evidentne zle rozhodnutý na prvom stupni a ktoré prípady je vôbec možno na súde obhájiť a vyhrať. Vyberali sme prípady, kde bol predpoklad, že ich skutková podstata pred súdom obstojí, aby sme sa potom mohli zamerať na právnu stránku veci. Následne sme vypracovali zhrnutie prípadu na základe modelu, ktorý sa používa vo Veľkej Británii a  posunuli ho ďalej príslušnej advokátskej kancelárii.“

Pro bono podpora advokátov v projekte bola veľmi silná. V úvode sa iniciátori litigačnej skupiny dohodli o spolupráci s dvomi veľkými medzinárodnými advokátskymi kanceláriami. Po medializácii projektu v časopise Nórskej advokátskej komory sa v priebehu jedného dňa pridalo ďalších 25 najväčších advokátskych kancelárií z celého Nórska. Advokáti postupne dostávali od pracovnej skupiny litigačnej skupiny prípady a ich zhrnutia. Absolvovali tiež špecializované školenia v azylovom práve a následne zastupovali klientov v súdnom spore. Arild Humlen opisuje zásadný posun, ktorý spolupráca priniesla: „Bolo veľmi zaujímavé sledovať reakciu sudcov na túto zmenu počas úplne prvých prípadov. Zdalo sa, že reagujú inak ako dovtedy, pozornejšie počúvajú a aj sa inak správajú. A potom sa výsledky týchto konaní začali postupne meniť. Zapojili sa výborní, skúsení advokáti, ktorí mali skutočne dobré právnické zázemie a prípad výrečne odprezentovali. Sudcovia začali prípady viac študovať a zrazu sa z týchto predtým jednoznačných prípadov, stali sledované a zaujímavé právne spory. Toto celkom zmenilo názor súdov na právnu oblasť týkajúcu sa problematiky udeľovania azylu.“

Hodiny práce

Litigačná skupina prešla spolu 1755 prípadov, čo predstavuje približne 67 000 strán textov dokumentácie a z týchto jej členovia vybrali 75 strategických prípadov jednotlivcov i rodín na súdne preskúmanie. Pomer vyhratých sporov je okolo 65%, pričom niekoľko sporov stále prebieha.

Projekt Asylum Seekers zaznamenal veľkú pozornosť médií. Arild Humlen oceňuje najmä reálny systémový presah projektu: „Ukázalo sa, že v procese udeľovania azylu sa často neaplikujú správne právne predpisy a národné právo často nereflektuje medzinárodné povinnosti ustanovené dohovormi.

Právna pro bono prax v Nórsku

“V Nórsku funguje pod advokátskou komorou už 10 rokov projekt Street Lawyers, do ktorého sa zapája vyše 60 advokátov. Jeden večer do týždňa chodia za bezdomovcami, sprevádzajú ich ich prípadom a privedú ich za sociálnym pracovníkom. Ďalším pro bono projektom je Lawyer´s Watch, v rámci ktorého chodia advokáti raz týždenne na ohlásené verejné miesto a ktokoľvek z verejnosti s nimi môže bezplatne konzultovať svoj prípad,” spomína ďalej Arild Humlen.

Program Advokáti Pro Bono na Slovensku

Na Slovensku sa prostredníctvom programu Advokáti Pro Bono v Nadácii Pontis podarilo odborne pomôcť už viac ako 65 neziskovým organizáciám. V minulom roku poskytlo bezplatne právne konzultácie, inštitucionálnu a systémovú právnu pomoc, odborné tréningy pre pracovníkov neziskových organizácií, či právnu pomoc ich klientom viac ako tridsať advokátov. V rámci programu tiež prebieha partnerstvo s Právnickou fakultou Univerzity Komenského na rozvoji klinického vzdelávania študentov práva na predmete Klinika neziskového sektora, kde pracujú v tímoch aj pod supervíziou advokátov. 

Na marcovom seminári vystúpili aj advokáti Peter Hodál z White&Case, Martin Provazník z bnt attorneys-at-law a právnička Alexandra Vicová, ktorí sa spolu s ďalšími právnikmi a v spolupráci s neziskovými organizáciami bezplatne venujú systémovému riešeniu problematiky bezdomovectva na Slovensku. Viac sa o ich práci v pracovnej skupine fungujúcej pod programom Advokáti Pro Bono môžete dočítať tu.

Ak sa chcete zapojiť do programu Advokáti Pro Bono ako advokátska kancelária alebo samostatne pôsobiaci advokáti, alebo hľadáte právnu pomoc ako nezisková organizácia, obráťte sa na programovú koordinátorku Nadácie Pontis Luciu Borovskú na lucia.borovska@nadaciapontis.sk.


Program Advokáti Pro Bono bol podporený v rámci projektu Hlavy pomáhajú: zapájanie ľudí z firemného sektora do riešenia spoločenských problémov, z Fondu pre mimovládne organizácie, sumou 45 399,96 eur. Tento Fond je financovaný z Finančného mechanizmu EHP 2009-2014 a jeho správcom je Nadácia otvorenej spoločnosti – Open Society Foundation. Cieľom projektu je Posilnenie kapacít MVO a zlepšenie podmienok na fungovanie občianskej spoločnosti.

 

              

Kto sme

Vytvárame silné a zmysluplné spojenia medzi firemným, občianskym a verejným sektorom v našich troch strategických témach – v sociálnych inováciách, vo filantropii a v zodpovednom podnikaní. V nich si budujeme expertízu, prinášame trendy, presadzujeme dlhodobý dopad a inšpirujeme.