22. 02. 2012 Nadácia Pontis

Medzi zásady HP patria princípy zodpovedného podnikania

S generálnym riaditeľom Hewlett-Packard Slovakia, s. r. o., Martinom Kubalom sa rozprával publicista Jozef Šucha.

Spoločnosť Hewlett-Packard Slovakia (HP) patrí k najvýznamnejším na Slovensku. Ako by ste ju charakterizovali?
Spoločnosť HP je z celkového pohľadu najväčšia technologická firma na svete s viac ako 330-tisíc zamestnancami. Na Slovensku sme lídrom na trhu s informačnými technológiami nielen v obrate, ale patríme k popredným firmám aj v počte zamestnancov. Za posledného dva a pol roka sa nám podarilo takmer strojnásobiť počet zamestnancov na súčasných okolo dvetisíc zamestnancov. HP neustále vytvára nové príležitosti na to, aby technológie mali zmysluplný prínos pre jednotlivcov, firmy, štátnu správu a celú spoločnosť. Portfólio najväčšej technologickej firmy sveta zahŕňa tlačové riešenia, osobnú výpočtovú techniku, softvér, služby a IT infraštruktúru. Konvergenciou cloudu a konektivity vytvára HP perfektne previazané, bezpečné a kontextovo vysoko senzitívne prostredie pre dokonale prepojený svet.

Odkedy pôsobí HP na Slovensku?
Na Slovensku sme ako reprezentačné zastúpenie prítomní od roku 1967. Začínali sme hlavne s dovozom zdravotníckej techniky a analytických prístrojov. Zákaznícka báza sa zväčšovala a v roku 1991 sme vytvorili HP Československo, s. r. o. Vtedy som aj ja nastúpil do firmy. Mal som na starosť predaj výpočtovej techniky na Slovensku. V tom období sme prevzali aj servisné oddelenie Data Systému. V roku 1993 sme mali v HP Slovensko 27 zamestnancov. V súčasnosti sa už zdravotníckymi ani meracími prístrojmi nezaoberáme, dominantne sa venujeme výpočtovej technike – osobným počítačom, notebookom, tlačiarenským zariadeniam a najväčšiu časť predstavujú zariadenia pre podniky a verejnú správu – služby, technologické poradenstvo a budovanie dátových centier pomocou „veľkej“ dátacentrovej ITK techniky.

Aké sú perspektívy firmy?
Pomocou inovácií dramaticky zvyšovať efektívnosť používateľov IT. Popri uvádzaní nesmierne atraktívnych osobných zariadení prioritnú pozornosť venujeme softvérovým riešeniam, bezpečnosti dát a práci s obrovským množstvom dát, často vo veľmi neštruktúrovaných formátoch. Tieto aktivity chápeme ako prípravu na budúcnosť, v ktorej nás, podľa môjho názoru, čaká manažovanie a efektívne využívanie obrovského množstva dát. Ako najväčšia firma na svete v odbore osobných počítačov, a takisto ako číslo jeden v oblasti tlačiarenských zariadení, máme jasný záväzok a cieľ do budúcnosti – ďalej budovať a rozvíjať tieto oblasti. Na Slovensku kladieme dôraz aj na ďalší rozvoj bestshoringových centier pre obsluhu zákazníkov, ktorí sú obsluhovaní priamo zo Slovenska, a nie z klasických vzdialených destinácií. Pre tieto činnosti má Bratislava veľmi výhodnú polohu, ale nevylučujem ich rozvoj aj mimo Bratislavy. Ide o centrá, ktoré fungujú nielen na systéme „cez telefón“, ale zákazník sa môže prísť poradiť aj osobne. V dennom priemere zaznamenávame tri návštevy zákazníkov. Robíme aj výjazdy pracovníkov centier k zákazníkom, najmä tam, kde sme prebrali starostlivosť o celé IT prostredie. Do portfólia služieb patria aj transformačné služby na generačne nové systémy, ktoré predstavujú napríklad moderné cloudové architektúry. S realizáciou idey budovania týchto centier sme začali v roku 2004, keď sme v Bratislave otvorili centrum na podporu vlastných datacentier HP. Začali sme realizovať program celosvetovej konsolidácie dátových centier, keď Bratislava mala na starosti práve vzdialenú obsluhu týchto centier. K tejto prvej skupine neskôr pribudli externí zákazníci a aplikačné centrum. Ostatným prírastkom je prepredajná skupina expertov, ktorá sa venuje dizajnu práve cloudových architektúr exkluzívne pre celú Európu. Unikátnosť našich centier sem láka aj pracovníkov zo zahraničia. Práca v nich je taká zaujímavá, že sa nám hlásia napríklad Egypťania, Bielorusi, Ukrajinci, Bulhari, Holanďania, Juhoafričania a pracovníci iných národností.

Medzi zásady spoločnosti HP patria princípy zodpovedného podnikania. Čo všetko vyjadruje tento pojem?
Znamená to podnikanie s prízvukom na udržateľnosť rozvoja a vôbec na prispievanie komunite. Myslím si, že u nás sme sa posunuli od akejsi sentimentálnej úlohy, ktorú si mnohé firmy plnia zväčša z povinnosti. Zvlášť v časoch krízy, či už finančnej alebo akejkoľvek inej, je zodpovednosť podnikania dôležitá. Veď prvotné príčiny súčasnej krízy sú v nezodpovednom správaní sa bánk alebo celých štátov, a cesta von z tejto situácie by mala ísť ’63ez dôrazne zodpovedné správanie. HP sa celosvetovo dlhodobo venuje oblasti zodpovedného podnikania, s ktorou sa spája aj filantropia. Je známe, že páni Bill Hewlett a Dave Packard, ktorí firmu v roku 1939 založili, v prvom kvartáli svojho podnikania venovali na filantropiu 5 dolárov z prvého zárobku, ktorý bol 40 dolárov. Je to prejav zodpovednosti k spoločnosti, svojim zamestnancom, životnému prostrediu. Tomuto prístupu je firma verná dodnes. Princípmi zodpovedného podnikania sa HP riadi aj na Slovensku. Spoločnosť Hewlett-Packard Slovakia od roku 1993 podporuje organizáciu Junior Achievement Slovensko, ktorá sa zameriava na poskytovanie podnikateľského vzdelania mladým ľuďom na Slovensku. Spolupracuje s ňou pri viacerých lokálnych i celosvetových projektoch, napr. pri Globálnom etickom programe, Innovation Camp, HP Social Innovation Relay. Spoločnosť celosvetovo implementuje aj vlastnú iniciatívu Social Impact, ktorej pomocou podporuje rôzne projekty neziskových organizácií nielen finančne, ale aj dobrovoľníckou prácou svojich zamestnancov. Pracovníci HP Slovakia sa v priebehu viacerých rokov aktívne zapojili do viacerých programov firemného dobrovoľníctva, napr. Hlavy pomáhajú, Naše mesto, Dobrá krajina; obnovovali banskoštiavnickú Kalváriu, Lietavský hrad a bez nároku na odmenu pomáhali na mnohých ďalších miestach Slovenska. Programy v rámci Social Impact slovenskej pobočky HP patria svojím štruktúrovaným prístupom a nasadením k lídrom v oblasti zodpovedného podnikania v rámci skupiny HP CEE (stredná a východná Európa). Snažíme sa prispievať aj k výchove ľudí, a funguje to. Naše vzdelávacie programy – väčšinou ide o programy s celosvetovou pôsobnosťou – sa nám darí dostávať aj do školských osnov. Takéto aktivity sú pre štát potrebné a jeho podpora nám potvrdzuje, že sme na správnej ceste. Momentálne sa venujeme aj novým témam ako aging – práca s ľuďmi vyššieho veku. To nie je len zvýšená starostlivosť o týchto ľudí, ide aj o to, aby sme mali produkty a služby, ktoré sú vyladené pre túto generáciu. Faktom je, že aj naši zákazníci starnú, a preto aj my potrebujeme, aby sme popri mladých 20 – 30-ročných obchodných zástupcoch mali aj ľudí, ktorí vedia komunikovať a rozumejú si aj zo zákazníkmi vo vyššom veku. Tieto prvky by sme mali dostať do normálneho života. Firmy hľadajú talenty, usilujú sa im vytvoriť podmienky a ponúknuť tréningy, aby zvládli prechod zo školského do pracovného života, ale zabúdajú na starších, ktorí majú mnoho cenných skúseností. Vytvorenie adekvátnych miest a pozícií, kde sa dajú zužitkovať skúsenosti starších, môžu firmu len obohatiť a priniesť jej pozitívne výsledky.

Ústretový prístup k staršej generácii je najmä v tomto roku, ktorý bol vyhlásený za rok aktívneho starnutia, aktuálna téma. Môže v tom okrem podnikateľov niečo urobiť aj štát?
Nemyslím si, že to treba meniť nasilu, ale treba si uvedomiť, že sú tu ľudia aj mladší aj starší a práve so zmenou vekovej štruktúry obyvateľstva bude čoraz viac ľudí, ktorí budú aktívni vo vyššom veku, čo je celkom zaujímavá cieľová skupina. Myslím si, že čistým ekonomickým tlakom si to spoločnosť uvedomí. Štát môže napríklad prispievať na vzdelanie seniorov, ale myslím si, že ak si firma uvedomí demografický vývoj populácie a správa sa logicky a zodpovedne, tak k tomu, že bude poskytovať viac príležitostí aj starším ľuďom, dospeje sama.

Je úspech firmy podmienený formou jej vlastníctva?
Forma vlastníctva má určite istý vplyv. Vlastníci dávajú základnú víziu, dávajú pečať do firmy. Napríklad zakladatelia HP vytvorili „bibliu“ firemnej kultúry. Firemná kultúra vychádza z vlastníkov a firma sa do veľkej miery správa podľa týchto ideí. Spomínali sme filantropiu, otvorenosť firmy, prístup a záujem o zákazníka. Toto sú veci, ktoré formy vlastníctva môžu ovplyvniť. Celková filozofia sa odzrkadlí aj na voľbe manažérov a interných procesoch vo firme. Manažéri sú na jednej strane ovplyvňovaní firmou, ale dôležitý je aj tzv. zdravý rozum a, samozrejme, aj jasné stanovenie smerovania a vízie firmy. Ak je manažér schopný správne artikulovať ciele a zabezpečí nástroje na ich dosiahnutie, tak je potom už len otázkou motivácie, čo je v podstate základná úloha každého riadiaceho pracovníka. Ak je jasne artikulovaná vízia, v ktorej každý pracovník nájde svoje miesto, ak sa vytvoria podmienky, aby mohol splniť svoju úlohu, pričom by mal mať istý stupeň voľnosti na kreativitu, a ľudia sú motivovaní pracovať, potom firma musí byť úspešná.

Od začiatku tohto roka ste prezidentom združenia Business Leaders Forum. Priblížte nám túto organizáciu.
Predovšetkým chcem povedať, že je to pre mňa česť stáť na čele tejto organizácie, pretože je to volená funkcia, čo znamená, že som dostal dôveru jej členov. Business Leaders Forum (BLF), ktoré administrujeNadácia Pontis, neformálne združuje 23 špičkových firiem, ktoré sa zaväzujú byť lídrami v presadzovaní princípov zodpovedného podnikania na Slovensku. Stal som sa prezidentom BLF na nasledujúce dvojročné funkčné obdobie 2012 – 2013 ako predstaviteľ spoločnosti, ktorá verí, že obchodné úspechy a spoločenská angažovanosť sú pojmy, ktoré spolu súvisia a sú od seba závislé. Princípy globálnej a spoločenskej a environmentálnej zodpovednosti HP sú súčasťou jej komplexného celosvetového programu Globálne občianstvo HP, pričom cieľ globálneho občianstva patrí k základným cieľom spoločnosti HP, prvýkrát definovaným už jej zakladateľmi Billom Hewlettom a Daveom Packardom.

Aké budú hlavné témy a priority, ktoré budete presadzovať?
Chcem nadviazať na to, čo toto vedúce združenie už úspešne presadzovalo, a niečo nové k tomu pridať. Hlavnou témou je téma aktívneho starnutia, o ktorom sme už hovorili. Európa pre svoju starnúcu populáciu a potenciálne klesajúci počet produktívneho obyvateľstva čelí veľkým ekonomickým problémom. Tento stav považujem za výzvu pre firmy v dvoch aspektoch. Prvým je vývoj nových produktov a služieb, upravených pre túto cieľovú skupinu, napríklad moderných technológií, ktoré umožnia starším ľuďom viesť nezávislý a samostatný život. Druhou dôležitou oblasťou je solidarita firiem so zamestnancami vo vyššom veku. BLF sa aj v tomto roku bude venovať klimatickým zmenám a rozširovaniu zodpovedného podnikania do dodávateľského reťazca. Znamená to neakceptovať nezodpovedné správanie dodávateľskej firmy. Ak mi 80 percent činnosti dodáva niekto iní kto sa zodpovedne nespráva, ťažko môžem hovoriť o tom, že moja firma sa správa zodpovedne.

Ste spokojný s podnikateľským prostredím na Slovensku?
Nie som spokojný. Na Slovensku majú podnikatelia veľmi zlý imidž. Veľa ľudí sa pozerá na podnikateľa ako na podvodníka, čo je podľa mňa nesprávne a škodlivé. Bol by som rád, keby sa na podnikateľa hľadelo ako na zamestnávateľa, čiže tvorcu pracovných miest. Je potrebné zmeniť tieto postoje, čo súvisí aj s výchovou k podnikaniu. Vediem správnu radu neziskovej vzdelávacej organizácie Juniour Achievement , ktorá sa venuje vzdelávaniu študentov v podnikaní. Snažíme sa, aby čo najviac študentov získalo základné vedomosti o tom, ako podnikať, ako robiť základné účtovníctvo firmy atď. Ideál je, aby každý študent technického zamerania skončil štúdium so založenou firmou. Síce 90 – 95 percent by to nevyužilo, ale už aj tých 5 až10 percent, ktorí by začali v tejto oblasti, by bolo obrovským prínosom. Vzorom by pre nás mohli byť krajiny ako Izrael, kde najlepší študenti automaticky zakladajú firmy s cieľom medzinárodne sa presadiť.

Aké sú pozitíva podnikateľského prostredia na Slovensku?
Predovšetkým sú tu dobré možnosti a šikovní ľudia, ktorí sú vzdelaní a zvyknutí pracovať. Nemáme problém s pracovným nasadením. Vidíme čoraz viac prípadov, keď sa ľudia aj v rámci našej firmy úspešne umiestňujú v zahraničí. Radi by sme prispeli k vytvoreniu vzorov pre mládež – ukázať úspešného podnikateľa, ktorý v svojej oblasti so svojím technologickým vzdelaním a nasadením sa stal bohatým. Takýchto príkladov je zopár, ale to sú notoricky známe mená a treba hľadať ďalších

Kto sme

Prepájame firmy, mimovládne organizácie, štátne inštitúcie, komunity a jednotlivcov, aby sme spoločnými silami dosiahli pozitívne zmeny vo vzdelávaní, v zodpovednom podnikaní a v boji proti korupcii a chudobe. V týchto témach sme aj experti.


Nadácia Pontis
Zelinárska 2
821 08 Bratislava

tel.: (421 2) 5710 8111


Instagram