31. 03. 2015 Nadácia Pontis

Na rodiny z Modrého domu v Petržalke zatlačili silou. Vypli ich

Desiatka sociálne slabých rodín má strach o svoju budúcnosť.

http://romovia.sme.sk/clanok.asp?cl=7725843

 V sociálnej ubytovni na Čapajevovej ulici, ktorú mestská časť Petržalka predala developerovi, odpojili začiatkom marca elektrinu a vodu. Pred troma týždňami ich bezdôvodne odpojili od elektriny, netečie už ani voda. Prenajímateľ a vlastník trafostanice, ktorému platia šeky, s nimi nekomunikuje. V dome sa od začiatku marca nekúri, dovtedy bol jediným zdrojom tepla elektrický prúd.

Pritom miestnych nemožno označiť za neplatičov. Za užívanie bytu si platia asi dve tretiny nájomníkov. Teraz sú v situácii, že už nevedia ani to, komu a za čo majú zaplatiť. Búracie povolenie je schválené, dozvedeli sa z webu

Modrý dom postavili v deväťdesiatych rokoch ako nájomné byty pre rodiny. Stavba mala od začiatku charakter nízkeho štandardu a vykazovala znaky lacných stavebných riešení.

Steny sú vyplnené polystyrénom. Kúrenie, teplá voda aj kuchynské sporáky išli na elektrinu. Pre nízku kvalitu bytov nebol o ne zo strany majority záujem, a tak sa z objektu časom stala sociálna ubytovňa.

Pred rokom predala mestská časť Bratislava-Petržalka Modrý dom a k nemu prislúchajúcu trafostanicu investično-developerskej spoločnosti Develop BS, s. r. o. Bratislava.

Vlastník objektu sa zmluvne zaviazal, že platiacim nájomníkom zariadi primeranú bytovú náhradu.

„Bolo nám povedané, že tí, čo platia, dostanú adekvátny byt,“ očakáva riešenie zvonka 28-ročný Andrej.

Podľa hovorcu Michala Kaliňáka dohliada mestská časť Bratislava-Petržalka na dodržiavanie všetkých zmluvných podmienok prijatých poslancami v uznesení.

„Väčšinu nájomníkov už investor presťahoval,“ uviedol vo svojom stanovisku Kaliňák.

Sociálna pracovníčka Karina Andrášiková pôsobí v občianskom združení Mládež ulice, ktoré pracuje s rodinami v Modrom dome už od roku 2004. Slová hovorcu mestskej časti nepotvrdila.

„V rámci sociálneho poradenstva sme skúšali rodinám pomôcť nájsť si nejaké iné bývanie, aby nečakali na to, že im ho dá niekto iný. Ak sa naozaj stane, že skončia na ulici, tak ich nikto nezachráni. Veľa z tých rodín, ktoré už v Modrom dome nebývajú, bývajú s našou pomocou v iných častiach Petržalky alebo Bratislavy,“ uviedla Andrášiková pre Sme.

Podľa jej vyjadrenia to bolo asi päť-šesť rodín. Doteraz je s nimi v kontakte. Združenie Mládež ulice neúspešne oslovilo inštitúcie

„Pokúšali sme sa dať dokopy samosprávny kraj, magistrát aj mestskú časť, aby sme si všetci spoločne sadli za stôl a bavili sa o tom, čo môžeme pre tieto rodiny urobiť. Nebola vôľa,“ hovorí odborníčka na sociálnu prácu Karina Andrášiková zo združenia Mládež ulice.

Občianske združenie nie je účastníkom konania, a tak sa k informáciám dostáva ťažko.

Pracovníci združenia, ktorí jedenásť rokov s rodinami pracujú, majú obavy, že ich klienti zostanú na ulici. Podľa Andrášikovej neodídu z Petržalky, pretože ich tam držia silné sociálne väzby.

„Buď sa nasťahujú k rodinám, kde je už príliš veľa ľudí v jednom byte, alebo tu bude viac ľudí bez domova, vrátane detí,“ uvádza.

Ako tretí scenár vidí možné skratové správanie, konflikty a vyhrotené situácie pri samotnom búraní. Obyvatelia bytovky nie sú na túto situáciu dopredu pripravení a nemajú dostatok potrebných informácií.

Na bytovku na Čapajevovej ulici 3 bolo 2. marca 2015 vydané búracie povolenie. Ľudia, ktorí v budove majú svoj domov, sú už rok v neustálom strese. Nemajú informácie, teraz už ani elektrinu a vodu.

Združenie Mládež ulice sa obrátilo aj na právne kancelárie prostredníctvom programu AdvokátiProBono. Na radu a pomoc zatiaľ čakajú.

Stále vidia najefektívnejšie riešenie situácie v tom, že si všetci sadnú za jeden stôl a budú problémy krok po kroku riešiť.

Ani jednej zo strán určite neprospieva fakt, že sa prestalo otvorene komunikovať. Developer nedvíha telefón, úradníci z mestského úradu sa skrývajú za diplomatické vyjadrenia hovorcu.

„Vo veci Modrého domu v súčasnosti prebiehajú konania na stavebnom úrade v súvislosti s výstavbou nájomných bytov, ku ktorej sa investor zaviazal. Okrem iných podmienok – banková záruka, povinnosť začať s výstavbou do jedného mesiaca od nadobudnutia právoplatnosti stavebného povolenia – bola jednou z podmienok aj povinnosť investora postarať sa o nájomníkov Modrého domu,“ uviedol pre Sme pracovník petržalskej samosprávy pre komunikáciu s verejnosťou Michal Kaliňák.

Kto sme

Vytvárame silné a zmysluplné spojenia medzi firemným, občianskym a verejným sektorom v našich troch strategických témach – v sociálnych inováciách, vo filantropii a v zodpovednom podnikaní. V nich si budujeme expertízu, prinášame trendy, presadzujeme dlhodobý dopad a inšpirujeme.