04. 04. 2022 Zodpovedné podnikanie

Psychoterapeut: Je normálne, že nás vojna konfrontuje so zmysluplnosťou práce aj života

Vojna na Ukrajine priniesla do životov mnohých ľudí strach, úzkosť, pocity viny, frustrácie a hnevu, ktoré sa prirodzene prenášajú aj do ich pracovného života. Ako sa s touto situáciou môžu vysporiadať firmy vo vzťahu k zamestnancom? Aj o tom bolo mimoriadne stretnutie členských firiem Business Leaders Forum, ktorého témou bola vojna na Ukrajine a jej dopad na fungovanie firmy. Hosťom bol psychoterapeut a kouč Vladimír Hambálek.

Otvorený vojenský konflikt v roku 2022, navyše v tesnej blízkosti našich hraníc – také niečo sme si nepripúšťali ani v tom najhoršom sne. Podľa psychoterapeuta Vladimíra Hambálka je prirodzenou reakciou na túto situáciu zneistenie, ktoré sa prejavuje v rôznych podobách. Cítime úzkosť z neznámeho, niektorí môžu zostať paralyzovaní, vystrašení, iní naopak pretavujú svoju frustráciu a hnev do snahy pomôcť, ktorá môže nabrať až hyperaktívny rozmer. „Veľa závisí od toho, aké máme skúsenosti, ale aj od toho, kto pri nás stojí a ako dokáže regulovať naše prežívanie. Jednoducho, či v tom zostávame sami alebo nie,“ uviedol.

Väčší dôraz na individuálnu komunikáciu

V dôsledku vojny stoja aj firmy pred viacerými výzvami. Tie s medzinárodným pôsobením sa prioritne snažia postarať o svojich zamestnancov z Ukrajiny, organizujú zamestnanecké zbierky, venujú finančnú pomoc, zapájajú sa do starostlivosti o utečencov. Výzvou sa však stala aj interná komunikácia so zamestnancami a zamestnankyňami, z ktorých každý a každá prežíva dianie okolo vojny inak. Niektorí vytesňujú myšlienky na to, čo sa deje za našimi hranicami, na opačnom póle sú zas tí, ktorí majú prehnanú potrebu pomáhať.

Hambálek povedal, že je nevyhnutné sa o týchto pocitoch otvorene rozprávať, najlepšie na individuálnej úrovni. „Zamestnávateľ by mal byť v tejto situácii empatický a chápať, že to pre človeka nie je jednoduché. Na druhej strane si ale treba jasne pomenovať veci, ktoré vieme a ktoré už nevieme ovplyvniť. Musíme vedieť, kde sú naše hranice.“ V komunikácii na pracovisku by teda mala byť prítomná normalizácia emócií a ich prijatie (je v poriadku, že sa cítime rozdielne a v poriadku je aj mať rozporuplné emócie u seba samého), a zároveň poskytnutie jasných faktov. „V takejto situácii by mala firma jasne deklarovať svoj postoj a hodnoty, na ktorých stojí,“ dodal V. Hambálek.

Pomôcť môžu aj firemné podporné skupiny

Niektoré firmy ponúkajú svojim zamestnancom a zamestnankyniam psychologické linky pomoci. Psychológovia sú však dlhodobo preťažení, navyše traumatizáciu z vojny nie je možné vyriešiť jedným telefonátom, vyžaduje si to dlhodobú psychologickú pomoc. Trendom je preto vytváranie podporných komunít vo firmách.

Hambálek upozornil, že ak to má fungovať, proces musí byť prirodzený. Vytváranie podpornej komunity vníma ako systematický proces záujmu o ľudí, ktorí majú niečo spoločné. „Ľudia sa na druhých obrátia až vtedy, keď im dôverujú. A dôverujú im vtedy, keď majú dobrý zážitok – ten môžu získať tak, že na niečom spoločne pracujú.“ Zážitkom, ktorý stmeľuje a posilňuje, môže byť v aktuálnej situácii aj spoločná dobrovoľnícka aktivita skupiny zamestnancov.

Vojna nás núti premýšľať nad zmysluplnosťou práce

Vojna na Ukrajine konfrontuje mnohých ľudí so zmysluplnosťou ich práce. „V krízovej situácii, ako je táto, intenzívne premýšľame nad tým, či náš život má zmysel, či je v súlade s tým, kým sme.“ To môže viesť k tomu, že ľudia prestanú byť zaangažovaní a zostanú apatickí, alebo majú naopak prehnanú potrebu pomáhať. Často prežívajú pocity nedostatočnosti, že pomáhajú, ale nie dosť.

V takejto chvíli je dôležité poskytnúť im podporu a uznanie. „Treba im povedať, že sú dostatočne dobrí aj za bežných okolností. Že nemusia neustále pomáhať, aby boli dobrými a hodnotnými pre spoločnosť.“ Za návrat k bežnému životu by sme sa nemali cítiť vinní, práve naopak – môže nám to pomôcť mentálne aj fyzicky, vďaka čomu získame silu poskytovať pomoc efektívne a dlhodobo.

Základom je transparentná komunikácia

Výčitky, že nepomáhajú dostatočne, sa dotkli aj firiem. Aj napriek tomu, že sa mnohé firmy na Slovensku dokázali veľmi promptne zmobilizovať a poskytnúť bezprecedentnú finančnú, humanitárnu aj expertnú pomoc, očakávania zamestnancov aj verejnosti boli, či stále sú, ešte vyššie.

„Firma by mala transparentne komunikovať situáciu smerom k zamestnancom aj k verejnosti – jasne povedať, v čom vie pomôcť najlepšie, a zároveň tak, aby to bolo udržateľné. Je absolútne na mieste odkomunikovať svoje limity pomoci,“ dodal V. Hambálek.

Skúsenosti firiem tiež potvrdzujú, že nie je hanbou prejaviť aj zo strany vedenia emócie, či priznať, že aj vedenie firmy táto situácia zaskočila a nedalo sa konať tak rýchlo, ako by si to okolie predstavovalo. Úprimnosť a autentickosť v komunikácii zdôraznili predstaviteľky firiem Microsoft, Orange, Generali aj ďalších členských firiem, ktoré na stretnutí zdieľali svoje skúsenosti.

Kto sme

Prepájame firmy, mimovládne organizácie, štátne inštitúcie, komunity a jednotlivcov, aby sme spoločnými silami dosiahli pozitívne zmeny v zodpovednom podnikaní, v sociálnych inováciách a vo filantropii. V týchto témach sme aj experti.


Nadácia Pontis
Zelinárska 2
821 08 Bratislava


tel.: (421 2) 5710 8111


Instagram