07. 05. 2012 Nadácia Pontis

Slovensko rozvojovú pomoc zvyšuje, alé stále v nej zaostáva

Ekonomická kríza, či rastúci počet donorov rozvojovej pomoci nás tlačí na zvýšenie jej efektivity.

Aj to zaznelo na konferencii „Rozvoj a demokracia“, ktorú organizovala Nadácia Pontis spolu s Fakultou sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského. Cieľom konferencie bolo poukázať na súčasné trendy rozvojovej spolupráce. „Na Slovensku je málo príležitostí, kedy sa môže stretnúť a diskutovať viacero aktérov v oblasti rozvojovej spolupráce,“ hovorí Ivana Raslavská, programová riaditeľka Nadácie Pontis. Zámerom organizátorov konferencie bolo preto vytvoriť dialóg medzi tými, ktorí rozhodujú o prioritách rozvojovej spolupráce a zástupcami mimovládnych organizácií, ktorí majú skúsenosti z terénu a vedia, čo ľudia v komunitách a partnerských organizáciách potrebujú. Záštitu nad konferenciou prevzalo slovenské ministerstvo zahraničných vecí.

Slovenský príspevok
Štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Peter Javorčík na konferencii pripomenul, že Slovensko za svojimi medzinárodnými záväzkami v oblasti rozvojovej pomoci zaostáva. Napriek kríze však dokázalo objem rozvojovej pomoci v minulom roku navýšiť o niečo viac ako 10 % v porovnaní s rokom predtým.  V tomto roku je vyčlenených na oficiálnu rozvojovú pomoc 68,8 mil. eur, čo znamená ďalší nárast oproti minuloročným 61,9 mil. eur. Aktuálnymi prioritami rozvojovej pomoci Slovenska sú Afganistan, Keňa a Južný Sudán. Podľa Javorčíka by v rozvojovej pomoci Slovenska mala hrať dôležitejšiu úlohu ekonomická dimenzia. „Oficiálna rozvojová pomoc musí byť nastavená tak, aby umožnila súkromnej sfére nadviazať na realizované rozvojové aktivity v partnerských krajinách a tým otvorila prístup k investičným príležitostiam,“ vyhlásil.

Tranzitná skúsenosť
Konferencia sa v niekoľkých paneloch dotkla možnosti využiť naše skúsenosti s tranzíciou. Javorčík považuje skúsenosť z transformačného a integračného procesu za komparatívnu výhodu Slovenska. Ako príklad uviedol aktívnu podporu v Tunisku pri demokratickej tranzícii. Slovensko od minulého roka predsedá spolu s Holandskom skupine „Task for Tunisia“ v rámci Spoločenstva demokracií. Ivana Raslovská si myslí, že aj keď sme urobili v tranzícii viacero chýb, aj tie môžeme teraz využiť.  Tejto téme sa hlbšie venoval Balázs Szent-Iványi z Korvínovej univerzity. Nové členské štáty majú podľa neho skúsenosť, ktorá by mohla byť relevantná najmä pre krajiny východného partnerstva. Problém však je, že aj jednotlivé krajiny, ktoré tranzíciou prešli majú veľmi rozdielne skúsenosti. Rozdielne v jednotlivých štátoch napríklad prebiehala privatizácia. Nevieme preto povedať, čo je najlepšia prax. Navyše tranzičný proces ešte nie je ukončený. Ako ďalší problém označil koordináciu tranzície. Neexistuje autorita, ktorá by bola nositeľom tejto skúsenosti. Podľa jeho výskumu sa východné štáty EÚ v skutočnosti do projektov tranzícií východného partnerstva nezapájajú, aj keď EÚ rétoricky túto skúsenosť využíva.

Koncentrácia pomoci
Európska únia je najväčším donorom rozvojovej pomoci na svete. Jej prioritami sú okrem ľudských práv, demokracie a good governance, aj udržateľný a inkluzívny rast, povedal Nicoletta Merlo z generálneho riaditeľstva pre rozvoj a spoluprácu Európskej komisie. Merlo upozornila, že situácia vo svete sa dramaticky mení. Z niektorých prijímateľov pomoci sa stávajú donori, naopak na niektoré krajiny je dopad rozvojovej pomoci slabý. Je preto potrebné kvôli efektivite rozvojovú pomoc viac koncentrovať. Pomoc by sa tak mala zamerať maximálne na tri sektory v každej krajine, pričom kľúčový je pri výbere sektorov multiplifikačný efekt. Posilnenie diferenciácie a špecifikácie by malo zvýšiť celkový dopad rozvojovej pomoci. Íňigo Macias Aymar z Centre for International Affairs v Barcelone vo svojej prezentácii poukázal na to, že noví donori a zvyšovanie objemu pomoci tradičných donorov spôsobuje fragmentáciu pomoci. Výsledkom je, že nárast objemu rozvojovej pomoci neznamená aj nárast životnej úrovne. Taktiež Patryk Kugiel z Poľského inštitútu medzinárodných vzťahov upozornil na fragmentáciu európskej rozvojovej pomoci, ktorá v konečnom dôsledku zapríčiňuje zlú alokáciu zdrojov, duplikáciu projektov, vysoké transakčné náklady, ako aj vysoké administratívne bremeno. Ako riešenie navrhuje preorientovať rozvojovú pomoc na regionálnu integráciu. EÚ by sa podľa neho mala na regionálnej úrovni sústrediť na budovanie infraštruktúry a kapacít, technickú pomoc, podporu regionálnej sociálnej a ekonomickej koherencie. Aktuálnu diskusiu o novom viacročnom finančnom rámci považuje za dobrú príležitosť na komplexnú reformu rozvojovej pomoci.
Podobne Kataryna Cichos zo Silesianskej univerzity upozorňuje na to, že EÚ v oficiálnych dokumentoch k rozvojovej pomoci nespomína miestnu vládu či decentralizáciu, pritom tá je pri riešení mnohých operatívnych úloh efektívnejšia ako štát.

Najskôr základné potreby
Geert Laporte, zástupca riaditeľa Európskeho strediska pre riadenie rozvojovej pomoci priznáva, že Európska únia používala v zahraničnej politike dvojitý meter. „Prečo sme boli ticho ohľadom ľudských práv v Etiópii?“ pýta sa.  Je však optimista v tom, že sa EÚ z Arabskej jari poučila. Únie podľa neho vie, čo má robiť, ale za jej najväčšiu slabosť dnes považuje implementáciu.  Podľa Raslavskej potrebujeme v rozvojovej pomoci merateľné indikátory, aby sme mohli hodnotiť existujúce programy. Dôležitý je aj dialóg s krajinami predtým, než im nejakú pomoc pošleme.  Odozvu na konferencii vyvolala Zuzana Fialová, predsedníčka Platformy mimovládnych rozvojových organizácií. Tá si myslí, že predtým ako investujeme do občianskych aktivít a mimovládnych organizácií, musíme zaistiť ľuďom ich základné potreby.  Ako príklad uviedla voľby v Južnom Sudáne. Ak ľudia nemajú prístup k potravinám a nevedia uspokojiť svoje základné potreby, nemôžu sa ani aktívne zúčastňovať na demokracii. Súčasnú krízu považuje za príležitosť, pretože menej financií nás núti rozmýšľať, ako ich lepšie minúť.
Na otázku, či sa EÚ vôbec zhodne s rozvojovými krajinami v tom, čo sú ľudské práva a demokracia, odpovedá, že na 99 % áno. „Preto sa treba sústrediť na tých 99 %,“ tvrdí.

Kto sme

Vytvárame silné a zmysluplné spojenia medzi firemným, občianskym a verejným sektorom v našich troch strategických témach – v sociálnych inováciách, vo filantropii a v zodpovednom podnikaní. V nich si budujeme expertízu, prinášame trendy, presadzujeme dlhodobý dopad a inšpirujeme.


Nadácia Pontis
Zelinárska 2
821 08 Bratislava


tel.: (421 2) 5710 8111


×

Už odchádzate?

NESTRAŤTE S NAMI SPOJENIE

Na email vám budeme posielať inšpiratívne
novinky či informácie o aktuálnych výzvach.