23. 01. 2015 Filantropia

Tlmočníčka Katarína Balážová: Pri komunikácii sa pozerám na človeka a pomáham si čítaním z pier

Človek zistí, že nepočuje dobre, až keď je s ňou dlhšie. V komunite počujúcich sa rozhodne cíti viac doma.

Hoci je nedoslýchavá, s nepočujúcimi ľuďmi prišla do kontaktu až v Nadácii Pontis. Odmalička má problémy so sluchom, no tento hendikep jej nebráni v tom, aby robila to, čo ju baví. Katarína Balážová sa venuje prekladaniu zo španielskeho jazyka a na svojej záľube si založila aj vlastné podnikanie. Píše a spravuje aj portál pre rodičov sluchovo postihnutých ľudí www.audiosvet.sk

V ako rodinnom prostredí si vyrastala a ako na teba vplývalo?

Vyrastala som v rodine s dvomi súrodencami. Obaja rodičia sú učitelia, čo mi veľmi pomohlo pri štúdiu. Zdedila som od nich aj vyučovací talent.

Je v tvojej rodine ešte niekto nedoslýchavý okrem teba?

Moja sesternica je tiež nedoslýchavá. Počuje však o čosi lepšie ako ja. Inak sú všetci aj v širšej rodine normálne počujúci.

Medzi Nepočujúcimi fungujú silné vzájomné väzby. Poznajú sa po celom Slovensku, často sú spolu v konkate. Je to tak aj u teba?

Nie, ja som v podstate do príchodu do Nadácie Pontis, kde som mala obhajovať svoj podnikateľský plán, nikdy nepoznala nijakého nepočujúceho. Akurát možno dvoch nedoslýchavých. V minulosti ani moja rodina týchto ľudí nevyhľadávala a ja som mala vždy pocit, že taká som len ja. Myslím si, že komunita nepočujúcich je silnejšie previazaná a nedoslýchaví sa takto nestýkajú. Je to veľká škoda, pretože ide o dve rozličné skupiny.

Dokážu ľudia rozlíšiť, že si Nepočujúca, keď sú s tebou v kontakte?

Nechcela by som použiť termín Nepočujúca, keďže Nepočujúci sú na to hákliví. Som nedoslýchavá. Počujem necelých 20%. Zvyčajne to nikto nespozná, mám veľmi kvalitné strojčeky a poznám veľa trikov, ako to maskovať. (smiech)

Ako je to možné?

Moji rodičia sa mi veľmi venovali a drilovali ma. Človek sa stáva majstrom len sústavnou praxou. Pri komunikácii sa pozerám na človeka, pomáham si čítaním z pier, vnímam intonáciu a rytmus reči. Keď sa s niekým zoznámim, tak som blízko neho a ak aj nerozumiem, veľa si domyslím. Iné je to pri telefonovaní, kedy nemám možnosť vidieť človeka, chýba mi vizuálny kontakt. Preto používam uisťovacie otázky a vždy, pokiaľ ide o pracovný hovor, si žiadam zaslať informácie na e-mail a používam na to rôzne výhovorky. (smiech)

Na druhej strane platí, že čo viem napísať, to aj celkom dobre počujem. Preto veľa čítam a rozširujem si slovnú zásobu. Toto je zreteľné hlavne pri predstavovaní. Ak sa mi niekto predstaví ako napr. Recký a ja som to priezvisko ešte nevidela napísané, neviem ho zopakovať a ani si ho zapamätať. Pri predstavovaní používam rôzne triky, aby som sa dostala k správnemu priezvisku. Ale samozrejme mám za sebou kopec trápnych situácií, ktorým sa nevyhnem. V práci ľuďom nevysvetľujem nič o svojom postihnutí. Myslím si, že spoločnosť nie je pripravená na to, aby vedela prijať, že nedoslýchavý dokáže kvalitne vykonať preklad či výučbu jazyka.

Človek zistí, že nepočujem, až keď je so mnou dlhšie. Niektorí majú pred sebou jasné indície toho, že nepočujem, ale nevedia ich interpretovať a tak o tom ani netušia. V komunite počujúcich sa rozhodne cítim viac doma.

Mali by sa podľa teba Nepočujúce deti učiť cudzie jazyky?

Áno, určite. Každý jazyk otvára ucho. Sama si pamätám, ako som sa naučila po španielsky. Otvorilo sa mi ucho a dokázala som počuť a rozumieť španielčine aj v televízii (nie všetko, ale oveľa viac). Aj zvyšky sluchu sa dajú vytrénovať na maximum.

Nie je to pre nich veľmi namáhavé?

To záleží od jazyka. Treba si uvedomiť, že namáhavé je každodenné počúvanie už rodného jazyka. Ja sama trpím častou únavou, ale nesúvisí to so španielčinou, ale so sluchom. Určite by som sa ako prvý jazyk neučila francúzštinu, ale nemčinu, španielčinu alebo taliančinu.

Nedávno si bola aj v Televíznom klube Nepočujúcich. Aké boli reakcie okolia po odvysielaní?

Veľmi pozitívne. Mnoho ľudí sa mi ozvalo, že o tomto mojom probléme ani netušili. Niektoré mamičky nedoslýchavých detí sa mi ozvali a poďakovali, pretože som im vraj vliala do života nádej. A to je aj dôvod môjho portálu www.audiosvet.com.

Čo je to najdôležitejšie, čo by si mali uvedomiť rodičia detí so sluchovým postihnutím?

Aby sa nikdy nevzdávali. Aby počúvali svoj materinský inštinkt a srdce. Aby si nikdy nedali diktovať, čo ich dieťa môže dokázať a čo nie. Ide to spočiatku ťažšie, ale pôjde to. A sami rodičia uvidia, ako ich dieťa prekvapí, čo všetko dokáže.

Ako si sa dostala k španielskemu jazyku?

Počas štúdia na vysokej škole som sa vybrala naslepo do Španielska, lebo som chcela vidieť more. Zamilovala som sa do jazyka a jeho melódie. Oslovila ma priateľská kultúra a slnečná krajina.

Učila si sa aj iné cudzie jazyky?

Učila som sa angličtinu, z ktorej mám aj certifikát. Maturovala som z nemčiny, ale tá mi k srdcu neprischla. Taktiež som sa ako samouk učila ruštinu a polštinu a v Španielsku som chodila do jazykovej školy na katalánčinu. K jazykom som mala vždy blízko, vždy som chcela rozumieť a vedieť, o čom sa hovorí.

Čo ťa na španielčine najviac zaujalo?

Zaujala ma jej melodickosť a zrozumiteľnosť – má veľa samohlások. Jazyk je pekne „čitateľný“. Oproti angličtine sa španielčina dala počúvať aj na pol ucha. Španieli kričia, pekne otvárajú ústa a vždy som im rozumela. Ich jazyk je kvetnatý a spojený s arabskou kultúrou, čo krásne rozširuje jazykové obzory. Na Španielčine milujem jej obrazotvornosť. Páči sa mi etymológia jazyka, každé slovo má svoju históriu, ktorú rada skúmam.

Čítaš aj španielsku literatúru?

Áno, je to moje najväčšie hobby. Postupne si tvorím knižnicu španielskych kníh, hlavne tých klasických a literárne hodnotných. Pri každej knihe si spisujem neznáme slovíčka, prípadne krásne metafory, ktoré si rada dookola čítam. Čítanie kníh v pôvodnom jazyku je úžasné. Tá emócia sa v preklade stráca. Našťastie je španielčina jazykom pomaly tretiny sveta a tých literárnych diel je veľmi veľa.

Kto je tvojím obľúbeným autorom?

Páči sa mi štýl Isabel Allende, ktorá sa preslávila knihou Dom duchov. Podobne aj citovosť spisovateľky Carmen Posadas. A samozrejme, nesmiem zabudnúť na velikána Gabriela García-Marquéza. Čo sa týka poézie, milujem melodickosť a emócie plynúce z básni Pabla Nerudu.

Určitý čas si žila aj v Španielsku.

Áno, žila som v Španielsku 7 rokov. Spočiatku som pracovala v hoteli, neskôr pre interiérového dizajnéra a ako súkromná učiteľka cudzích jazykov. Zamilovala som sa do španielskej burzy, ktorú doteraz sledujem aj obchodujem. Finančná gramotnosť Španielov je na oveľa vyššej úrovni ako u nás a mnoho Španielov obchoduje akcie či iné komodity.

Španielčinou sa v súčasnosti aj živíš. Prekladáš technické texty a zároveň aj učíš španielčinu. Čo z toho ťa viacej baví a prečo?

Sama som prekvapená, ako ma bavia technické texty, keďže za školských čias som k technike neinklinovala. Veľmi rada učím, ale nie veľa,lebo vtedy som veľmi unavená a je to pre mňa náročné. Na prekladoch sa mi páči, že každou a jednou preloženou stranou sa učím nové veci, ponáram sa do španielskeho sveta. Cítim také motýliky v žalúdku, je to láska na celý život. (smiech)

Komu všetkému si tlmočila a prekladala zo španielčiny?

Sú to rôzne firmy, ale aj súkromné spoločnosti rozličného charakteru od bežnej španielčiny cez odbornú technickú či právnickú. Zároveň som tlmočila aj predstaviteľom španielskej obchodnej komory alebo španielskemu veľvyslancovi. V Španielsku som často tlmočila na úradoch pre ruských klientov. Taktiež prekladám piesne do španielčiny pre skupinu La Gioia.

Ako sa vyrovnávaš s konkurenciu vo svojom okolí?

Čo sa týka vyučovania španielčiny, necítim veľkú konkurenciu, pretože kto chce odborníka a pracovať na sebe, sa ku mne nejako dostane. Čo sa týka odborníkov na preklady, tých je na Slovensku viac. Nechcem však zaspať na vavrínoch, stále sa vzdelávam a budem vzdelávať.

Nedávno si spustila novú web stránku. Môžeš nám o nej niečo povedať?

Spustila som dve webové stránky. Jedna sa týka vyučovania www.estudia.sk a druhá je určená pre firemných klientov hľadajúcich odborné preklady www.balazova-preklady.sk.

Aké sú tvoje plány do budúcna?

Chcela by som sa neustále vzdelávať v španielskom jazyku a hlavne sa stať súdnou prekladateľku španielskeho jazyka. Momentálne mám urobené prvé skúšky, chýba mi ešte jedna. Rada by som rozšírila pôsobnosť svojho portálu www.audiosvet.com a pomáhala rodinám sluchovo postihnutých detí ešte viac. Všetko však má svoju časovú následnosť, takže to nejaký čas ešte potrvá.

Aká si bola ako dieťa?

Bola som veľmi nezbedné, zvedavé a hyperaktívne dieťa. Zároveň som od malička veľmi rada čítala a zamýšľala sa nad jazykmi. Inklinovala som k zvieratám, boli mi v detstve najbližšie.

Čo ťa najviac bavilo?

Psy. Táto láska mi zostala do dnes. Psy milujem, veľmi rada s nimi som a dobre si rozumieme.

Ako si spomínaš na školu?

Na školu si spomínam ako na miesto, kde som sa rada učila, ale zároveň som sa stretla aj so šikanou a podceňovaním. Hoci som vždy bola viac extrovert, v škole som bola utiahnutá a skôr sama.

Podľa čoho si sa rozhodovala na akú vysokú školu pôjdeš?

Ja som človek, ktorého baví veľmi veľa vecí. Chcela som ísť na medicínu, slavistiku či farmáciu. Nakoniec som sa rozhodla pre finančný odbor.

Bavia ťa aj financie a investovanie. To sú dosť nezvyčajné koníčky.

Pre bežného Španiela to nič nezvyčajné nie je. Pre našinca áno. Veľmi rada skúmam svet finančných trhov, kde je veľa možností. Obchodovanie beriem ako možnosť sebarealizácie mimo náš systém a tiež ako doplnok ku dôchodku.

Kto sme

Vytvárame silné a zmysluplné spojenia medzi firemným, občianskym a verejným sektorom v našich troch strategických témach – v sociálnych inováciách, vo filantropii a v zodpovednom podnikaní. V nich si budujeme expertízu, prinášame trendy, presadzujeme dlhodobý dopad a inšpirujeme.


Nadácia Pontis
Zelinárska 2
821 08 Bratislava


tel.: (421 2) 5710 8111


This error message is only visible to WordPress admins
There has been a problem with your Instagram Feed.
×

Už odchádzate?

NESTRAŤTE S NAMI SPOJENIE

Na email vám budeme posielať inšpiratívne
novinky či informácie o aktuálnych výzvach.