Johana Paluchová: Učiteľ by mal založiť svoje prednášky na praktických skúsenostiach

Odborná asistentka Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre absolvovala študijnú cestu v Zambii.

Johana Paluchová pôsobí ako výskumný asistent na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre 5 rokov. Vo februári 2015 ju jej záujmy v oblasti marketingu a manažmentu priviedli k možnosti absolvovať študijnú cestu v Zambii, kde mohla vymieňať svoje skúsenosti s miestnymi ľuďmi, politikmi, podnikateľmi v oblasti rozvoja a vzdelávacích aktivít. 

Za akým cieľom ste sa vydali na študijnú cestu do Zambie?

Na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite učím marketingové predmety zamerané na interkultúrny marketing a spotrebiteľské správanie vo svete. Práve na tieto oblasti platí, že sa v nich nezdokonalím len čítaním kníh, ale aj cestovaním a vlastnými poznatkami. Chcela som spoznať nových ľudí z pedagogickej oblasti, ako aj rozvojových organizácií. Cieľom bolo spoznať aj kultúru, nákupné možnosti, domáce produkty a potraviny, spôsob predaja produktov.

Čo vás najviac prekvapilo počas študijnej cesty v Zambii?

Najviac ma prekvapili veľké rozdiely medzi životom na vidieku, kde je obrovská chudoba a v mestách s pomerne „európskym“ životným štandardom. Navštívili sme veľké potravinové reťazce, ktoré boli preplnené, s množstvom rozličného tovaru, ale zároveň som si všimla ako málo potenciálnych zákazníkov bolo v obchodoch. Predpokladám, že to je kvôli enormne vysokým cenám dovezených potravín zo zahraničia. Na uliciach však predávali množstvo rozličného tovaru, napríklad poschodovo naukladané rajčiny na tržniciach. Pozitívne ma prekvapila vysoká úroveň vzdelania a možností štúdiu na univerzitách, ktoré sme navštívili. Žiaľ, nepoznali možnosti zlepšenia poľnohospodárskeho pestovania FairTrade produktov resp. produktov pod touto značkou, ktoré sú typické pre mnohé africké krajiny.

Počas študijnej cesty ste navštívili viacero vysokých škôl či organizácií. Boli pre vás tieto stretnutia prínosné? Ako?

Áno, určite návšteva súkromnej univerzity – University of Lusuka a štátnej – Univerzity of Zambia boli pre mňa prínosné. Pochopila som, že to, čo sa u nás na Slovensku považuje a zaraďuje do kategórie  tzv. neatraktívnych študijných odborov, ako je napríklad sociológia, humanitárna pomoc či rozvoj, sociálne vedy a pod., sú v Zambii veľmi populárne a je o ne záujem. Študenti si vážia štúdium a to, že majú možnosť chodiť do školy a naučiť viac ako len čítať, písať a počítať.

V Zambii ste navštívili miestne univerzity a stredné školy. Stihli ste si všimnúť aj nejaké rozdiely vo forme/organizácii vzdelávania medzi Slovenskom a Zambiou?

Žiaľ, na oboch univerzitách sme strávili pomerne málo času, ale čo sa týka súkromnej univerzity (University of Lusaka), forma vzdelávania je podobná ako u nás. Pedagóg vysvetľuje počas prednášky teoretické učivo a na cvičeniach riešia študenti už praktické úlohy. Všimla som si, že študenti majú vysoký rešpekt voči pedagógovi, podobne ako u nás v období komunizmu.

Na strednej škole George Secondary School, je forma vzdelávania odlišná v tom, že žiaci nemajú notebooky či iné elektronické zariadenia. Učitelia nevyužívajú dataprojektory, didaktickými pomôckami sú hlavne knihy a zošity. Počas vyučovania prebieha klasické vyvolávanie žiakov, ktorí sedia po jednom v laviciach. Študenti nemajú potrebu robiť si jazykové certifikáty, pretože ovládajú dokonale svoj anglický materinský jazyk, t.j. nekladie sa na nich dôraz učiť sa svetové jazyky či byť dobrým v počítačovej zručnosti. Na stredných školách je predpísaná uniforma – každá škola má svoju farbu aj vzhľad uniformy.        

Mali ste na Univerzite v Lusake  možnosť spoznať sa aj so študentmi? Akí boli v porovnaní so slovenskými?

Boli veľmi komunikatívni a interaktívni. Prekvapila ma ich odpoveď na otázku, či vedia, čo chcú s diplomom a s vysokoškolským vzdelaním po škole robiť, pretože mnohí to presne vedeli. To sa o našich slovenských študentoch nedá vždy povedať. Pochopila som, ako sa dá uplatniť sociológia v praxi – v Zambii cez štatistické analýzy a predikcie, sčítavanie a sledovanie počtu ľudí aj v zaostalých a vidieckych oblastiach, v rozvoji ľudského potenciálu a pod.

Odporučili by ste návštevu do Zambie aj iným profesorom a učiteľom? Mala na vás táto cesta vplyv v tom, akým spôsobom vyučujete?

Samozrejme, odporučila by som návštevu Zambie. V Zambii človek pochopí, že to nie je len o chudobe a nedostatku jedla, tiež sú tam nákupné centrá, diskotéky, polonahé študentky chodiace do školy na vysokých opätkoch. Zambijčania sa vedia baviť, majú autá, nemajú síce infraštruktúru, ale dostanete sa kam treba, a do toho nádherná príroda, farby, zvieratá a teplo. Na mňa mala táto cesta veľký pozitívny vplyv v tom, že som zástanca toho, že na prednáškach má pedagóg hovoriť o praktických skúsenostiach a ukážkach na danú tému. Škoda, že sa mi nepodarilo zrealizovať na niektorej z navštívených univerzít odbornú prednášku o Európe. Som si istá, že by to zambijských študentov zaujímalo, pretože o Európe vedia hlavne, že tam žijú bieli a sú bohatí.

Študijnej cesty v Zambii sa zúčastnili dvaja vysokoškolskí pedagógovia zo Slovenska – Daniel Krošlák z Univerzity Cyrila a Metoda v Trnave, Johana Paluchová zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre a projektový manažér Nadácie Pontis, Michal Cenker.  Študijná cesta sa uskutočnila v rámci projektu UNIDEV, ktorý je financovaný zo zdrojov Európskej komisie. 

Autor: Irina Adamova

Komentáre

Newsletter

Vložte svoje požadované údaje a vyberte program, z ktorého chcete dostávať novinky a odošlite.

Povinné položky