05. 08. 2015 Zodpovedné podnikanie

Hory e-odpadu

Staré elektronické zariadenia vytvárajú obrovské množstvá odpadu, ktoré sú ilegálne skládkované a obchodované v rozvojových krajinách.

©shawnwarnold/Flickr.com

Koľkokrát ste vyhodili nejaké elektronické zariadenie z vášho detstva? Určite to viete spočítať na prstoch jednej či dvoch rúk. Dnešná pretechnizovaná doba však generuje tony e-odpadu, ktoré sú jadrom ilegálneho obchodovania, končia na divokých skládkach a spôsobujú miliardové straty globálnej ekonomike. Ako tento problém odporúčajú riešiť svetoví lídri?

„Čelíme počiatku tsunami elektronického odpadu rolujúceho sa svetom,“ povedal Achim Steiner, podpredseda generálneho sekretariátu OSN a výkonný riaditeľ UNEP. Vyhodené počítače či smartphony v roku 2014 plytvali globálnou ekonomikou čiastkou 47 miliárd eur. V roku 2017 môže elektronický odpad tvoriť až 50 miliónov ton, informuje portál theguardian.com.

Tretie krajiny sveta sa menia na e-skládky

Napriek tomu, že je tento odpad zakázané prevážať z krajín EÚ a OECD do rozvojových krajín, je obchodovaný a skládkovaný primárne v týchto lokalitách. Krajiny Afriky a Ázie ako Ghana, Nigeria, Kongo, Čína, Pakistan či India sú najviac postihnuté obchádzaním legitímneho odpadového a recyklačného hospodárstva.

Do kategórie elektronického odpadu spadajú nefunkčné batérie, katódové trubice či monitory, ktoré sú pri exporte falošne označované ako second-hand produkty. Možno sem zaradiť i plasty či pokovované predmety. Podľa environmentálneho programu medzinárodnej organizácie OSN (UNEP) tento ilegálne obchodovaný tovar tvorí až 90 % svetového elektronického odpadu a má hodnotu 17 miliárd eur.

Problémom sú najmä ilegálne príležitosti

Podľa UNEP reportu tento problém naberá širší rozmer. Je pravdou, že odpadové hospodárstvo poskytuje prácu mnohým ľudom a generuje príjmy. No aj tento ekonomický sektor zaváňa ilegálnymi príležitosťami. Závažnými sú predovšetkým ignorácia nariadení, vystavovanie zamestnancov toxickým chemikáliám, daňové úniky, prepieranie peňazí, poškodzovanie životného prostredia a degradácia kvality života.

Aby sa predišlo drancovaniu nerastného bohatstva, UNEP vyvíja tlak na posilnenie národných legislatív so zameraním sa na znovupoužitie cenných kovových častíc elektronických produktov.

Aké kroky by mali krajiny podniknúť?

Odporúčaním pre krajiny ostáva:

  • Monitorovať rozsah, vývoj a úroveň elektronického odpadu a možné zapojenie do organizovaného zločinu;
  • Posilniť vymožiteľnosť práva a kontrolu veci verejných, aby sa zabránilo daňovým únikom a korupcii;
  • Posilniť národné legislatívy a kapacity v presadzovaní práva;
  • Nasadiť preventívne opatrenia a synergie;
  • Postupovať v technickom hodnotení opustených kontajnerov z kvalitatívnej aj kvantitatívnej stránky – najmä v Ázii;
  • Zlepšiť záväzné dohovory o klasifikácii odpadu.

Článok pripravila Janka Mikudová, stážistka v tíme zodpovedného podnikania v Nadácii Pontis

Kto sme

Vytvárame silné a zmysluplné spojenia medzi firemným, občianskym a verejným sektorom v našich troch strategických témach – v sociálnych inováciách, vo filantropii a v zodpovednom podnikaní. V nich si budujeme expertízu, prinášame trendy, presadzujeme dlhodobý dopad a inšpirujeme.


Nadácia Pontis
Zelinárska 2
821 08 Bratislava


tel.: (421 2) 5710 8111


This error message is only visible to WordPress admins
There has been a problem with your Instagram Feed.
×

Už odchádzate?

NESTRAŤTE S NAMI SPOJENIE

Na email vám budeme posielať inšpiratívne
novinky či informácie o aktuálnych výzvach.