22. 10. 2014 Nadácia Pontis

Kde naozaj končia 2 % dane firiem?

Neziskový sektor bije na poplach. Už za budúce zdaňovacie obdobie sa má asignácia z daní právnických osôb znížiť na 1 %. Sú na vine firemné nadácie?

Pri ďalšom znížení asignácie dane o pol percenta dostanú podľa výpočtov MF SR neziskovky o 8 miliónov eur menej, ako keby k poklesu asignácie firiem nedošlo. V pozadí rozhodovania politikov je stále nedôvera k firemným nadáciám a argument, že veľká časť asignácie končí vo firemných nadáciách, firmy si z nej robia reklamu, využívajú ju na biznisové ciele a vďaka využívaniu 2 % nemusia dávať vlastné dary. Je to však naozaj tak?

Štát dal právo i pravidlá

Aby firmy nemohli 2 % z dane zneužívať, zákon im stanovuje mantinely: vymedzené okruhy účelu použitia, vymedzený zoznam registrovaných a overených prijímateľov, možnú dobu čerpania i povinnosť zverejňovania použitia v obchodnom vestníku. Ministerstvo financií prostredníctvom svojich kontrol sleduje dodržiavanie využívania asignácie dane a má potrebné páky na udeľovanie sankcií pri porušení pravidiel. Akýkoľvek zákon môže byť porušený a i dobrý systém môže byť zneužitý. Je možné, že by sa našli subjekty, ktoré 2 % nepoužili v súlade s ich verejno-prospešným účelom. Preto ich treba kontrolovať, odhaľovať a sankcionovať. Netreba hneď nabúravať celý systém, ktorý je u nás hlavnou formou podpory verejno-prospešných aktivít. V prehľadoch obchodného vestníka možno vystopovať i prípady nie správneho použitia asignácie dane, no absolútna väčšina týchto prostriedkov ide na potrebný a odôvodnený účel.

Firemné nadácie

Je faktom, že asignácia dane motivovala najmä veľké firmy, aby si vytvorili vlastnú firemnú nadáciu alebo zriadili v existujúcej nadácii svoj nadačný fond. Firma tak môže svoj podiel dane venovať svojej firemnej nadácii či fondu. Aj keď to býva niekedy predmetom kritiky, ako sa budem snažiť ukázať, z hľadiska účelného využitia asignácie dane je to to najlepšie, čo sa mohlo týmto peniazom stať.

Väčšia kontrola použitia podielu dane

V prvom rade: 2 % dane si firemná nadácia alebo nadačný fond nemôžu vyčerpať len tak pre seba, ale musia ich použiť na verejno-prospešné účely v súlade so zákonom. V drvivej väčšine prípadov tieto prostriedky posúvajú ďalej formou grantov iným dobročinným organizáciám. Ako prví prijímatelia podielu dane však firemné nadácie stále zodpovedajú za dodržanie účelu použitia. Ak by bol v použití týchto prostriedkov objavený problém, sami by museli znášať dôsledky a platiť pokuty. Preto podporené projekty aktívne kontrolujú, od prijímateľov vyžadujú reporty o čerpaní i kópie ich dokladov. Oproti bežnému asignovaniu tak v prípade čerpania cez firemnú nadáciu alebo nadačný fond prebieha ďalšia úroveň kontroly finálnych prijímateľov a tlak na efektívne a správne čerpanie. Peniaze teda vo firemnej nadácii nekončia, len cez ňu pretečú na ďalšie verejnoprospešné aktivity.

Kvalitnejší výber prijímateľov cez súťaž

Výber grantov, ktoré firemná nadácia alebo nadačný fond podporia, býva väčšinou realizovaný cez grantové programy: nadácia vyhlási výzvu vo vybranej téme a žiadatelia predkladajú svoje projekty. Hodnotiace komisie, do ktorých obvykle bývajú zapojení experti na dané témy, následne posudzujú jednotlivé žiadosti a vyberajú na základe zvolených kritérií tie najlepšie z nich. Oproti bežnému asignovaniu dane, kedy niekto sám vyberie finálneho prijímateľa, sa tak v prípade čerpania cez firemnú nadáciu alebo nadačný fond zvyšuje kvalita a efektívnosť podpory na základe súťaže a širšieho odborného posudzovania.

Vyššia transparentnosť

Zo všetkých právnych foriem neziskových organizácií sú na nadácie kladené najvyššie nároky a povinnosti v oblasti transparentnosti. Akékoľvek použitie prostriedkov musí schváliť viacčlenná správna rada a skontrolovať ho dozorná rada. Každá nadácia – vrátane firemných – musí zverejniť svoju výročnú správu. Každá nadácia musí získať oficiálny audit od akreditovaného audítora. Ak teda asignácia dane „preteká“ cez firemnú nadáciu alebo firemný nadačný fond v inej nadácii, jej použitie je veľmi dobre kontrolovateľné. Bežný prijímateľ podielu dane musí zverejniť čerpanie len v obchodnom vestníku. Aktivity firemnej nadácie však možno kontrolovať i prostredníctvom jej webstránok, povinných výročných správ a výrokov audítorov.

Obozretnejšie používanie

Firemná nadácia či nadačný fond obvykle nesú meno firmy, ktorá ich zriadila. Renomované firmy si nemôžu dovoliť poškodiť svoju reputáciu prípadnými zlyhaniami pri svojich nadačných aktivitách. Ak by sa prevalilo na verejnosť, že známa firma zneužíva 2 % dane, mohlo by to poškodiť imidž tejto spoločnosti. Firemné nadácie sú preto pod ďalším tlakom a obozretne používajú prijatý podiel dane.

Navýšenie asignácie darmi

Súčasný model asignácie dane povzbudzuje právnické osoby, aby samé rozvíjali darcovstvo a venovali vlastné prostriedky na verejno-prospešný účel. Ak venujú dary zo svojho zisku vo výške 0,5 % dane, môžu asignovať o ďalších 0,5 % dane viac. V tomto modeli chýba priama ekonomická motivácia (napr. odpísanie darov z daní), a preto zhruba 90 % firiem túto možnosť oficiálne nevyužíva. Je možné i to, že veľa firiem v skutočnosti dalo dary v tejto výške, ale neevidovali si ich v požadovanej forme a neuplatnili si tak možnosť navýšenia asignácie. Pri bližšom pohľade na veľké firmy, ktoré si zriadili i vlastné firemné nadácie alebo nadačné fondy, však vidíme, že práve medzi nimi je veľká časť tých, ktoré vlastné dary venovali a asignáciu dane si tak navýšili z 1,5 % na 2 %. Logicky – ak už firma vytvorila vlastnú firemnú nadáciu alebo nadačný fond, je viac motivovaná, aby tento subjekt, ktorý nesie jej značku, udržala a aby vykonával dobročinnú činnosť. Samotná existencia nadačných aktivít tak prirodzene motivuje firmy aspoň sčasti i reálne dávať.

Navýšenie asignácie dobrovoľníkmi

Firmy sa častokrát snažia prepojiť svoje 2 % dane s angažovanosťou svojich zamestnancov. Stále viac si uvedomujú, že je výhodné mať proaktívnych zamestnancov, ktorí podporujú svoje okolie, pomáhajú tam, kde treba, majú dobré vzťahy s komunitou, vidia zmysel vo svojom živote a žijú s dobrým pocitom. Takíto ľudia prenášajú svoju pozitívnu energiu i na pracovisko, sú oporou svojich tímov, pomáhajú kolegom, riešia problémy a majú silnú sieť kontaktov. Múdre firmy teda podporujú firemné dobrovoľníctvo i preto, že je to prospešné aj pre ich firemnú kultúru. Stále viac firiem realizuje dobrovoľnícke podujatia alebo zamestnanecké programy, v ktorých ich zamestnanci môžu získať podporu pre neziskové organizácie, ktorým vo svojom voľnom čase dobrovoľnícky pomáhajú. Ak sa asignácia dane používa na takéto verejno-prospešné projekty, firemní dobrovoľníci svojím úsilím alebo zručnosťami jej hodnotu ďalej navyšujú.

Menej populárne, ale potrebné témy

Väčšina prostriedkov z 2 % dane jednotlivcov smeruje do rôznych rodičovských združení pri školách a škôlkach, na podporu záujmových klubov, ktoré navštevujú ich deti alebo do populárnych charitatívnych tém, ako je pomoc chorým deťom či starostlivosť o opustené zvieratká, ktorých riešenie je nepochybne dôležité. Firemné nadácie sa venujú aj podpore týchto tém, no častokrát majú odvahu svoju pozornosť zamerať i na okrajovejšie a donorsky menej atraktívne oblasti, ktoré trpia nedostatkom zdrojov a vyžadujú si osvietenejších podporovateľov. Z firemných 2 % dane boli alebo sú podporované napríklad i riešenie problému bezdomovectva, náhradné a profesionálne rodičovstvo, integrácia nepočujúcich či nevidiacich, rozvíjanie komornej hudby, záchrana kultúrnych pamiatok a ľudových tradícií, presadzovanie transparentnosti, špičkové vzdelávanie, rozvoj dobrovoľníctva a ďalšie témy, ktoré sú individuálnymi darcami obvykle obchádzané. Firmy venujú častokrát svoj podiel dane do oblastí, ktorým rozumejú, vďaka čomu dokážu i expertízou vlastných zamestnancov zvýšiť efektívne využitie financií. Známa konzultačná firma napríklad podporuje IT vzdelávanie mladých ľudí a jej zamestnanci sú zároveň ich školiteľmi. Energetické firmy venujú 2 % do environmentálnych riešení, zvyšovania energetickej efektívnosti a pod.

Podpora verejných inštitúcií

Podľa zistení Asociácie firemných nadácií používajú firemné nadácie zhruba 40 % podielu dane v prospech mimovládnych organizácií, no podobný 40 %-ný podiel pripadá i na podporu škôl, obcí a miest, domovov sociálnych služieb, zdravotníckych zariadení a iných verejných inštitúcií. Zníženie výnosu asignácie dane tak ohrozuje stabilitu a rozvoj inštitúcií priamo spadajúcich pod verejnú správu.

Naozaj marketing?

Áno, častokrát sa na projekte podporenom firemnou nadáciou objaví logo danej firemnej nadácie. Vadí to však až tak veľmi? Ak si niekto myslí, že vďaka tomu firma predá viac svojich výrobkov, musíme ho poopraviť. Agentúra Focus realizuje pre Business Leaders Forum každé 2-3 roky prieskumy verejnej mienky, ako ľudia vnímajú aktivity v oblasti zodpovedného podnikania firiem. Podľa všetkých doterajších prieskumov rozhoduje u zákazníkov jednoznačne cena a kvalita. Existencia firemnej nadácie alebo charitatívne aktivity firmy pri kúpe produktu u zákazníka takmer vôbec nerozhodujú. Ak niekto robí firemnú nadáciu kvôli marketingu, asi by mal investovať do iných oveľa efektívnejších nástrojov.

Sociálna investícia, ktorá sa štátu vracia

Celkový objem financií z asignácie dane právnickými osobami sa ročne pohybuje zhruba v rozsahu 25-30 miliónov eur. Z hľadiska verejných výdavkov nejde v porovnaní s niektorými inými použitiami o veľkú sumu. Podľa medializovaných informácií prišiel štát pri nástenkovom tendri o 120 miliónov eur, pri emisnej kauze o 47 miliónov eur, dotácia v podobe daňových prázdnin pre Babišovo Duslo Šaľa nás stála 59 miliónov eur. Aj keď teda v týchto porovnaniach asignácia dane z príjmu firiem neznamená zásadný balík ohrozujúci stabilitu verejných financií, jej prínos pre spoločnosť a stotisíce občanov je obrovský. Táto sociálna investícia je ďalej zhodnocovaná navýšením darmi, dobrovoľníckou prácou a osobným presvedčením a nadšením realizátorov. Ak by mal štát platiť dôsledky neriešenia problémov, ktoré sa vďaka asignácii dane firiem riešia, stálo by ho to niekoľkonásobne viac.

Budúcnosť asignácie dane

Napriek tomu, že už dlhodobejšie kvôli kríze a ekonomickým vplyvom výnos z asignácie dane firiem klesá, súčasné legislatívne nastavenie ju okrem toho postupne celkovo znižuje z pôvodných 2 % na finálnych 0,5 % po roku 2020. Kvôli odporu neziskových organizácií, ktoré získavajú práve z asignácie firiem alebo prostredníctvom grantov z firemných nadácií a nadačných fondov kľúčové prostriedky potrebné na služby občanom, predstavitelia štátu v uplynulých rokoch niekoľkokrát múdro ustúpili a vždy o rok odložili ďalšie klesanie % dane. Na jednej strane to pomohlo zachrániť a udržať pri živote množstvo verejno-prospešných iniciatív, na druhej strane táto únavná každoročná hra o prežitie a neistota do poslednej chvíle nepraje stabilnému a predvídateľnému rozvíjaniu dlhodobo potrebných aktivít vo verejnom záujme.

Asignácia dane je u nás hlavnou formou podpory verejno-prospešných aktivít. Ak štát nezmení legislatívu a výnos asignácie dane z príjmu bude ďalej klesať, ohrozí to najviac tých, ktorí sú odkázaní na pomoc druhým. Nastanú problémy, ktoré štát doteraz nemusel riešiť, zrazu bude musieť tieto služby nahradiť. Začne sa objavovať viac chorých ľudí, ktorým nemá kto pomôcť, zvýši sa počet bezdomovcov na uliciach, začne chátrať viac pamiatok, školy budú potrebovať viac peňazí, zaniknú mnohé kultúrne či športové akcie, deti budú mať menej krúžkov, ubudne dobrovoľníkov…

Ako to dopadne a či sa podarí stabilizovať celý mechanizmus, závisí od vôle ministra financií. Rozumní občania by mali sledovať aj túto tému.

Kto sme

Prepájame firmy, mimovládne organizácie, štátne inštitúcie, komunity a jednotlivcov, aby sme spoločnými silami dosiahli pozitívne zmeny vo vzdelávaní, v zodpovednom podnikaní a v boji proti korupcii a chudobe. V týchto témach sme aj experti.


Nadácia Pontis
Zelinárska 2
821 08 Bratislava

tel.: (421 2) 5710 8111


Instagram