04. 07. 2019 Nadácia Pontis

Slabé digitálne zručnosti ako príležitosť

Tento článok vyšiel v magazíne Nadácie Pontis filantropia – je to rodinné


Po 14 rokoch v Prahe a Bangkoku, kde vybudoval úspešnú aplikáciu HotelQuickly, sa Michal Juhás (34) nedávno vrátil aj s rodinou na Slovensko. Venuje sa vývoju škálovateľných vzdelávacích projektov s ambíciou rozvíjať digitálne zručnosti ľudí nielen doma, ale i v zahraničí.

Aké sú vaše pocity po návrate na Slovensko?
Je to super, veľmi sa mi tu páči. Vnímam to ako príjemnú zmenu najmä v porovnaní s Bangkokom. Ale aj tam sa nám žilo s rodinou výborne a vedeli sme si vždy nájsť pozitíva. Páčilo sa nám cestovanie, mesto, vždy usmiati ľudia. Po istej dobe nám ale začal vadiť neustály hluk, aj teplota, ktorá málokedy klesne pod 25 stupňov. Pri teplote pod 20 stupňov už pomaly začínajú rozdávať deky bezdomovcom. (smiech) Samozrejme, keď boli deti trochu väčšie, vadilo nám, že nemôžu hocikedy len tak vyjsť von napríklad na kolobežkách. Rozhodli sme sa zmeniť destináciu a veľmi si to užívame.

Prečo ste sa rozhodli pre Bratislavu?
Bratislava je výborný priemer, keď sa pozerám na jednotlivé aspekty. V žiadnom z nich nevyniká, nie je svetová. Nie je ani najväčšia, ani najrýchlejšie rastúca, ale ten priemer je fakt pekný. Môžem tu robiť veci, ktoré som v Thajsku robiť nemohol. Veci, ktoré tu ľuďom ani neprídu, že sú niekde vzácne alebo výnimočné. Môžeme napríklad chodiť bez dýchacej masky, čo sa v Singapure a Hongkongu niekoľko dní až týždňov v roku nedalo, pretože vzduch je tam naozaj znečistený. Máme tu super ovzdušie, veľa zelene. To je niečo, čo sme v Bangkoku nemali. Aj teraz sme boli so známym na obede a mali sme výhľad na park. Veľakrát stačí trochu pocestovať, aby si človek začal vážiť to, čo doma má. Takto by som mohol pokračovať, tých vecí je viac. Bratislava vyhrala aj preto, že je blízko k starým rodičom. A aj preto, že je dobre situovaná – je blízko k Prahe i Viedni. Je to tu ešte stále relatívne lacné, aj keď sa ceny zdvíhajú. Zvažovali sme Londýn, Francúzsko. Nakoniec mám ale pocit, že tu je fajn.

Na Slovensku sa plánujete venovať vzdelávaniu detí a dospelých. Prečo?
Dlhodobo som nadšený zo vzdelávania a osobného rozvoja. Od toho už je blízko k rozvoju iných. V jednom okamihu príde človek na to, že osobný rozvoj je fajn, ale na deťoch som videl, že sa dajú rozvinúť oveľa rýchlejšie. Teraz majú štyri a šesť rokov. Keď sa človek naučí základné veci, ako je growth mindset (myseľ nastavená na rast, pozn. red.), ako si opakovať mantry, vnímať sa pozitívne, a prenesie to na ľudí okolo seba, tak sa napríklad aj ľudia v práci dokážu rozvíjať a firma rastie. Začali sme tieto aktivity robiť aj v HotelQuickly, vytvárali sme plány osobného rozvoja.

Už pri odchode z HotelQuickly ste vedeli, že sa chcete zamerať na vzdelávanie?
Áno, už som to mal ujasnené. Po odchode z manažmentu som si dal menší, dvojmesačný sabatikal. Premýšľal som, čo sú oblasti, pri ktorých cítim najväčšie zanietenie, a začal som robiť kroky, aby sa to naplnilo. Keď sme sa minulý rok presťahovali, dostalo to konkrétnu podobu. Založil som dve firmy – Smart Upskill a EdTech Labs, ktorá je súčasťou občianskeho združenia EdTech Slovakia. Do rozbehu som investoval vlastné prostriedky a hľadám ďalších investorov.

Aký je medzi nimi rozdiel?
V Smart Upskill pracujem s mojím individuálnym know-how. Robím digitálne produkty a individuálny koučing. Pred dvomi rokmi som otvoril prvý online kurz. Celkovo mojimi kurzmi prešlo už 10-tisíc študentov. Aktuálne ich formalizujem a dávam pod jednu značku. Tiež sa venujem koučingu technických lídrov a developerov.

Čomu sa venujete v EdTech Labe?
Vytvárame platformy, ktoré poznatky zo Smart Upskill automatizujú. Stávajú sa tak škálovateľnejšie. Venujeme sa napríklad projektu Geekruiter, kde učíme personalistov porozumieť technológiám. Napríklad ako robiť pohovor so softvérovým developerom – kde ich nájsť, aké otázky sa pýtať, ako ich zaujať. Online kurzy a webináre sú jednoducho škálovateľné – človek v Thajsku sa tak môže učiť od nášho inštruktora z Košíc. Aktuálne máme prihlásených personalistov z rôznych európskych aj ázijských krajín.

Na čom ďalšom ešte pracujete?
Venujeme sa tiež projektu s učiteľmi na školách. Vidím veľký nedostatok v tom, aký typ kurzov sa učí na základných a stredných školách. Pracujeme na platforme, ktorá umožní učiteľom otvoriť si prémiové kurzy zamerané najmä na digitálne znalosti. Na platforme nájdu materiály, na základe ktorých môžu otvoriť kurz na škole, kde učia. Napríklad základy Photoshopu. Spoločným menovateľom je digitálna gramotnosť, ktorú chceme rozvinúť. Veľakrát stačí ľuďom ukázať nástroj a nadchnúť ich. Učiteľom sa páči, že si vedia vďaka tomu privyrobiť.

Akým spôsobom?
Otvoria si platený poobedný kurz po škole, na ktorý sa deti môžu prihlásiť. Stanovia si cenu, my im nejakú odporučíme, ale rozhodnutie je na nich. Kurzy na školách už existovali, naša platforma je nová v tom, že ich digitalizuje. Prototyp sme testovali na štyroch školách so šiestimi učiteľmi. Učiteľom sa to zatiaľ páči a rodičia oceňujú novší obsah. Nie je to čistý e-learning, pretože pre rodičov je dôležité, aby dieťa bolo v kolektíve. Oficiálne sa to volá blended learning – niečo si pozriete pred kurzom už doma, napríklad video, a v škole si to vyskúšate, pričom ostatní tiež pridajú svoje skúsenosti.

Tiež je to ľahko škálovateľné?
Učiteľ v Bratislave vie vytvoriť materiál, s ktorým môže pracovať aj učiteľ v Prešove. Vedia si medzi sebou zdieľať informácie. Ten, kto vytvorí nové kurikulum, dostane peniaze za svoju prácu. Je to škálovateľné aj medzinárodne, pretože je to ľahko preložiteľné do iných jazykov. Na Slovensku zápasíme s neflexibilitou školského systému, ktorý nedrží krok s dobou. V IT sa vyvíja všetko tak rýchlo, že nestíhame vyvíjať e-learningové kurzy, nietožeby ministerstvo stihlo akreditovať nové kurzy. Preto si myslím, že decentralizácia je cesta – chceme dať učiteľom príležitosť vytvoriť kurzy mimo vyučovania.

Vy sám uvažujete, že deti budete učiť doma. Prečo?
Verím, že tak deti dostaneme oveľa ďalej než v klasickom systéme, kde je v triede 30 detí. Všetky sú vedené tým istým systémom, ktorý ja ako rodič nemám ako ovplyvniť. Neviem, ako učiteľ učí, nemám žiadnu spätnú väzbu. Keď riešim v profesionálnom prostredí upskilling (zvyšovanie kvalifikácie, pozn. red.), môžem ovplyvniť, čo sa zamestnanci učia, dobu, dĺžku, efektivitu i lektora. Nie diktátorsky, ale chcem mať kontrolu. A keď sa nedostavia výsledky, chcem mať možnosť robiť zmeny, nie čakať osem rokov a povedať si, že toto nevyšlo. To si môžu povedať politici, že s týmito 10-tisíc deťmi sa to nepodarilo, skúsme to s ďalšími. Ale ja ako rodič mám dve deti a do školy ich dať nechcem.

O čom aktuálne snívate?
Aktuálne snívam o tom, že rozbehneme globálne profesijné vzdelávanie zamerané na digitálne zručnosti pre dospelých profesionálov vo firmách. Nedostatok digitálnych zručností je celosvetovo veľkým problémom. Vytvárame produkt, ktorý by ho mohol vyriešiť. Zameraný najmä na videá, modernejší a flexibilnejší.

Na akom Slovensku by ste chceli žiť?
Veľmi ma teší, že Slovensko ide dopredu, keď ho porovnávam s tým, aké som si ho pamätal z minulosti. Chcel by som, aby bolo miestom, kde ľudia budú brať vzdelávanie ako kľúč k úspechu. Naša ekonomika je postavená na manuálnej práci, ktorá bude v budúcnosti do veľkej miery nahradená robotikou a umelou inteligenciou. Mali by sme sa ako štát pretransformovať na znalostnú ekonomiku. Chcel by som vidieť Slovensko, ktoré sa zobúdza každé ráno s myšlienkou, že sa naučí niečo nové. S drajvom, aby sme boli lepší.


Viac podobných inšpiratívnych príbehov, rozhovorov, ale aj tipov, si môžete prečítať v našom magazíne filantropia – je to rodinné:

online verzia
⇒ na stiahnutie
⇒ EPUB verzia pre niektoré druhy čítačiek

Kto sme

Prepájame firmy, mimovládne organizácie, štátne inštitúcie, komunity a jednotlivcov, aby sme spoločnými silami dosiahli pozitívne zmeny vo vzdelávaní, v zodpovednom podnikaní a v boji proti korupcii a chudobe.


Nadácia Pontis
Zelinárska 2
821 08 Bratislava

tel.: (421 2) 5710 8111


Instagram