02. 08. 2019 Nadácia Pontis

Snívam, že pomôžem iným splniť si ich sny

Tento článok vyšiel v magazíne Nadácie Pontis filantropia – je to rodinné


Koncom roka 2017 spustila Andrea Ferancová Bartoňová private equity fond Espira Investments, prostredníctvom ktorého chce podporiť české a slovenské podnikateľské príbehy.


Prečo považujete za dôležité podporiť lokálne firmy?
Chcela by som, aby naše deti mali možnosť pracovať nielen pre nadnárodné korporácie, ale aj pre lokálne firmy. Jedna vec je pracovať v centrále a iná pre pobočku centrály. Je zaujímavé byť pri tvorbe  biznisu. Chceme podnikateľov podporiť, aby ďalej rástli, mali možnosť posúvať sa a rozvíjať a stali sa regionálnymi a globálnymi. Bola by som rada, aby tu neboli len nadnárodné korporácie a my sme pre ne všetci pracovali, ale aby nadnárodné korporácie pochádzali aj odtiaľto. Práve preto chceme podporovať sektor malých a stredných podnikateľov. Naozaj v tom vidím zmysel a pozitívny dopad na spoločnosť.

Fond vznikol v decembri 2017. Čo ste zatiaľ stihli?
Stretli sme viac ako sto podnikateľov a podnikateliek, ktorí sa nadchli pre niečo, čo je spojené s ich životom a ich príbehom, a sú schopní budovať zaujímavé biznisy s presahom do zahraničia. Sú to podnikatelia, ktorí úspech dosiahli svojou prácou a majú pekný vzťah k zamestnancom. Investujeme do firiem, ktoré už majú overený biznis model, tržby v hodnote aspoň 2 milióny eur a majú nápad spojený s rastom. Chcú napríklad postaviť novú halu alebo otvoriť pobočku v zahraničí a potrebujú na to investíciu.

Aký je podiel slovenských a českých firiem, s ktorými ste sa stretli?
Asi 40 % z nich je zo Slovenska. Mnohé sú rodinné firmy z malého mesta a väčšinou v nich pracuje manželka, syn aj dcéra – celá rodina –, čo v Čechách až tak často nevidíme. Som nadšená z rodinných firiem s dlhou tradíciou, ale štatistiky hovoria, že iba 10 % sa dožije tretej generácie.

Dnes je populárne investovať do startupov. Prečo ste sa nevybrali touto cestou?
Videli sme, že ak máte technologickú firmu alebo startup, väčšinou nemáte núdzu o investorov. Ale keď máte firmu v tradičnejšom odvetví, niečo vyrábate alebo pracujete v službách, investície sa hľadajú ťažšie. Môžete si vziať úver z banky, ale nie v takom rozmere. Musím ale povedať, že nie všetky firmy nakoniec potrebujú taký druh financovania, aký poskytujeme my, a aj my si v podstate vyberáme, komu bude naša investícia dávať zmysel. Preto musíme vidieť veľké množstvo firiem, aby sme vedeli reálne vyhodnotiť, kto ju potrebuje a komu môže pomôcť.

Vo firmách hľadáte manažment so zmiešaným, mužsko-ženským tímom. Prečo?
Tieto firmy dosahujú výrazne lepšie výsledky. Podľa štúdie spoločnosti McKinsey & Company je ziskovosť u týchto spoločností až o 56 % vyššia než u firiem, kde ženy v manažmente zastúpené nie sú. Ale neznamená to, že ich musí byť väčšina. Stačí, keď už ich je štvrtina. Tým, že sa zameriavame skôr na tradičnejšie odvetvia, kde sú zastúpené napríklad služby alebo spotrebný tovar, 70 až 80 % nákupov u nich robia ženy. Keď máte v manažmente prítomného svojho najväčšieho zákazníka, ste konkurencieschopnejším. Z rôznych názorov vyplýva, že diverzita prináša lepšie výsledky. Pri malých a stredných podnikoch som si všimla, že v 80 až 90 % ženy zastúpenie v rozhodovaní majú. Či už ako spolumajiteľky, alebo manažérky. To je aj dôvod, prečo sme sa zamerali na malé a stredné podniky.

Zmysel vidíte aj v podpore vzdelávania. Prečo?
Niekedy mam pocit, že naše vzdelávanie je založené na princípe: pokiaľ to nevieš, tak to nehovor a buď radšej ticho. Podnikanie je veľmi dôležité na to, aby sa krajina rozvíjala. K tomu je potrebné, aby ľudia mali možnosť robiť chyby, boli kreatívni. Školstvo by sa malo posúvať týmto smerom. Je dôležité, aby bol učiteľ nadšený a nadchol pre niečo aj mladých. To je základ pre to, že sú ľudia šťastní a úspešní.

Spomínate si na učiteľa, ktorý vás nadchol alebo inšpiroval?
V socialistickom školstve som nemala veľké šťastie na prvých učiteľov. Nespomínam si, že by som bola nadšená alebo by ma niekto inšpiroval. Ale potom, keď som odišla do USA a študovala na Harvarde, 90 % prednášok mi bralo dych. Boli veľmi zaujímavé a bavili ma. Chcela by som to aj pre deti na Slovensku. Aby ich učenie bavilo a nechodili do školy len preto, že ich do toho nútime.

Čo by ste z USA preniesli na Slovensko?
V americkom prostredí, keď niekto podniká a neuspeje, môže začať znova a ľudia mu dávajú šancu. Kým na Slovensku mám pocit, že keď sa niekomu niečo nepodarí, už sa mu do toho znova nechce. Ale nedá sa to úplne zovšeobecniť. Hoci si nemyslím, že americký systém je perfektný, prístup založený na rozvoji silných stránok a kreativity u detí je veľmi dôležitý. A bude aj do budúcnosti stále dôležitejší.

Čo hovoríte na odliv mozgov do zahraničia?
To je to, o čo nám ide, čo by sme chceli zmeniť. Ľudia sa sem vrátia, pokiaľ tu budú mať zaujímavé príležitosti. Ako som už hovorila na začiatku, chceme, aby deti mali príležitosti pracovať pre firmy, ktoré vznikli tu a majú stredoeurópsky, európsky alebo globálny presah. Trošku vidím, minimálne v Prahe, že sa ľudia vracajú naspäť. Mám pocit, že spôsob života u nás je niekedy príjemnejší než vo veľkých mestách ako Londýn alebo New York.

Ktoré iné témy okrem vzdelávania sú vám ešte blízke?
Musím povedať, že pokiaľ je v tom nadšenie, zápal pre danú vec, páči sa mi úplne všetko. Mám radšej, keď nejde o jednorazovú pomoc, ale keď pomoc motivuje alebo inšpiruje k ďalšej činnosti. Keď vidím nadšenie a zápal, rozhodujem sa intuitívne. Ale myslím si, že je dobré zamýšľať sa aj nad dopadom a kam pomoc ďalej smerovať.

Ste mama. Vediete deti k filantropii?
Snažím sa. Najmä príkladom. Vždy, keď ideme na nejakú filantropickú akciu, hovorím o tom synom. Niekedy ich vezmem aj so sebou. Napríklad nedávno ma môj syn dojal. Moja sestra je prednostka detskej onkológie v Bratislave a cez ňu sa dozvedel o príbehu chlapčeka, ktorý je chorý, a spýtal sa, či mu môže nakresliť obrázok; a často sa pýta, ako sa má. Snažím sa, aby boli vnímaví a ísť im príkladom.

Pred piatimi rokmi ste prostredníctvom časopisu Forbes vyzvali ľudí, aby snívali. O čom teraz sníva Andrea Ferancová Bartoňová?
Musím povedať, že teraz sú moje sny spojené s našou firmou. Chcela by som, aby sme pomohli naplniť sny českých a slovenských podnikateľov. Dať im krídla, podporiť ich, aby sa mohli realizovať vo svojom podnikaní, aby si mohli napĺňať sny a mali zahraničný presah.


V novembri 2018 získala od Espiry finančnú injekciu agentúra JK Education, ktorá v regióne strednej Európy sprostredkováva štúdium na elitných (stredných a vysokých) školách po celom svete.

JK Education je česká firma, ktorá v súčasnosti pôsobí aj v Poľsku, Maďarsku a na Slovensku a vysiela na štúdium do USA, Kanady, Veľkej Británie či Švajčiarska. Školu amerického štýlu plánuje otvoriť tiež v Bratislave. Za nezverejnenú sumu odkúpila Espira 50 % podielu firmy, ktorý si delí s jej spoluzakladateľom Ondřejom Kaniom.

„Osobný príbeh a prístup Ondřeja Kaniu ma nadchol. Výraz ‚to nejde‘ nepozná. Ondřej nie je zaťažený minulosťou českého školstva, a napriek tomu má o ňom prehľad. Vie, ako vyzerá vzdelávanie v USA, Kanade a Fínsku. Inšpiroval sa tam, keď vytváral osnovy pre svoje školy. Môžem povedať, že svojej práci naozaj rozumie. Pre ESPIRU je dôležitý nadšený podnikateľ so silnou víziou a dynamický rast skupiny v posledných rokoch,“ hovorí Andrea Ferancová Bartoňová.


Viac podobných inšpiratívnych príbehov, rozhovorov, ale aj tipov, si môžete prečítať v našom magazíne filantropia – je to rodinné:

online verzia
⇒ na stiahnutie
⇒ EPUB verzia pre niektoré druhy čítačiek

Kto sme

Prepájame firmy, mimovládne organizácie, štátne inštitúcie, komunity a jednotlivcov, aby sme spoločnými silami dosiahli pozitívne zmeny vo vzdelávaní, v zodpovednom podnikaní a v boji proti korupcii a chudobe.


Nadácia Pontis
Zelinárska 2
821 08 Bratislava

tel.: (421 2) 5710 8111


Instagram