12. 12. 2017 Nadácia Pontis

Za produkt zodpovedného podnikateľa si zákazník rád priplatí

Firmy nemusia darovať len peniaze. Vzácny je aj ich čas alebo know-how

Nadácia Pontis už 20 rokov spája svet mimovládnych organizácií so svetom biznisu. Ako firmy pomáhajú tam, kde zlyháva štát, vysvetľuje výkonná riaditeľka nadácie LENKA SUROTCHAK. 

Sú dnešní slovenskí podnikatelia uvedomelejší v porovnaní so situáciou spred desiatich či pätnástich rokov? 

Posun je obrovský. Pre podnikateľov sa už stáva konkurenčnou výhodou byť zodpovedný, menia sa aj očakávania ľudí od podnikateľov. Zamestnanci, najmä mladí ľudia, očakávajú, že firma, v ktorej pracujú, bude zodpovedná, že sa bude správať k zamestnancom hodnotovo, očakávajú transparentné a etické podnikanie. Ešte v roku 2003 sme sa v prieskume pýtali ľudí, či by boli ochotní priplatiť si za výrobok, ktorý by bol vyrobený zodpovednou firmou. Podobnú otázku sme položili aj teraz, opýtali sme sa však, či tak ľudia už niekedy skutočne urobili. Kladne odpovedalo 42 percent opýtaných, a to nás veľmi teší. Deje sa to aj vďaka aktivitám Nadácie Pontis, napríklad združeniu zodpovedných firiem Business Leaders Forum, ktoré má 40 členov. A vidíme to aj na ocenení Via Bona Slovakia, kde sme za 17 rokov prešli dlhú cestu od starostlivosti o komunitu k všetkým ostatným oblastiam zodpovedného podnikania. 

Čo si treba predstaviť pod pojmom spoločensky zodpovedná firma? 

Spoločenskú zodpovednosť firiem znázorňujeme obyčajne na kruhu so štyrmi výsekmi. Prvým je komunita: ide o to, ako sa firma správa k prostrediu, v ktorom pôsobí, teda či spolupracuje s neziskovými organizáciami, dobrovoľníckymi združeniami, alebo ako sa stavia k spoločenským problémom. Druhá oblasť je postoj k životnému prostrediu. Zodpovedne k životnému prostrediu sa môže správať každá firma napríklad už len tým, že sa v nej separuje odpad. Aj my v Pontise máme napríklad vermikompostér. Ďalšia oblasť sa týka starostlivosti o zamestnancov, napríklad nastavenia worklife balance, teda zladenia pracovného a voľného času. Nadácia Pontis je ambasádorom Charty diverzity na Slovensku, kde riešime to, či existujú na Slovensku v pracovnom vzťahu formy diskriminácie určitých skupín ľudí na základe ich odlišností. Práve vďaka odlišnostiam však mnohokrát firmy napredujú, pretože rôznorodosť prináša nové názory, a teda aj kreativitu. Posledná časť je pôsobenie firmy na samotnom trhu – aká cesta vedie k výrobku, odkiaľ pochádzajú suroviny, aký je celý dodávateľský reťazec, aký má firma etický kódex a podobne. 

Je posun v zodpovednosti firiem aj zásluhou pôsobenia veľkých zahraničných firiem u nás? 

Keď sme začínali s Business Leaders Forom, čo je na Slovensku strešné združenie pre zodpovedné podnikanie, veľmi sme sa inšpirovali politikami zodpovedného podnikania v nadnárodných spoločnostiach. Potom sme vytvárali dopyt po zodpovednosti zo strany verejnosti aj budúcich zamestnancov. Naše firmy sa správajú zodpovedne aj preto, lebo vidia problémy, žijú tu a záleží im na tom, kam bude krajina smerovať. 

Je spoločensky zodpovedné podnikanie skôr vecou väčších firiem alebo sa zapájajú aj tie menšie? 

Rozdiel je možno v tom, že vo veľkej firme sa niekedy ťažko presadzujú určité politiky do celého systému. V menších firmách záleží najmä na osvietenosti majiteľov, ktorí vedia do štruktúry presadiť projekty, ako je Edu Factory v Pixel Federation, čo je podpora vzdelávacích projektov, ktoré využívajú hravou formou nové technológie, alebo Anjelské drobné v spolupráci s Dobrým anjelom v Martinuse. Máme aj pokrokových slovenských vlastníkov, ktorí ‚vidia za roh‘ a chcú urobiť niečo zaujímavé, prelomové, svetové. 

Súčasťou spoločenskej zodpovednosti firiem je aj firemná filantropia. Nadácia Pontis spravuje vyše 20 nadačných fondov veľkých firiem. Komu všetkému pomáhajú? 

Keď sme začali robiť nadačné fondy, cieľom bolo ukázať, že firemnú filantropiu možno robiť veľmi transparentným, premysleným a strategickým spôsobom. Firmy vedieme k tomu, aby sa dlhodobo venovali jednej téme, aby mal projekt reálny dosah. Snažíme sa ťahať témy, ktoré pomáhajú bezdomovcom, nepočujúcim, podporujú jednoduché projekty v komunitách, školám, nevidiacim, rôznym cieľovým skupinám. Teraz máme strategický projekt Generácia 3.0, ktorý je zameraný na budúcnosť vzdelávania na Slovensku, a projekt Fondu pre transparentné Slovensko. 

O čo ide v projekte Generácia 3.0 ? 

Nadácia Pontis pozná neziskový priestor a má dôveru firiem. Preto sme si povedali, že by bolo dobré pokúsiť sa nastaviť budúcnosť vzdelávania na Slovensku. Vytvorili sme Generáciu 3.0, v rámci ktorej oceňujeme inovatívne vzdelávacie postupy, meriame ich dosah a šírime ich ďalej. Na programe sme pracovali dva roky, tento rok sme spustili prvý ročník. Teraz tvoríme mapu najlepších vzdelávacích prístupov, ktoré pomáhajú budovať zručnosti 21. storočia. Mal by to byť nástroj pre donorov, ktorí vo veľkej miere podporujú tieto vzdelávacie prístupy. Ale aj pre rodičov, aby sa vedeli rozhodnúť pre dobrú školu pre svoje dieťa a aby to v nich vyvolalo kritickú spoločenskú objednávku po kvalitnom vzdelávaní. Tieto prístupy by mali byť potom prenesené do školského systému na národnú úroveň. 

Nemal by sociálne odkázaných ľudí a vzdelávanie riešiť prioritne štát? 

Firmy veľakrát kompenzujú nedostatky štátu alebo systému. Často suplujú to, čo by mal za normálnych okolností robiť štát, mnohokrát inovatívne. Radi uvádzame ako príklad firmu Slovak Telecom, ktorá roky v rôznych podobách podporuje komunitu nepočujúcich. Pomáhali sme im zakladať vlastné firmy – vznikol Deaf Kebab, otvorili si fotoateliér, šperkárstvo či masážny salón. Neskôr sme riešili ich bežnú komunikáciu – zriadili sme službu Online tlmočníka. Nepočujúci môže cez skype zavolať reálnej tlmočníčke, keď ide niečo vybavovať na úrady. Robili sme tréningy posunkovej reči aj pre verejnosť. Teraz je však už na ťahu štát. 

Firemná filantropia teda môže mať aj iné podoby ako finančný dar. Aké sú ďalšie možnosti? 

Sú to tri veci. Vzácny je predovšetkým čas. Čas, ktorý si nájdu jednotlivci alebo ktorý im umožní venovať firma, aby prišli a pomohli, často manuálne. Potom je to knowhow alebo talent, najmä ten profesijný. Máme veľa školení, ktoré robia firmy v oblasti finančného vzdelávania alebo projektového manažmentu či počítačovej bezpečnosti. Špičky z podnikateľského sveta ich poskytujú neziskovému sektoru pro bono. Čestné uznanie Via Bona Slovakia napríklad dostala skupina advokátov, ktorá pro bono riešila, ako oddlžiť ľudí bez domova, aby neklesali ešte hlbšie. Potom sú to finančné zdroje, požičiavanie priestorov, zbierky a tak ďalej. 

O čas ide aj v projekte Naše mesto, ktoré je vaším osobným prínosom. Ako ste ho preniesli na Slovensko? 

Nejaký čas som žila v New Yorku. ‚Dobrovoľníčila‘ som v organizácii New York Cares, ktorá vyzývala firmy, aby dobrovoľne skrášľovali mesto – upratovali parky, robili zbierky šatstva. Od roku 2006 organizujeme na Slovensku obdobné podujatie – Naše mesto. Je to najväčšie dobrovoľnícke podujatie v strednej Európe. Tento rok sa doň zapojilo viac ako 10tisíc dobrovoľníkov zo 131 firiem vo viac ako 50 mestách. Je to nesmierne veľká pomoc pre školy, pre škôlky, pre rôzne zariadenia. Svet neziskových organizácií sa tu spája s firemným svetom. Ľudia, ktorí tam raz prídu, sa potom zapájajú každoročne. Vidia výsledok, preto je pre nich tá aktivita zaujímavá. 

Ako sa darí tretiemu sektoru za tretej vlády Roberta Fica? 

V našej krajine chýba dlhodobá vízia, kam smerujeme, dlhodobé partnerstvo a priateľstvo medzi vládou a neziskovými organizáciami. Ľudia z mimovládnych organizácií často idú proti veterným mlynom. O ľuďoch z regiónov sa často nevie, sú medzi sebou slabo poprepájaní. Mnohí to vzdajú. Múdra vláda by mohla takýchto ľudí vyzdvihnúť, pomáhať im. To sa však veľmi nevidí. Na druhej strane významný posun oproti všetkým vládam je, že dnes je na ministerstvách veľmi veľa múdrych ľudí so zahraničnými skúsenosťami, so vzdelaním zo zahraničných univerzít. Na ministerstvách by mali dostať priestor ovplyvňovať politiku a je veľmi dôležité, aby to nezastavilo stranícke smerovanie. 

„V našej krajine chýba dlhodobá vízia, kam smerujeme, dlhodobé partnerstvo a priateľstvo medzi vládou a neziskovými organizáciami. Ľudia z mimovládnych organizácií často idú proti veterným mlynom. “ 

Lenka Surotchak (46) odštartovala kariéru v neziskovom sektore v Slovenskej národnej agentúre pre zahraničné investície a rozvoj. V roku 1995 zastávala pozíciu programovej manažérky v Nadácii pre občiansku spoločnosť (FCS) na Slovensku, neskôr sa stala výkonnou riaditeľkou FCS v New Yorku. Od roku 2002 vedie Nadáciu Pontis, ktorá sa venuje rozvíjaniu slovenského prostredia v oblastiach zodpovedného podnikania, firemného a individuálneho darcovstva a rozvojovej spolupráce. 

Kto sme

Vytvárame silné a zmysluplné spojenia medzi firemným, občianskym a verejným sektorom v našich troch strategických témach – v sociálnych inováciách, vo filantropii a v zodpovednom podnikaní. V nich si budujeme expertízu, prinášame trendy, presadzujeme dlhodobý dopad a inšpirujeme.


Nadácia Pontis
Zelinárska 2
821 08 Bratislava


tel.: (421 2) 5710 8111


This error message is only visible to WordPress admins
There has been a problem with your Instagram Feed.
×

Už odchádzate?

NESTRAŤTE S NAMI SPOJENIE

Na email vám budeme posielať inšpiratívne
novinky či informácie o aktuálnych výzvach.