Ženám pomáha zvládnuť nepredstaviteľné. Lucia Kubíny z organizácie Tanana sprevádza matky po strate dieťaťa

Lucia je riaditeľka organizácie, ktorá systematicky pracuje so ženami po prenatálnej či perinatálnej strate. Venujú sa aj zdravotníckemu personálu v nemocniciach a zbierajú dáta pre čo najefektívnejšiu podporu. Lucia si sama prešla stratou dieťaťa a rozhodla sa túto udalosť premeniť na pomoc ženám s podobným osudom. „Ženy často prichádzajú s pocitom, že sú sami na svete, ktorým sa táto skúsenosť stála. My im povieme, že to tak nie je,“ hovorí. 

Bol nejaký moment, ktorý vás priviedol k tomu, že ste sa rozhodli pomáhať ženám s podobnou skúsenosťou?

Jednotlivé udalosti sa mi postupne skladali do mozaiky. Strata bola prítomná v našej rodine, prešla si ňou moja mama aj stará mama.  Aj ja sama som zažila skúsenosť straty. Viedlo ma to k hlbšiemu zamysleniu, ako strata súvisí s reprodukčným zdravím žien.

Pracovala som ako dula, podporovala som ženy v tehotenstve, počas pôrodu a po ňom. Mala som pred očami príbehy, s ktorými som sa stretla a hovorila som si, čo by mohlo byť ženám a ich rodinám nápomocné.

Začala som premýšľať nad vytvorením priestoru, v ktorom by zaznieval hlas žien s podobnou skúsenosťou. Občianske združenie sa mi zdalo byť dobrou platformou, kde by sa pomoc mohla ukotviť a ďalej systematicky rozvíjať.

Oslovila som moju mamu a manžela, či im to dáva zmysel, a spolu sme sa stali tromi zakladajúcimi členmi. Potom sa veci rozbehli pomerne prirodzene, pridali sa ďalšie kolegyne a dnes tvoríme deväťčlenný tím.

Ako konkrétne so ženami pracujete? Sú tu špecifiká, ktoré by si možno bežný človek neuvedomil?

Zameriavame sa najmä na samotné ženy. Podpora, ktorú im poskytujeme, má viacero foriem. Cez web a sociálne siete s nami môžu komunikovať telefonicky alebo e-mailom. Ak ide o špecifickú situáciu, prepájame ich s kolegyňami s príslušným zameraním.

Pôsobíme po ich boku ako peer-to-peer podpora, delíme sa o vlastné skúsenosti a poskytujeme poradenstvo. Súčasťou pomoci sú aj bezplatné online konzultácie s našou psychologičkou.

Na začiatku som bola k online forme pomoci veľmi skeptická. Ukázalo sa však, že výrazne znižuje finančné aj regionálne bariéry. Prvé štyri stretnutia majú ženy k dispozícii bezplatne a nie je pritom rozhodujúce, či žijú v okolí Nitry alebo v Revúcej. Aj vďaka tomu v tom nezostávajú samy.

Nemám ilúziu, že po štyroch stretnutiach je všetko vyriešené. Dôležité však je, že ženy majú niekoho, kto ich sprevádza krok po kroku. Často k nám prichádzajú s pocitom, že na svoju situáciu ostali úplne samy. My im ukazujeme, že to tak nie je, a hľadáme s nimi cesty, ako sa dá aj s takouto náročnou skúsenosťou pokračovať v živote.

Pôsobíte aj v teréne, napríklad pri pôrodoch v nemocniciach?

Časť našich aktivít smeruje aj do zdravotníckych zariadení. Distribuujeme informačné materiály a spomienkové balíčky, ktoré zdravotníci odovzdávajú ženám v situáciách, keď ich zasiahne strata. Personál ich pritom sprevádza nielen v bezprostredných chvíľach, ale aj v nasledujúcom období.

Súčasťou balíčkov je sada odtlačkov, ktorú zdravotníci vyhotovia krátko po narodení dieťatka, sviečka, ktorú si rodičia môžu zapáliť pri výročí alebo na Dušičky, aj zápisník, do ktorého si žena môže zapisovať svoje pocity.

Mnohým ženám pomáha, keď sa k týmto zápiskom vracajú a vidia cestu, ktorou prešli. To, čo bolo na začiatku paralyzujúce, sa postupne mení – bolesť nezmizne, ale nadobúda iné podoby a je možné ju začleniť do vlastného príbehu.

Pozrite si aj:

• Otvárame Impact Lab Inkubátor 2026 pre začínajúce a menšie organizácie
• Zuzana Janíčková z organizácie Atrium BB: Je medzi nami veľa dobra, stačí mu len podať ruku

Naznačili ste, že ženám pomáha najmä pocit prítomnosti. Existuje aj niečo všeobecnejšie, čím môžeme ako jednotlivci prispieť?

Veľa vecí je individuálnych, ale jedna univerzálna pomoc je nespochybňovať to, s čím žena alebo rodina prichádza. Stretávajú sa so zľahčovaním svojej bolesti alebo so spochybňovaním toho, čo prežívajú. Aj keď to býva myslené v dobrej viere, dopad môže byť veľmi zraňujúci.

Takáto komunikácia môže zanechať veľké rany, ktoré sa ťažko hoja. Prvýkrát žena možno necitlivú poznámku prejde mlčaním, druhýkrát jej vybehne slza a tretíkrát svojej kamarátke už nezavolá, napriek tomu, že by ten rozhovor potrebovala.

Skúsme si hľadať cesty k sebe tak, aby sme budovali prepojenie a nevytvárali väčšie osamotenie.

Lucia Kubíny hovorila o pomoci ženám po strate dieťaťa aj na Impact Summite 2026, ktorého témou bola odolnosť. Foto: Marek Mucha

V tejto súvislosti často používame dobre mienené frázy, no časom sa ukáže, že majú opačný efekt. Ktoré z nich sa objavujú najčastejšie?

Október je mesiacom povedomia o prenatálnej a perinatálnej strate a tejto téme sa v danom období viac venujeme aj na sociálnych sieťach. Zraňujúco môže pôsobiť napríklad veta: „Veď ste ešte mladí, budete mať ďalšie dieťa.“ 

Čo chceme povedať, keď žene po strate niečo také hovoríme? Väčšinou sa snažíme priniesť nejakú útechu a nádej do budúcna. To, čo však žena často počuje, je, že dieťa, ktoré tu už nie je, akoby nebolo dôležité – že by naň mala zabudnúť.

Namiesto toho môžeme byť pri nej a spomínať spolu s ňou. Opýtať sa, či malo dieťatko meno, alebo či si o ňom želá hovoriť. Pýtať sa, čo potrebuje človek, ktorý sedí oproti nám, je samo osebe vyjadrením úcty.

Strata dieťaťa je citlivou témou a na prvý pohľad sa nemusí spájať so zberom dát a monitoringom. Ako prebieha a ako údaje vyhodnocujete?

Vychádzame síce z päťročnej praxe, no zároveň si uvedomujeme, že existuje množstvo rovín, ku ktorým sme sa ešte nedostali, a skupín žien, ktoré sme zatiaľ neoslovili. Ak chceme hovoriť silnejším hlasom v prospech potrieb žien a rodín, musíme sa opierať o dáta.

Pred štyrmi rokmi sme robili malý prieskum, ktorý sa týkal poslednej rozlúčky. Mnohé podnety nesúviseli iba so samotnou stratou, ale aj so spôsobom komunikácie, či už zo strany rodiny, alebo zdravotníckych profesionálov.

V rámci podpory Impact Lab Inkubátora máme projekt mapovania potrieb. V prvej fáze chceme prepojiť organizácie, ktoré pracujú s rôznymi skupinami žien, aby sme dokázali obsiahnuť širšie spektrum skúseností a foriem podpory.

Na to nadviaže dotazník zameraný na jednotlivé úrovne potrieb, najmä v oblasti psychického a reprodukčného zdravia. Na jeho základe plánujeme viesť aj hĺbkové rozhovory so ženami, ktoré nám umožnia na konkrétnych príbehoch lepšie porozumieť tomu, ako tieto potreby v praxi vyzerajú.

Čo vám dáta doteraz ukázali?

Hoci na Slovensku existuje pomerne dobrá legislatíva, jej uplatňovanie v praxi je slabé – napríklad v oblasti možnosti rozlúčky s dieťatkom.

Podľa zákona má byť žena informovaná o svojich možnostiach v tejto situácii. Bez ohľadu na dĺžku tehotenstva môže vyžiadať od zdravotníckeho zariadenia vydanie telíčka za účelom pohrebu. Do určitej fázy tehotenstva je to možnosť, neskôr už povinnosť.

Zisťujeme, že ženy túto informáciu nedostávajú. Dozvedia sa o nej až v momente, keď je už neskoro, čo má pre ne veľmi negatívne dôsledky.

Zo zahraničných výskumov vyplýva, že žena, ktorá sa na to cíti, by mala byť podporovaná v kontakte s telíčkom dieťatka. Takýto kontakt jej môže pomôcť skúsenosť spracovať a citlivo ju začleniť do vlastného životného príbehu.

Toto sa však v nedeje. Ženy sú buď odrádzané, aj keď samy vyjadria takéto prianie, alebo sa téma úplne obchádza, ak do nej matka aktívne nevstúpi.

Na Slovensku ale existujú aj mnohé zdravotnícke zariadenia, ktoré idú cestou dobrej praxe a pristupujú k tejto situácii inak. Verím, že ich bude postupne pribúdať.

Podarilo sa vám dosiahnuť aj nejakú hmatateľnú zmenu v praxi?

Zdravotnícki profesionáli začínajú vnímať tému v širšom kontexte. Všímajú si, ako prebieha starostlivosť v zahraničí alebo v Českej republike. Je tu veľmi silná vlna zo strany pôrodných asistentiek, ktorá hovorí o pozitívnych príkladoch. Inšpirácie pomaly prenikajú aj k nám.

Samotné zdravotnícke zariadenia nás dnes oslovujú s pozvánkami na prednášky zamerané na komunikáciu, prístup k ženám a špecifiká rozlúčky. Táto forma práce môže byť liečivá pre obe strany. Považujem za dôležité hovoriť aj o tom, že stratou je zasiahnutý aj zdravotnícky personál, ktorý často zostáva bez podpory. Na túto tému sa potrebujeme pozerať spoločne.

Zmena sa potom odohráva najmä na úrovni jednotlivcov personálu v zdravotníctve. Nepracujeme len s ich zaužívanými postupmi, ale aj s osobnými postojmi a presvedčeniami. Lekárky, lekári a pôrodné asistentky si čoraz viac uvedomujú, že spôsob, akým pristupujú k žene, môže mať veľmi zásadný vplyv na ďalšiu kvalitu jej života.

V tomto vidíme aj ďalší krok do budúcna. Keď sa nám podarí jasnejšie pomenovať potreby žien, chceme ich otvárať aj so zdravotníkmi a hľadať spoločne cesty, ako umožniť naplnenie týchto potrieb.

Čo pomáha profesionálom v náročných situáciách?

Predovšetkým práca s vlastným prežívaním. Je dôležité všímať si svoje základné potreby, napríklad, či sa potrebujú napiť vody, na chvíľu sa nadýchnuť alebo si dopriať krátku pauzu. Pomôcť môžu aj jednoduché techniky uzemnenia.

Cieľom je nebyť zahltený prítomnou bolesťou a zároveň si zachovať empatiu. V pomáhajúcich profesiách sa často stáva, že človek prežíva cudzie príbehy až príliš intenzívne, čo môže viesť k vyhoreniu. Na opačnej strane je odpojenie ako forma sebazáchovy, vtedy sa však môže strácať blízkosť a ľudskosť.

Na konferenciách a vzdelávaniach pre zdravotníkov preto zdôrazňujeme, že je možné byť profesionálom vo svojej roli a zároveň zostať ľudský a vnímavý. Človek pritom nemusí byť pohltený veľkosťou bolesti, ktorú rodina prežíva.

Pozrite si aj:

• Senior programový manažér Noro Maur o Impact Labe: Čo znamená ísť od nápadu k dopadu?
• Zakladateľ festivalu FRAJ Tomáš Bálint: Ak chcete vo svojom meste niečo urobiť, veľmi nad tým nešpekulujte a choďte do toho

Ako vnímate súčasný politický diskurz o téme reprodukčného zdravia žien?

Súčasnú diskusiu na úrovni tvorby politík vnímam ako veľmi zraňujúcu pre ľudí, ktorí si takouto situáciou prechádzajú. Opakovane sa zvrhne na súboj medzi pro-life a pro-choice postojmi, čo nás brzdí v poskytovaní reálnej a včasnej pomoci ženám. V dôsledku toho často nedostávajú ani kvalitnú popôrodnú starostlivosť, ani potrebné informácie.

Systém je dnes nastavený tak, že žena môže prísť o tehotenstvo v 18. týždni a už na druhý deň sa od nej očakáva návrat do bežného fungovania. Potrebujeme vytvoriť podmienky, ktoré ženám umožnia lepšie sa v situácii zorientovať a dajú im priestor na fyzické aj psychické zotavenie.

Nadväzujete spoluprácu aj so zahraničnými organizáciami?

Sme v kontakte s viacerými, ktoré sa venujú podobnej téme, napríklad Dítě v srdci alebo Unie porodných asistentek. Sú pre nás veľkou inšpiráciou. Je skvelé, že mnohé ich postupy vieme prevziať a prispôsobiť slovenskému kontextu, hoci podmienky pre rozvoj občianskej spoločnosti sú v Česku nastavené odlišne.

Do našich online podporných skupín sa zároveň hlásia aj Slovenky žijúce v zahraničí. Pomáha im spájať sa s témou cez materinský jazyk aj napriek tomu, že mnohé majú svojich terapeutov. V mnohých západných krajinách je síce dostupných viac podporných služieb, no v najhlbších a najcitlivejších momentoch je pre ženy dôležité rozprávať sa vo svojom jazyku.

Lucia Kubíny (vľavo) počas jedného zo vzdelávacích webinárov v rámci programu Impact Lab Inkubátor.

Pomohol vám vo vašej práci Impact Lab Inkubátor?

Som za možnosť zapojiť sa do programu veľmi vďačná. Každé dva týždne sme sa na jeseň stretávali aj s ostatnými grantistami programu. Odbornosť lektorov je veľmi inšpiratívna.

Už len podľa toho, ako naša organizácia vznikla, je jasné, že jej základy sú skôr spontánne než profesionálne. Lektori do nášho fungovania vnášajú pevnejšiu štruktúru a nástroje, ktoré nám pomáhajú profesionalizovať sa.

Vnímam to ako veľmi užitočné najmä vzhľadom na rozsah nášho pôsobenia – dnes pracujeme naprieč celým Slovenskom. Možnosť učiť sa od iných organizácií, ktoré už majú za sebou vlastnú cestu alebo pracujú s novými prístupmi, je pre mňa mimoriadne cenná.

Aké sú vaše ďalšie plány a vízie?

Chceli by sme sa aj my viac scitlivovať a spoznávať to, čo ženy po strate skutočne potrebujú.   Rady by sme venovali pozornosť aj rozličným špecifickým situáciám – zaujímali by nás potreby žien z marginalizovaných skupín, žien so zdravotným znevýhodnením, či potreby žien – lesieb. Chceme prinášať prehĺbenie citlivosti voči najrôznejším formám strát a uznanie týchto skúseností. Rady by sme týmito našimi aktivitami prispeli k tomu, aby sa Slovensko stalo súcitnejšou krajinou.

Pomôžte aj vy svojej organizácii rásť a prihláste ju do Impact Lab Inkubátora na tomto odkaze.