Aktuálne výsledky veľkého prieskumu rodín: Bojíme sa mať deti, nepriateľom rodinnej pohody je alkohol aj sociálne siete

Slovenské rodiny sa medziročne cítia o niečo menej bezpečne. Ukazujú to výsledky aktuálneho Veľkého prieskumu rodín, ktorý pri príležitosti Medzinárodného dňa rodiny predstavila UNIQA.

Viac ako polovicu slovenských rodín trápia finančné starosti a obavy z budúcnosti. V tesnom závese sú zdravotné problémy, ktoré otvárajú aj otázky finančného zabezpečenia v prípade výpadku príjmu. Dáta Veľkého prieskumu rodín 2026, ktorý pre finančný dom UNIQA realizovala agentúra NMS Market Research, ukazujú faktory, ktoré motivujú naše životné rozhodnutia.

Najvýraznejšie sa tieto neistoty a hrozby prejavujú pri pohľade mladých na rodičovstvo. Hoci dve tretiny bezdetných párov deklarujú, že by deti chceli mať, až 71 % bezdetných párov uvádza, že sa obáva, do akého sveta by svoje dieťa priviedli. Ďalších 44 % mladých pochybuje, či by boli dobrými rodičmi. Za ich pochybnosťami najčastejšie stojí ich aktuálny psychický stav a strach zo zlyhania vo výchove.

„Keď mladí ľudia hovoria, že sa boja priviesť dieťa do dnešného sveta, nemali by sme to vnímať ako odmietanie rodiny. Skôr ako signál, že potrebujú viac istoty – vo vzťahoch, v zdraví, v budúcnosti aj v tom, že na náročné situácie nezostanú sami,“ vysvetľuje Rastislav Havran, generálny riaditeľ UNIQA.

Máme strach z vojny aj zo seba navzájom

Podľa prieskumu sa viac ako tri štvrtiny opýtaných obávajú vývoja svetových udalostí. Najčastejšie ide o obavy z možného celosvetového konfliktu, ktoré uvádza 77 % respondentov. Strach z vojny v susednej Ukrajine aj z klimatickej krízy má zhodne 61 % opýtaných. Rodinnú pohodu nenarúšajú len externé faktory, ale aj situácie vo vnútri rodiny. Za najväčších „nepriateľov“ rodinnej pohody považujú Slováci alkohol a sociálne siete, dokonca v rovnakej miere.

„Okrem zhoršenia ekonomickej situácie sú za poklesom aj sekundárne dopady. Napríklad ako sa k sebe chováme – až 14% Slovákov má z niekoho v rodine strach (vlani iba 9%). K psychickému ubližovaniu môže dochádzať až v 16% slovenských rodín (minulý rok 11%),“ uvádza Michal Mislovič, analytik prieskumnej agentúry NMS.

Výsledky Veľkého prieskumu rodín prezentoval generálny riaditeľ UNIQA Rastislav Havran (prvý zľava), finančná riaditeľka UNIQA Lucie Urválková a analytik NMS Michal Mislovič.

Mentálna záťaž starostlivosti ostáva najmä na ženách

Psychické zdravie sa podľa prieskumu stáva jednou z najcitlivejších tém slovenských rodín. Viac než polovica respondentov vníma vo svojej rodine niekoho, koho duševné zdravie je ohrozené. Najčastejšie ide o ženy. Až 35 % opýtaných žien považuje za psychicky najohrozenejšiu osobu v rodine samu seba. Finančná riaditeľka UNIQA Lucie Urválková preto na ženy apeluje: „Nesnažme sa byť dokonalé. Mýtus ,superženy‘ totiž často vedie skôr k preťaženiu než k spokojnosti. Ženy potrebujú podporu a pochopenie nielen doma, ale aj v pracovnom prostredí.“

Slovensko navyše starne, preto aspekt zabezpečenia v seniorskom veku vyžaduje čoraz viac pozornosti. „Najväčšia záťaž pritom spočíva najmä na ženách,“ dopĺňa Michal Mislovič, analytik prieskumnej agentúry NMS. „Jedným z riešení je, samozrejme, dať blízkeho do domova dôchodcov, čo Slováci ani Česi nepovažujú za zanedbanie starostlivosti, ale naďalej im to prináša pocity hanby, pretože to naznačuje zlyhanie v cykle vzájomnej pomoci. Doba sa však vyvíja a v súčasnosti máme aj iné možnosti, ako sa postarať o najbližších.“

V otázkach rodiny sme súdržní, chýba však informovanosť

Pomoc od blízkych v starobe či chorobe väčšina opýtaných vníma ako automatickú istotu, často ako povinnosť detí recipročne sa postarať o svojich rodičov, keďže v detstve sa rodičia postarali o nich. Mladým ale chýba predstava, v čom táto opatera spočíva a do akej miery môže ovplyvniť ich život a návyky. To vytvára priestor na narušenie vzťahov a celkové vyčerpanie zo starostlivosti o člena rodiny, ktoré priznáva 27 % opýtaných rodín.

„Oproti minulému roku, keď sa pri starostlivosti na rodinu spoliehalo 84 % opýtaných, v roku 2026 toto číslo vzrástlo na 87 %. Súvisí to zrejme najmä s rastúcou nedôverou v inštitúcie, ktoré dnes nie sú schopné zabezpečiť dôstojnú starostlivosť všetkým, ktorí to potrebujú,“ uvádza Lucia Urválková, finančná riaditeľka UNIQA.

Prečítajte si tiež:

Dôveru v rodinu vykazujeme aj pri finančných otázkach. Ak finančná rezerva nie je poruke, Slováci sa často obracajú n svojich najbližších. O väčšiu sumu by niekoho z rodiny požiadalo 71 % ľudí. Požičať si od rodiny však podľa prieskumu chápeme ako vlastné zlyhanie. Ešte vyššia je ochota pomôcť – až 75 % Slovákov by bolo pripravených niekomu z rodiny požičať väčší finančný obnos.

Pomocnú ruku podávajú neziskové organizácie

Istotou v ťažkých rodinných situáciách môžu byť služby externých inštitúcií. UNIQA popri finančnej pomoci viazanej na produkty životného poistenia, poistenia k hypotéke či úveru alebo pri refinancovaní pôžičiek v prípade poklesu príjmov dokáže ponúknuť aj praktickú podporu pri zvládaní smútku a traumy.

Prostredníctvom aktivít Nadačného fondu UNIQA v Nadácii Pontis sa angažuje v osvete v oblasti hospicovej a paliatívnej starostlivosti, ako aj duševného zdravia. Spolupracuje s neziskovými organizáciami, ako sú Liga za duševné zdravie, Platforma pomáhajúcich organizácií – Nezabudnutí, Platforma rodín detí so zdravotným znevýhodnením či Plamienok.

„Dáta ukazujú, že slovenské rodiny často fungujú ako prvá finančná pomoc v krízových situáciách. To je na jednej strane dôkaz silných vzťahov, na druhej strane však vidíme, že mnohé domácnosti fungujú bez dostatočnej rezervy a ochrany. V čase ekonomickej neistoty budú práve schopnosť vytvárať rezervy, správne si nastaviť finančnú ochranu a plánovať dlhodobo rozhodovať o tom, ako odolné budú slovenské domácnosti voči budúcim krízam,“ uzatvára Rastislav Havran, CEO UNIQA.